Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Svätec v monstreprocese

Číslo 4/2008 · Peter Borza · Čítanosť článku: 2522
 

MANDZÁK, Daniel Atanáz: „Agent a špión Vatikánu.“ Redemptorista Ján Ivan Mastiliak – slovenský účastník monsterprocesu proti A. A. Machalkovi a spol. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2008, 414 s.

Monografia s pútavým názvom Agent a špión Vatikánu obsahuje detailný pohľad na životné osudy redemptoristu Jána Ivana Mastiliaka, odsúdeného v monstreprocese proti A. A. Machalkovi a spol. Monografia je viazaná v mäkkej väzbe s farebnou obálkou, ktorej dominuje fotografia z procesu. Obsahuje 414 strán textu doplnených prílohou dobových fotografií a archívnych dokumentov. Výbornou pomôckou je vytvorený menný register. Dielo bolo vydané Ústavom pamäti národa v edícii Monografie a verejnosti prezentované v septembri 2008.

Mladý autor Daniel Atanáz Mandzák sa vo svojom historickom výskume zaoberá predovšetkým dejinami gréckokatolíckej viceprovincie redemptoristov na Slovensku, pričom spolupracoval aj na procese blahorečenia Metoda Dominika Trčku i ukrajinských gréckokatolíckych mučeníkov (Černeckyj a spol.). Svoje poznatky prezentoval v monografiách Redemptoristi v Stropkove v rokoch 1921 – 1999 (1999), Blahoslavený Metod Dominik Trčka, prvý protoigumen gréckokatolíckych redemptoristov na Slovensku 1945 – 1995 (2006) a vo viacerých štúdiách a článkoch. Ako znalec pochádzajúci z prostredia redemptoristov plne využil nadobudnuté odborné skúsenosti pri archívnom výskume a zbieraní dôležitých dokumentov, ktoré tvoria podstatnú časť pramennej základne prezentovanej monografie Agent a špión Vatikánu.

Publikácia približuje prvý z cirkevných monstreprocesov zameraných na predstaviteľov vybraných rehoľných spoločenstiev, nazvaný podľa premonštráta Augustína Antonína Machalku, ktorý bol jedným z obžalovaných. Skupinu vybraných obetí tvorilo desať rehoľníkov z piatich spoločenstiev zasväteného života, medzi ktorými bol iba jediný Slovák, gréckokatolícky redemptorista Ján Ivan Mastiliak. Na jeho príklade autor v piatich kapitolách odkrýva zákulisie výroby monstreprocesu ako účinného prostriedku na likvidáciu odporcov komunistickej strany.

Úvodná kapitola diela predstavuje osobnosť Jána Ivana Mastiliaka, nadaného študenta, ktorý bol v roku 1937 poslaný rehoľnými predstavenými na ďalšie štúdiá do Ríma. Opisuje jeho návrat na Slovensko ako kuriéra diplomatickej pošty a prvé miesta účinkovania v kláštoroch redemptoristov v Podolínci, Michalovciach a v Čechách, kde pôsobil aj počas komunistického prevratu až do svojho zatknutia v marci 1950. Autor podrobne uvádza vyšetrovanie Mastiliaka vo vyšetrovacej väzbe ruzynskej väznice a jeho zaradenie do pripravovaného monstreprocesu.

Nasledujúce dve kapitoly prezentujú vznik a priebeh procesu, ktorý bol založený najprv na udalostiach okolo tzv. čihošťského zázraku. Po smrti čihošťského farára, ktorý zomrel na následky krutého vyšetrovania, sa pozornosť sústredila na už skôr začaté vyšetrovanie premonštrátov. K nim postupne pribudli členovia ďalších rehoľných spoločenstiev. Z nich vytvorili kompetentní komunisti a vyšetrovatelia nepriateľskú skupinu. Dôležitosť pripravovaného monstreprocesu dokresľuje osobný záujem príslušníkov vtedajšej špičky komunistickej strany. Samotný proces sa uskutočnil pred senátom Štátneho súdu v Prahe po ukončení vyšetrovacej väzbe, ktorá netrvala ani dva týždne, a po podaní trestného oznámenia a obžaloby, ktorej vznik niesol výrazné známky nezákonnosti. Súdne pojednávanie bolo od samého začiatku iba divadlom. Rozsudok vynesený 5. apríla 1950 prekvapujúco neobsahoval trest smrti pre štyroch z obvinených, ako to požadoval prokurátor, ale nižšie tresty, pričom najvyšší – doživotný – trest bol udelený práve Mastiliakovi. Atmosféru procesu dokresľujú citované pasáže z dennej tlače, ktoré zároveň dokazujú, ako komunisti chápali spravodlivosť a ako využili proces nato, aby dosiahli politické ciele v boji proti Katolíckej cirkvi.

