Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Kráľovstvo nebeské

Číslo 2/2005 · Vladimír Palko · Čítanosť článku: 5899
 

Produkcia: Twentieth Century Fox 2005
Réžia: Ridley ScottRidley

Scott je fenomén. Jeho Votrelec z roku 1979 udal tón v žánri scifi-hororov na ďalších dvadsať rokov, Blade Runner predstavuje normu, ako má vyzerať psychologizujúce scifi. S nezabudnuteľnou Vangelisovou hudbou oslávilo jeho Dobytie raja päťsté výročie objavenia Ameriky. Potom sa Scott rozhodol, že po takmer štyroch desaťročiach oživí žáner „meč a sandále“, ako sa hovorí historickému filmu s antickou tematikou, a natočil Gladiátora. Jednoducho úspech za úspechom, až... až nás doviedol do Kráľovstva nebeského. A my vieme, že pokusy urobiť kráľovstvo nebeské tu na zemi dopadajú biedne. Pokus hollywoodskeho štúdia nie je výnimkou.Poďme k deju. Sme v závere 12. storočia. Vo Francúzsku mladý kováč Balian (Orlando Bloom) pochová svoju ženu, ktorá neunesie smrť ich dieťaťa a vezme si život. Vzápätí prichádza z ďalekého Jeruzalema jeho dovtedy nepoznaný otec, križiak Godfrey z Ibelinu (Liam Neeson), a volá ho do Svätej zeme. Potom, čo Balian v hneve zabije človeka, neostáva mu nič iné, ako výzvu prijať. Jeho otec však zahynie po zraneniach z bitky s Balianovými prenasledovateľmi. Balian sa po cestovných útrapách, vrátane stroskotania, dostane do Jeruzalemského kráľovstva a zaujme miesto svojho otca. Na svoje, a najmä naše, prekvapenie zisťuje, že jeruzalemský kráľovský dvor sa delí na vojnových jastrabov, bažiacich po moslimskej krvi, a peacemakerov, ktorí rozprávajú ako liberáli 21. storočia prenesení strojom času o osemsto rokov späť. K tým prvým patria templári, manžel kráľovej sestry Sibylly (Eva Green) Guy de Lusignan (Marton Csokas) a najmä psychopatická vraždiaca mašina Renaud de Chatillon (Brendan Gleeson, ktorého si budete pamätať ako Gibsonovho rovesníka zo Statočného srdca, ktorý to dostáva kameňom rovno do čela, alebo ako Menelaa z Tróje). Na čele druhých je malomocný kráľ Balduin IV., po jeho boku je pokrokový Tiberias (Jeremy Irons). Balian, ako inak, sa k nim pridá. Krehký mier medzi moslimami a kresťanmi horko-ťažko udržiavajú osobné vzťahy a vzájomná dôvera medzi kráľom a veľkým Saladinom (Ghassan Massoud), vládcom moslimov. Po kráľovej smrti jeho nástupca Lusignan rozpúta nezmyselnú vojnu, ale Saladin ho porazí a zajme v bitke pri Hattine. Vzápätí zaútočí na Jeruzalem, ktorý bráni Balian. Po statočnom boji a vyjednávaní Balian vydá Jeruzalem Saladinovi a odvádza kresťanov do bezpečia na pobrežie. Vo Francúzsku nájde pokojný život so Sibyllou po boku. Výprava a efekty filmu nie sú zlé, tu Scott nesklamal. Útočiace voje rytierov, mihajúce sa meče, štíty, púšte, moria, hradby, katapulty, to všetko je úžasné. Niečo medzi Gladiátorom a Pánom prsteňov. Jeruzalemské veže mohli byť o čosi menšie, ale počítačová technika zvádza zrejme k nadmernému použitiu. Herci nie sú najhorší. Orlando Bloom od čias, keď hral útleho Legolasa v Pánovi prsteňov alebo zženštilého Parisa v Tróji, na sebe dosť popracoval v posilňovni, takže pokojne mohol ukázať svoje