Holokaust a zodpovednosť Pia XII.

Číslo 4/2008 · Jozef Haľko · Čítanosť článku: 4221
 

Diskusie okolo spoluzodpovednosti pápeža Pia XII. za holokaust počas druhej svetovej vojny sa priam pravidelne oživujú pri najrôznejších príležitostiach. Nedávne úvahy o jeho prípadnom blahorečení priniesli tiež najrôznejšie reakcie. Do vecnej a nezaujatej diskusie ponúkame niekoľko názorov od rabínov a židovských politikov, ktorí pápeža Pia XII. vnímali pozitívne. Niekoľko takýchto vyjadrení obsahuje známa zbierka dokumentov z vatikánskych archívov publikovaných na podnet pápeža Pavla VI. pod názvom Actes et Documents du Saint Siège relatifs à la Seconde guerre mondiale (Akty a dokumenty Svätej stolice týkajúce sa druhej svetovej vojny).

Ôsmy zväzok tejto zbierky cituje napríklad rabína Naftaliho Adlera, ktorý v apríli 1942 v mene židov internovaných v juhotalianskom koncentračnom tábore Ferramonti ďakoval Piovi XII. za „šľachetnú a ochotnú pomoc i dary“, ktoré iba „dokazujú, čo celý svet už vie a čo obdivuje na Jeho Svätosti: že je otcovským ochrancom, presadzujúcim ideály humánnosti“.(1) V desiatom zväzku tej istej zbierky dokumentov je uverejnený ďakovný list veľkého rabína Jeruzalema Herzoga, ktorý 28. februára 1944 ďakoval apoštolskému delegátovi v Turecku Roncallimu týmito slovami: „Ľud Izraela nikdy nezabudne na pomoc poskytnutú jeho nešťastným bratom a sestrám zo strany Jeho Svätosti a jeho zvláštnych Delegátov v najsmutnejšom období našich dejín.“(2) Ďalšiemu diplomatickému zástupcovi Vatikánu, Amletovi Cicognanimu vo Washingtone, rabín Maurice Perlzweig, riaditeľ združenia World Jewish Congress (Svetový židovský kongres), napísal: „Opakované zásahy Svätého Otca v prospech európskych židovských spoločenstiev vyvolávajú u Židov na celom svete pocit hlbokej vďačnosti a úcty.“(3) Ďalším európskym rabínom, ktorý sa vyjadril k týmto postojom Svätej stolice, bol veľký rímsky rabín Israel Zolli. On, ktorý pápežovo konanie vnímal najbezprostrednejšie, v polovici júla 1944 v rozhovore pre newyorský časopis American Hebrew uviedol: „Vatikán Židom vždy pomáhal, a oni sú za láskyplnú pomoc Vatikánu vďační, za pomoc poskytnutú všetkým bez rozdielu rasy.“(4) Rabín Zolli vedel presne, čo hovorí: Keď veliteľ rímskej posádky SS Herbert Kapler pod hrozbou deportácie stoviek rímskych Židov žiadal do 24 hodín výkupné 50 kilogramov zlata, Pius XII. vydal pokyn pripraviť chýbajúcich 15 kilogramov zlata. Jeho odovzdanie sa neuskutočnilo len preto, že uvedené množstvo zlata nakoniec vyzbierali rímske katolícke komunity.(5) A tak 23. júla 1944, potom, čo Rím padol do rúk spojencov, sa v rímskej synagóge uskutočnila spomienková bohoslužba vysielaná aj rozhlasom, v rámci ktorej bola vyslovená vďaka aj pápežovi za všetko, čo urobil „v prospech Židov“.(6)

Keď v roku 1958 pápež Pius XII. zomrel, hlavný londýnsky rabín Brodie vyhlásil: „Ako príslušníkov židovskej komunity nás zarmucuje smrť osobnosti, ktorá sa za každých okolností odvážne a konkrétne ujímala trpiacich a prenasledovaných obetí.“(7) Pri tej istej príležitosti reagoval rabín Jacob Philip Rudin, člen organizácie Central Conference of American Rabbies (Ústredná konferencia amerických rabínov): „Pri príležitosti úmrtia pápeža Pia XII. vyjadruje Ústredná konferencia amerických rabínov miliónom príslušníkov rímsko-katolíckej cirkvi úprimnú sústrasť. Jeho prorocký hlas znel v záujme všeobecnej spravodlivosti.“(8)

Po smrti Pia XII. hrali po celom svete dehonestujúcu drámu Rolfa Hochhutha Zástupca. Hochhuthove nepodložené obvinenia zdvihli vlnu reakcií(9) na obranu pápeža Pacelliho. Ozval sa napríklad veľký rabín Dánska Dr. Marcus Melchior, ktorý po uvedení Zástupcu v kodanskom divadle uviedol, že podľa jeho názoru sa myšlienka, „že by Pius XII. mohol nejako vplývať na duševne chorého Hitlera, zakladá na nedorozumení. Ak by bol pápež čo i len otvoril ústa, Hitler by zlikvidoval omnoho viac než šesť miliónov židov; a možno by bol dal povraždiť stovky miliónov katolíkov.“(10)

Smrť pápeža komentovali aj politici vrátane Goldy Meirovej, izraelskej ministerky zahraničných vecí a neskoršej izraelskej premiérky. Jej sústrastné slová publikoval vatikánsky denník L’Osservatore Romano: „Keď na náš ľud doľahlo hrozné utrpenie, pápež sa postavil na obranu jeho obetí. Život našej éry obohatil hlas, ktorý vo víre každodenných konfliktov ohlasoval veľké morálne pravdy. Oplakávame veľkého služobníka pokoja!“(11)

Ako je z uvedených citátov – z veľkej časti známych – zjavné, aj viaceré židovské osobnosti uznávali pozitívnu aktivitu Pia XII. vynaloženú počas poslednej svetovej vojny na záchranu prenasledovaných.

(1) Actes et Documents du Saint Siège relatifs à la Seconde guerre mondiale. Città del Vaticano : Libreria Editrice Vaticana, 1974, zv. 8, s. 505 – 507.

(2) Actes et Documents du Saint Siège relatifs à la Seconde guerre mondiale. Città del Vaticano : Libreria Editrice Vaticana, 1980, zv. 10, s. 161.

(3) Tamže, s. 140.

(4) MARCHIONE, Margherita: Pius XII and Yad Vashem. In: http://www.catholicleague.org, 20. decembra 2008.

(5) Actes et Documents du Saint Siège relatifs à la Seconde guerre mondiale. Città del Vaticano : Libreria Editrice Vaticana, 1975, zv. 9, s. 51, 494.

(6) Actes et Documents du Saint Siège relatifs à la Seconde guerre mondiale. Città del Vaticano : Libreria Editrice Vaticana, 1980, zv. 10, s. 356 – 357.

(7) FERTILIO, Dario – BRAMBILLA, Marco: Pio XII – la psicologia del silenzioconsapevole. In: http://archiviostorico.corriere.it, 22. decembra 2008.

(8) Tamže.

(9) HAĽKO, Jozef: Hochhuthov Zástupca v Bratislave: najrozpornejšia dráma v dejinách povojnového divadla. In: Slovenské divadlo, roč. 52, č. 3 – 4 z roka 2004, s. 251 – 262.

(10) ESPOSITO, Rosario: Processo al Vicario. Torino : S.A.I.E, 1964, s. 170.

(11) MAGISTER, Sandro: Blessed Pius XII? But first of All, Get Him Right. In: http://chiesa.espresso.repubblica.it, 22. decembra 2008.