Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Naše osudové osmičky?

Číslo 4/2008 · Róbert Letz · Čítanosť článku: 3186
 

Téma osudových osmičiek v našich dejinách nie je neznáma. Práve rok 2008 bol doslova zahltený rôznymi „osmičkovými“ akciami. Osmičky sa stali vďačnou témou pre historikov a literárnych vedcov, pre novinárov a publicistov, ale aj pre špekulácie numerológov a astrológov. Svedčí o tom množstvo aktivít na rôznych úrovniach. Na Bratislavskom hrade otvorili 21. augusta 2008 výstavu pod názvom Magická osmička v dejinách Slovenska. Ústav slovenskej literatúry SAV v spolupráci s Ústavom pre českú literatúru AV ČR zorganizoval 28. októbra 2008 v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach konferenciu pod názvom Otázniky nad „osmičkami“ v literatúre 20. storočia 1918 – 1938 – 1948 – 1968 (1989). Zaujímavú akciu pripravilo aj české veľvyslanectvo vo Washingtone. Išlo o medzinárodnú konferenciu Fateful Eights in Czech History. Jej historická časť 23. a 24. októbra 2008 však bola venovaná dejinám Česko-Slovenska. Prírastky zaznamenal aj knižný trh. Na osmičky upozornil už v desaťročnom predstihu archeológ, dnešný podpredseda vlády Dušan Čaplovič osobitnou publikáciou Osmičky v našich dejinách (Bratislava 1999). Aktívni boli aj naši českí susedia. Historici Michal Stehlík, Michal Lukeš a Marek Junek vydali publikáciu Naše osmičky (Praha 2008). František Emmert vydal exkluzívnu publikáciu Osudové osmičky v dějinách Československa s 32 vloženými faksimile osmičkových historických dokumentov, 13 rozhlasovými nahrávkami na CD a 150 fotografiami a mapami.

Toľko zvýrazňovaná osudovosť osmičiek v našich dejinách 20. storočia nepochybne nadväzuje na prastarú symboliku osmičiek. Veď osem lúčov vyžaruje hviezda Ištary-Venuše, germánsky boh Ódin má osem nôh, v egyptskom Hermopolise verili, že pred stvorením sveta vládlo 8 božstiev zodpovedajúcich štyrom praživlom (ich výbuchom vznikol svet), kresťanskí gnostici poznali osem nebeských sfér, Etruskovia osem svetových vecí, podľa Budhu vedie z utrpenia osemdielna cesta, v Noemovej arche sa zachránilo osem ľudí, židovský rituál obriezky spadá do ôsmeho dňa, osmička je podľa starokresťanskej tradície začiatkom nového týždňa, symbolu zmŕtvychvstania Pána. To všetko sa môžeme dozvedieť z lexikónov symbolov.

Súčasné zdôrazňovanie osmičiek v našich dejinách má dva účinky. Prvý by sa dal nazvať didakticko-výchovný. V širšej verejnosti sa vzbudí záujem o dejiny prostredníctvom zdôraznenia tajomného zmyslu a posolstva osmičiek. To môže prispieť k prehĺbeniu historického vedomia spoločnosti. Druhý rovnako silný účinok je však opačný. Môže viesť k vulgarizácii a zjednodušenému vysvetľovaniu dejín na základne osudovosti a fatalizmu. Historické udalosti sa tak nebudú vysvetľovať v historickom kontexte a vo vzájomných súvislostiach ako výsledky procesov, ale ako mysticky pospájané solitéry.

Osmičky majú u nás aj iný význam. Najmä u staršej a strednej generácie sú výraznými nositeľmi nostalgie, a to najmä v česko-slovenskom kontexte spoločne prežitej minulosti: vznik ČSR v roku 1918, Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž v roku 1938, komunistický štátny prevrat v roku 1948, Pražská jar a intervencia vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy v roku 1968. Práve tento kontext osmičiek je asi najrozšírenejší a dostáva najväčšiu publicitu. Pritom zdôraznenie osudového spojenia v minulosti môže mať význam aj pri zdôraznení osudovosti v budúcnosti.

V tejto súvislosti je zaujímavé opačné chápanie osmičiek v Maďarsku, kde sa rok 1918 chápe ako násilný rozpad Uhorska, rok 1938 ako čiastočné odčinenie krivdy pripojením južného Slovensku; v roku 1968 patrilo Maďarsko medzi štáty, ktoré do ČSSR poslali svoju intervenčnú armádu.

Druhý, menej zdôrazňovaný osmičkový kontext je kontext slovenskej štátnosti: Pittsburská dohoda a Deklarácia slovenského národa z roku 1918, vyhlásenie autonómie Slovenska v roku 1938, výrazná praktická likvidácia právomocí slovenských orgánov v komunistickej ústave ČSR z roka 1948, ústavný zákon o československej federácii z roka 1968.

Ďalší, ešte menej zvýrazňovaný osmičkový kontext v našich dejinách je náboženský: uzavretie modu vivendi medzi ČSR a Vatikánom v roku 1928, medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti v roku 1938, tvrdý útok na Katolícku cirkev vedený komunistickou vládou ČSR v roku 1948, mariánske zjavenie na Živčákovej hore pri Turzovke na Kysuciach v roku 1958, obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968, vyhlásenie slovenskej cirkevnej provincie v Trnave v roku 1978, Sviečková manifestácia v Bratislave za náboženské, občianske a ľudské práva a slobody v roku 1988. Aby tých osmičiek nebolo dosť, na seminári v Nitre 11. novembra 2008 venovanom nitrianskym biskupom sa v kuloároch hovorilo o tom, že nitrianski biskupi zomierali na osmičky: Karol Kmeťko v roku 1948, Eduard Nécsey v roku 1968 a Ján Pásztor v roku 1988.

Osmičky neskrývajú v našich dejinách za sebou žiadnu tajomnú súvislosť. Tak ako píšeme o osmičkách, mohli by sme písať aj o osudových sedmičkách alebo deviatkach a vždy by sme našli dosť udalostí, ktoré by nám potvrdili správnosť našich kalkulácií. Dôležité je, aby sme sa nedali pohltiť osmičkomániou a aby sme ju brali ako osvieženie nášho vzťahu k dejinám. Možno preto – ako v roku 1968 napísal Pavel Hrúz – aby sme pochopili, že naša história nie je ničím iným než stálym prepletaním sa medzi slučkami.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.