Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Dve knihy o mafii

Číslo 4/2008 · Albert Otruba · Čítanosť článku: 7083
 

SAVIANO, Roberto: Gomora. Bratislava : Kalligram, 2008, 280 s.

MURÍN, Gustáv: Mafia v Bratislave. 1989 – 1999 dekáda zločinu a trestu. Bratislava : Marenčin PT, 2008, 192 s.

Tento rok vyšli na Slovensku dve knihy o mafii. O talianskej, kde som nečakal, že bude až taká dobrá, a o bratislavskej, kde som nečakal že bude až taká zlá. Vydavateľstvo Alberta Marenčina, ktoré má inak dobrú ruku pri výbere titulov, vydalo bezcenný kompilát Gustáva Murína Mafia v Bratislave, ktorý ako použitú literatúru uvádza len články zo slovenskej tlače, medzi nimi napríklad 34 článkov z týždenníka Plus 7 dní, a ako zdroj uvádza aj webovú stránku www.receptyzozivota.sk; ak chcete ušetriť peniaze, poplaťte dve-tri borovičky štamgastovi v krčme nižšej cenovej kategórie a poproste ho, nech vám on porozpráva o mafiánoch…

Aby dvadsaťdeväťročný taliansky spisovateľ Roberto Saviano čo najviac prenikol do sveta mafie, pracoval v nelegálnej čínskej textilnej dielni a neskôr zamestnal sa ako stavebný robotník a čašník. Spisovateľa, ktorý žije od roku 2006 pod stálou policajnou ochranou, chcú „potrestať“ zato, že na základe vlastného vyšetrovania odhalil praktiky tajnej organizácie Camorra: mafia chce Saviana zavraždiť. Talianske médiá priniesli správy, že klan Casalesi pristúpil k „operatívnej“ časti plánu a vraždu plánujú uskutočniť do Vianoc. O jeho dielo je obrovský záujem: len v Taliansku predali 1,2 milióna výtlačkov knihy.

Kniha ukazuje dnešnú tvár mafie. Zabudnite na Maria Puza a jeho Krstného otca, zabudnite na skupinu zabijakov vyberajúcich výpalné a obchodujúcich s drogami: Saviano ukazuje moderné a sofistikované aktivity camorry, neapolskej odnože talianskej mafie. Mesačné výpalné predstavuje spôsoby trhanov, robia to skupiny bez podnikateľských schopností.

V neapolskom prístave sa vykladá ročne 1 600 000 zaregistrovaných ton. Najmenej ďalší milión ton nezanechá za sebou ani stopu. Podľa colného úradu sa iba v neapolskom prístave vyhne kontrolám 60 % tovaru, nekontroluje sa ani 20 % sprievodiek a až 50 000 dokladov je falošných; 99 % všetkého pochádza z Číny. Čierny tovar musí z prístavu ihneď odísť: „Všetko sa tu deje tak rýchlo, že sa ešte ani nezačne, a už aj zmizne. Akoby nikdy nebol existoval. Vyparí sa. Tovar sa musí dostať do rúk kupcom a nezanechať ani stopy. Príslovečná pomalosť Neapolčanov tu vôbec neplatí. Tovar vyložený v Neapole v pondelok sa vo štvrtok môže predávať v Modene a Janove alebo skončiť vo výkladoch v Bonne či v Mníchove.“

Mafiánske klany kedysi dodávali na európsky trh cigarety, ktoré nepodliehali kontrole štátu. Dnes je to inak. Novými pašovanými vecami sú výrobky každodennej spotreby. Dane a DPH sú príťažou zisku. Obchodníci napojení na klany majú obrovskú cenovú výhodu pred konkurenciou. O ekonomickom úspechu a neúspechu rozhoduje, kto dokáže ponúknuť lepšiu cenu. Za pár hodín prejdú prístavom šaty, ktoré bude nosiť parížska mládež, rybie prsty, ktoré sa budú jesť v Miláne, hodinky určené pre katalánske zápästia a hodváb všetkých anglických šiat nastávajúcej sezóny.

Výrobky sa spolovice zrodia v Číne, potom sa dokončievajú na nejakej slovanskej periférii, posledné úpravy sa robia v severnom Taliansku a balia sa niekde severne od Tirany. Jednotlivé etapy majú styčný bod v neapolskom prístave.

Podľa autora Európa je ľahostajná aj voči ostatným formám investícií do ekonomiky, ktoré pochádzajú z prostredia mafie a organizovaného zločinu. Saviano zdôraznil, že len talianska mafia si môže preto dovoliť investovať ročne 100 miliárd eur do ekonomiky.

„Tieto investície začali prichádzať do ekonomiky koncom 90. rokov, keď sa najsilnejšie klany rozhodli, že budúcnosťou drog je povzbudzujúci a pre strednú triedu akceptovateľný kokaín, a nie heroín, ktorý robí z ľudí trosky (čiže likviduje klientov).“ Vsadili na drogu, ktorá sa používa ako aperitív vyvolených, a nie ako otrava zatratených. Podľa neho je v súčasnosti situácia taká, že „mafia presvedčila mnoho dôchodcov, aby im zverili svoje peniaze, ktoré klany investovali do kokaínu“. Investovať dôchodok vo výške 600 eur do kokaínu znamenalo zarobiť do mesiaca dvojnásobok.

