Na Západe nič dobré?
Číslo 4/2008 ·
·
Čítanosť článku: 3952
KUNA, Marian (ed.): Slovensko, materializmus a desocializácia. Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta, 2006, 274 s.
Úvahy či traktáty o tom, že západná civilizácia je v kríze, možno nájsť v každom väčšom kníhkupectve. V konzervatívnych alebo kresťanských kruhoch sa táto téma stala takmer klišé záležitosťou, i keď komplexnejší materiál o tomto fenoméne dlho chýbal.
Katolícka univerzita v Ružomberku vydala pred dvoma rokmi publikáciu, v ktorej sa na „smrť Západu“ pozreli svojimi esejistickými textami vedci a pedagógovia z rozličných oblastí. Ústrednou časťou knihy je esej Matthewa Fforda, vedca a pedagóga z rímskej univerzity Libera Università Maria Ss. Assunta, ktorý navštívil v roku 2004 ružomberskú Katolícku univerzitu, kde predniesol svoj pohľad na nebezpečenstvá, ktoré Západ vyváža aj na Slovensko. Ďalšiu časť diela tvoria zväčša kritické reflexie na túto esej, ktoré následne Marian Kuna zozbieral od dvadsiatich dvoch intelektuálov. Vznikla tak mozaika názorov – od pohľadu antropológa či filozofa až po reflexie novinárky a teológov.
Vo svojej eseji Fford skúma rozličné stránky britskej sociálnej situácie, ako je kríza rodiny, zločinnosť a pod. Poznamenáva, že o úpadku západnej civilizácie bolo spísaných mnoho kníh, no jeho pohľad vychádza z trochu odlišných skutočností. Za príčinu desocializácie považuje „materialistickú matricu“, ktorej podstata spočíva v pozdvihnutí jedného aspektu nášho ja na úkor celistvosti osoby. Toto je v rozpore s kresťanským myslením, a preto Fford vidí problém aj v dekristianizácii. Desocializácia je podľa Fforda aj dôsledkom straty duchovného zdravia, ktoré spočíva v „láske k láske“ a v „láske k pravde“. Lásku k pravde zabíja aj relativizmus.
Samotná Ffordova esej je akousi zhustenou výpoveďou o mnohých problémoch a otázkach, na ktoré sa oveľa ľahšie hľadajú odpovede po prečítaní ďalších esejí a komentárov. Tie sú rozčlenené do troch časti, podľa stupňa kritiky voči názorom profesora Fforda.
Matúš Sitár a Juraj Šúst v prvej časti sa nazdávajú, že materializmus je skôr symptómom desocializácie než jej príčinou. „Preexponované vášne môžu mať dopad nielen na súkromné vzťahy, ale aj na verejný a politický život.“ Za príčinu desocializácie považujú nedostatočnú výchovu a slabú kultiváciu vášní.
Teológ Roman Kečka nevidí vývoz západného materializmu a všetkého, čo s ním súvisí, na Slovensko tak jasne a zreteľne ako Fford. „Fakt, že budú [obyvatelia Slovenska] konzumentmi materiálnych a mentálnych produktov Západu, ich automaticky neformátuje na Ffordom popísanú materialistickú matricu.“ Kečka vidí výsledok západného vplyvu skôr ako „… gýčovitú napodobeninu ‚materialistickej matrice‘ vo formálno-kresťanskej krajine než masovo-zničujúcu materialistickú a antikresťanskú desocializáciu“. Slovensko sa teda podľa neho nestane „obeťou výpredaja Západu“.
V komentároch reflektujúcich esej Matthewa Fforda sa autori venujú aj náboženskému pozadiu desocializačného fenoménu. Janka Kaščáková rozoberá formálnosť slovenského katolicizmu; píše: „Francúzsko so svojou ateistickou tradíciou Veľkej revolúcie a smutne prázdnymi kostolmi napríklad odmieta otvorenie obchodov v nedeľu, naproti tomu Slovensko s 81,4 % kresťanov sa svorne postavilo za svoje právo v nedeľu nakupovať.“ „Zaujímavá je otázka, prečo ľuďom tak veľmi záleží formálne sa hlásiť k náboženskej denominácii bez uskutočňovania záväzku, ktorý by sa prejavil v praktických oblastiach našej spoločnosti,“ uvádza Ivan Moďoroši a ponúka reflexiu o kríze Západu a hodnôt. Filozof Peter Volek reaguje na Ffordovu esej myšlienkami o súčasnom kresťanstve a jeho vzťahu k médiám. Autor sa inšpiruje Tomášom Halíkom a konštatuje: „Ak sa kresťania budú aktívne zapájať iba do kresťanských médií a inštitúcií, vytvorí to atmosféru geta a dôsledkom môže byť práve opak toho, čo si z toho sľubujú, totiž ovplyvnenie spoločnosti kresťanskými ideami. Práve médiá v Európe, pretože preberajú mnohé úlohy náboženstva ako ponuku symbolov, interpretáciu sveta, ovplyvňovanie sveta... sa stávajú akoby novým náboženstvom.“ Desocializačnému vkladu médií sa venuje v tretej časti Terézia Rončáková. Nechýbajú (už menej kritické) eseje o postmodernej filozofii (Peter Olexák) či antropologické podnety na riešenie krízy Západu od saleziána Milana Fulu.
Vzhľadom na opisované negatívne prvky kultúry Západu značná časť knihy môže pôsobiť mierne pesimisticky. No konštatovať, že dovoz čohokoľvek treba zakázať, zrejme nie je namieste. Ako píše vo svojej reakcii Ladislav Kvasz, čo-to by sa nám z Británie doviezť oplatilo, napríklad úroveň žurnalistiky či kvalitu vysokých škôl. Esej Antona Laučeka konštatuje spolu s tou Ffordovou, že Slovensko v situácii, v akej sa nachádza (nízka kultúra politiky, vzdelanostná úroveň, slabo financované školstvo a veda, apatia a nekultúrnosť masmédií), je voči desocializácii dvojnásobne zraniteľné. Kardinál Jozef Tomko v predslove knihy však vyzdvihuje pomerne zachovalú religiozitu, ktorá je „… dobrým predpokladom na obranu hodnôt pred vyvážaním desocializácie zo Západu“.
Autor je šéfredaktorom portálu Postoy.sk.