tricepsy. No niektorí aj tak hovoria, že postava Baliana by chcela niekoho robustnejšieho. Prosím.Kráľovnej Sibylle scenár predpisuje, aby sa správala presne ako hollywoodská herečka, takže Eva Green nemala ťažkú úlohu.Liam Neeson bol veľmi dobrý. Orlanda Blooma nezatienil preto, lebo Ridley Scott nechal Godfreya veľmi rýchlo zhynúť.Massoudov Saladin bol jednoducho impozantný. Predstavte si tolerantného ajatolláha Chomejního plus to najlepšie zo Sandokana.Kráľ v podaní Edwarda Nortona je vznešený i dojímavý. Norton ho hrá hlasom, očami a železnou maskou, a hrá dobre.Problém je s príbehom, ktorý má iba jednu chybu, ale zásadnú. Je hlúpy. V skratke to vyjadril Steven D. Greydanus na stránke Decent Films Guide (www.decentfilms.com), že je ako príbeh o „zlyhaní pokrokových kresťanov, ktorým sa nepodarilo zabrániť fanatickým kresťanom v útlaku nevinných moslimov, načo tento útlak vyvolal ospravedlniteľnú moslimskú odplatu.“ S históriou to nemá nič spoločné. Už od čias Rímskej ríše bolo celé stredomorie kresťanské. Predstavte si kresťanskú Sýriu, Libanon, Turecko, Jordánsko, Egypt, Líbyu, Tunisko, Alžírsko a Maroko. Tak to bolo do 7. sto­ročia. Vznikom islamu začala svätá vojna moslimov za šírenie pravej viery. Bola to vojna, samozrejme, krvavá. Kresťanstvo bolo do dnešných čias až na výnimky vykynožené na Blízkom Východe a v celej severnej Afrike. Islam sa nezastavil pred Gibraltárom, ale pokračoval v dobýjaní Európy. Dobyl Pyrenejský polostrov a v roku 732 stál hlboko v Európe, až ho zastavilo víťazstvo Frankov pri Poitiers. Islam ohňom a mečom obsadil dve tretiny kresťanského sveta. Ešte v čase filmového príbehu bola v moci islamu polovica Pyrenejského polostrova.Dobyvačnú zástavu islamu niesli najprv Arabi, potom seldžuckí Turci a po nich osmanskí Turci. Jeruzalem dobyli Arabi v roku 638. Aj po dobytí Arabmi bol aspoň v istom období prístupný pre kresťanských pútnikov. Koniec tolerovania pútnikov nastal s nástupom vlády Seldžukov. Pútnici boli prepadávaní a zabíjaní. Toto bol priamy podnet pre krížové výpravy, ktoré sa stali prvým protiúderom kresťanského sveta po štyristo päťdesiatich rokoch ústupu. Druhým podnetom bola prosba o pomoc, ktorú adresoval byzantský cisár pápežovi po prehre Byzancie so Seldžukmi v bitke pri Manzikerte v roku 1071. O tomto sa však divák nič nedozvie, tak ako sme sa o tom ani my v komunistických školách nikdy nič nedozvedeli. Divák sa, samozrejme, dozvie, že sto rokov pred dejom príbehu v roku 1099 kresťania pri dobytí Jeruzalema zmasakrovali jeho obyvateľstvo. To je, pravdaže, odsúdeniahodný zločin. Mimochodom, čím bolo bombardovanie Drážďan v roku 1945 spojencami? Predstavte si, že by sa z dejín celej druhej svetovej vojny hovorilo iba o bombardovaní Drážďan. Bol by to nonsens. V prípade križiackych výprav sa však presadzuje práve takýto nonsens.Film je, okrem iného, pripomenutím saladinovskej legendy. Vždy som sa o ňu zaujímal a v roku 1978 som mal možnosť navštíviť jeho hrob v Damašku. Križiaci oceňovali jeho rytierskosť; Richardovi Levie srdce poslal Saladin koňa potom, čo bol Richardov kôň usmrtený v boji, v roku 1183 