Ďalšou kapitolou sú zbrane. Klany dodávali zbrane španielskej ETA, somálskym náčelníkom, argentínskym generálom vo vojne o Falklandy, ich obchodným partnerom bol Srb Arkan počas balkánskej vojny. Obrat organizácií Camorra, ‘Ndrangheta, Cosa Nostra a Sacra Corona Unita sa odhaduje na tri miliardy tristo miliónov eur ročne.

Stavebníctvo. Nesmierne silná podnikateľská rodina Coppolaovcov vybudovala v Pinetamare najväčší ilegálny mestský aglomerát na Západe. Osemstošesťdesiattritisíc metrov štvorcových cementu. Villaggio Coppola, ako inak. Nikto nikdy nepožiadal o stavebné povolenie. Načo, veď tu v týchto končinách verejné súťaže a povolenia iba závratne zvyšujú cenu výroby, pretože v takých prípadoch treba zaplatiť príliš veľa byrokratických krokov. Coppolaovci preto vyštartovali priamo s miešačkami. Jeden z najkrajších prímorských borovicových hájov celého Stredomoria nahradili metráky železobetónu. V zvončekoch, ktoré sú namontované v týchto domoch, sa ozýva šum mora.

Textilný priemysel. Čierne fabriky klanov využívajú lacnú pracovnú silu na juhu Talianska, neplatia dane, ilegálne šijú falošné odevy svetových značiek Valentino, Ferré, Versace a Armani. Predávajú ich vo vlastných obchodoch v Berlíne, vo Viedni, Bruseli, Londýne, Madride, Amsterdame. Prenikli do USA. Na Floride mali skoro monopol.

Camorra prenikla do politiky. Od roku 1991 až dodnes bolo v Kampánii rozpustených 71 mestských zastupiteľstiev, lebo ich ovládla Camorra.

Odpad. Nikde inde na Západe nebolo vysypaných toľko ton ilegálneho toxického a bežného tovaru ako v oblasti 300 km2 okolo Neapola. Je to územie s najvyšším výskytom rakoviny. Končí tu obrovské množstvo odpadu zo severného Talianska. Klany vykupujú pozemky a menia ich na obrovské ilegálne skládky. Pre firmy je to výhodnejšie a lacnejšie než legálna likvidácia odpadu. Najväčší paradox je, že kým klany nachádzali miesto pre odpad kdekoľvek, štátna správa regiónu Kampánia nevedela nájsť pre svoje smeti vhodné umiestnenie a musela posielať svoje smeti do spaľovní v Nemecku za 50-násobne vyššie ceny, než ponúkala Camorra svojim klientom. V Neapole a okolí je pätnásť z osemnástich spoločností zaoberajúcich sa zberom odpadu úzko spätých s camorristickými klanmi. Camorra je proti výstavbe spaľovní, lebo sa obáva o svoj smetiarsky monopol.

Na otázku, ako je možné, že toto všetko môže fungovať, je odpoveďou možno tento príklad. Jeden člen latorreovského klanu nazývaný Rambo si začal budovať vlastnú sieť kontaktov, čo mohlo viesť k vytvoreniu nového klanu. Klan sa rozhodol ho zlikvidovať. Do baru, kde Rambo často sedával, prišli dvaja zabijaci a vystrieľali do neho celý zásobník zo samopalu. Pri barovom pultu sedela skupinka dievčat, ktoré však policajtom povedali, že nič nevideli. Iba jedna z nich, tridsaťpäťročná učiteľka z materskej školy, vypovedala a jej výpoveď pomohla odsúdiť vraha na doživotie. Život učiteľky sa po jej výpovedi nepríjemne zmenil. Opustil ju snúbenec, prišla o prácu, časť jej rodiny sa od nej odvrátila a privalila ju bezhraničná samota.

Ekonomickú silu mafie, jej záber a bohatstvo ilustruje skutočnosť súvisiaca so súdnym procesom proti Camorre, známym pod menom Spartakus, ktorý prebehol v roku 2000. Súd uložil dvadsaťjeden doživotných trestov, sedemstopäťdesiat rokov väzenia. Bolo vydaných stotridsaťjeden príkazov na konfiškáciu podnikov, pozemkov a poľnohospodárskych družstiev v celkovej hodnote stoviek miliónov eur. Okrem toho boli skonfiškované aj dve futbalové družstvá.

Román sa stal predlohou pre rovnomenný film, ktorý získal Veľkú cenu na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes; talianska filmová asociácia ho vyslala do boja o Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov.

Obe knihy ukazujú na podobnú tragiku života mužov, ktorí sa dali na zbojnícke chodníčky. Je úplne jedno, či sa volajú Peter, Luigi alebo Oleg.

Mafiánsky osud pripomína až antické podobenstvo. Je to skratka, ktorá skracuje aj život toho, čo sa na ňu dal. Táto nedovolená skratka ku šťastiu nevedie.

P. S.: Vzdialenosť medzi Rímom a Neapolom je 229 kilometrov.

Autor je asistentom poslankyne Európskeho parlamentu.


Ospravedlnenie

V predchádzajúcom čísle (Impulz 4/2008) v recenzii Alberta Otrubu na knihu Gustáva Murína Mafia v Bratislave. 1989 – 1999 dekáda zločinu a trestu došlo k chybe. Autorom troch záverečných viet uvedených recenzii nie je Albert Otruba, ale Gustáv Murín. Pánovi Murínovi aj čitateľom sa za chybu ospravedlňujeme.

redakcia

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.