Štvrtá kapitola je venovaná hodnoteniu procesu jeho tvorcami a realizátormi, masovokomunikačnými prostriedkami, verejnosťou a odsúdenými rehoľníkmi. Hodnotenie posledne menovaných autor čerpal zo spomienkovej literatúry a archívnych dokumentov z obdobia ich pokusov o súdnu rehabilitáciu.

Úsilie obžalovaných domôcť sa spravodlivosti je prezentované na príklade Jána Ivana Mastiliaka v poslednej kapitole. Poukazuje na falošnú spravodlivosť komunistického súdnictva, keď sa revízie súdnych procesov týkali iba komunistov. Počas tzv. Pražskej jari síce justičné orgány uznali nelegálnosť vyšetrovania i súdneho procesu, ale k rehabilitácii už nedošlo kvôli vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Normalizovaná justícia napokon odvolala rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia a odsúdení rehoľníci museli čakať na úplnú súdnu rehabilitáciu do decembra 1993. Tej sa však väčšina z nich – medzi nimi aj Mastiliak – nedožila.

Autor sa pri spracovávaní témy opieral predovšetkým o originálne archívne dokumenty, ktoré sú v trvalej starostlivosti štátnych a cirkevných archívov na Slovensku a v zahraničí. Veľká časť z tých, čo pochádzajú zo štátnych archívov, mala charakter prísne tajných, tajných či dôverných materiálov, čo svedčí o stupni ich dôležitosti. Dokumenty z cirkevných archívov sa týkajú osoby Jána Ivana Mastiliaka ako rehoľného kňaza. Využité archívne materiály z veľkej časti neboli doteraz publikované, čím sa dielo stáva aj prameňom pre výskum v oblasti poznávania praktík komunistickej totalitnej moci. Popritom autor maximálne využil už publikované pramene a literatúru, ktoré v práci uvádza. Monografia je vôbec jedinečná v množstve použitého archívneho materiálu a podrobnom vykreslení obludnosti monstreprocesu ako prostriedku na likvidáciu nielen slobodne zmýšľajúcich občanov, ktorí nesúhlasili s nástupom komunistickej moci v krajine, ale aj na diskreditáciu Katolíckej cirkvi v Československu. Treba pripomenúť, že pár dní po procese nasledovalo nočné zrušenie kláštorov v celej krajine, pričom jednou z najvážnejších úloh monstreprocesu proti A. A. Machalkovi a spol. bolo očierniť rehoľné spoločenstvá medzi verejnosťou, a tak ju pripraviť na onen likvidačný zásah.

Prínosom monografie je aj odhalenie, že mechanizmus fungovania monstreprocesu sa v tom čase ešte iba tvoril. Na procese A. A. Machalka a spol. je zreteľné experimentovanie, vymedzovanie kompetencií jednotlivých aktérov, akými boli hlavný prokurátor, ďalší prokurátori, predseda senátu, prísediaci a pomocné komisie. Obžalovaní a svedkovia ešte nemuseli memorovať vyšetrovacie protokoly. Počas procesu sa preto snažili brániť a odvážne vypovedali pravdu. V ďalších monstreprocesoch bola aj táto fáza doriešená a obžalovaní i svedkovia sa vopred pripravené výpovede už učili naspamäť.

Osobnosť Jána Ivana Mastiliaka sa publikovaním tohto diela právom dostáva do povedomia verejnosti. Sám žil výrazne skromným životom, no vynikal vo svätosti a múdrosti života. Po svojom prepustení z väzenia žil v Prešove, kde sa stal učiteľom a vychovávateľom generácie kňazov pôsobiacich v tajnej cirkvi. Popritom publikoval samizdatovú literatúru, keď preložil z rôznych jazykov viac než 100 knižných titulov. Bol vyhľadávaným duchovným vodcom, spovedníkom a až do svojej smrti obetavo vypomáhal Gréckokatolíckemu ordinariátu v Prešove. Každý deň sa modlil za pád nespravodlivého komunistického režimu. Zomrel len krôčik od tejto modlitbami vyprosenej chvíle dňa 18. septembra 1989 v Prešove. Pochovaný je v Michalovciach.

Danielovi Atanázovi Mandzákovi sa v prezentovanej monografii podarilo predstaviť skvelú osobnosť J. I. Mastiliaka a na jeho príklade aj monstreproces A. A. Machalka a spol., o ktorom sa doteraz publikovaná literatúra zmieňuje len okrajovo. Dielo preto môže poslúžiť jednak čitateľom so záujmom poznávať nezákonné praktiky komunistického režimu, jednak odbornej verejnosti ako prameň pre štúdium postupu vytvárania a fungovania monstreprocesov.

Peter Borza
Autor je historikom a správcom gréckokatolíckej farnosti v Ľutine.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.