pri obliehaní Keraku prikázal, aby jeho vojnové praky neostreľovali vežu, v ktorej prebiehali oslavy svadby. Posun Saladinovej rytierskosti do polohy mierotvorstva je však úplný nezmysel. Reálny Saladin sa dostal k moci násilím, používal násilie po celý život a jeho cieľom bolo víťazstvo islamu nad kresťanmi, nie ich mierové súžitie. Ako píše Piers Paul Read v Templároch (BB art 2001, s. 144): „...niet pochýb o tom, že do vojny proti kresťanom ho hnal predovšetkým náboženský zápal.“ Napokon, i kráľ Balduin vo filme rád spomína na to, ako v mladosti Saladina porazil. Prečo s ním vlastne musel vtedy bojovať, ak boli obaja mierotvorcami? Práve nepravdepodobnosť mierotvorstva tejto dvojice robí film miestami nepozerateľným. Film je plný protikresťanských predsudkov, ktoré už nudia. Duchovní vyzerajú ako kreatúry. Dedinský kňaz pochovávajúci Balianovu ženu primitívne vykrikuje Balianovi, že jeho žena je v pekle. Ako dieťa som sa učil o kresťanstve, že vedomá samovražda je ťažkým hriechom, ale učil som sa i to, že nemusí to tak byť, ak sa jej dopustí niekto v stave nepríčetnosti, čo vyzeralo práve na prípad Balianovej manželky. Na ceste Baliana do Messiny vidíme fanatika hlásajúceho, že zabiť neveriaceho nie je hriechom. Kedy také niečo Cirkev hlásala? Jeruzalemský patriarcha Heraklius, súdiac podľa historikov, zrejme mal príliš pozitívny vzťah k majetku, ale tvorcovia filmu mu prisúdili priam komediálne črty. Najprv tvrdí teologické nezmysly, že spálenie tiel mŕtvych zabráni ich vzkrieseniu v súdny deň, potom zrádza a vyzýva prijať islam. Jediný pozitívny duchovný je vtipný a ľudský rytier rádu johanitov (Martin Thewlis). Mimochodom, spomínate si na Robina Hooda, kráľa zbojníkov? Robin sa vracia z krížovej výpravy, nachádza v Nottinghame biskupa, ktorý je úplným lumpom; páter Tuck z Robinovej družiny sa správa ako rasista k Robinovmu moslimskému priateľovi Azimovi, ktorý je vykreslený ako osvietený filozof. (Neskôr sa Tuck Azimovi ospravedlní. Pán Boh zaplať za každý milodar.)Neprirodzene pôsobia v ústach mužov 12. storočia výroky, ktoré by som čakal od liberálov 21. storočia. Keď povedia Balianovi prenasledovatelia o ňom, že je vrah, jeho otec Godfrey povie: To som aj ja. Nemá to logiku. Vojak predsa nie je automaticky vrah. V závere filmu sa Balian stretáva vo svojej francúzskej dedine s kráľom Richardom Levie srdce, ktorý sa chystá na tretiu krížovú výpravu. Hľadá Baliana, ale ten mu zatají svoju totožnosť, lebo nechce mať už nič spoločné s vojnou. Make love, not war! Tento luxus si bohužiaľ nemohli neskôr dovoliť v reálnych dejinách tisíce kresťanských obrancov Európy v bitkách pri Lepante, Belehrade, Viedni, Moháči či Varne. Aspoň scéna z Golgoty vyznieva prirodzene. Balian sa pýta tak, ako by sme sa mali pýtať vždy všetci: Bože, čo odo mňa chceš? A snáď i o Godfreyho ušľachtilom rytierskom kódexe sa nedá poprieť, že jeho zdrojom môže byť len kresťanstvo.Odporúčam všetkým pozrieť si Kráľovstvo nebeské. Nepovie vám nič o krížových výpravách, ale veľa sa dozviete o súčasnosti.

Vladimír Palko

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.