Všeobecná dezinterpretácia ľudských práv

Číslo 4/2008 · Imrich Gazda · Čítanosť článku: 4533
 

V roku 2008 si svetové spoločenstvo pripomína 60. výročie schválenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Krátko po skončení druhej svetovej vojny, 10. decembra 1948, bol kodifikovaný zástupcami najrôznejších národov, kultúr a náboženstiev kódex ľudských práv ako reakcia na bezprecedentný politický, právny a morálny relativizmus v nacistickom Nemecku.

„Pretože uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, pretože neuznanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva… Valné zhromaždenie vyhlasuje túto Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty,“ píše sa v preambule dokumentu.

Potrat – základné ľudské právo?

Celoročné spomienkové stretnutia a konferencie vyvrcholili v deň prijatia deklarácie zasadaním Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (VZ OSN). Počas neho mali skupiny podporujúce vykonávanie umelých potratov, vedené organizáciami International Planned Parenthood Federation (Medzinárodná federácia plánovaného rodičovstva) a Marie Stopes International, predložiť petície podporujúce prijatie všeobecného práva na potraty. Proti tejto iniciatíve sa postavila organizácia Catholic Family and Human Rights Institute (www.c-fam.org), ktorá rozbehla celosvetový zber podpisov pod petíciu s názvom Medzinárodná výzva na rešpektovanie práv a dôstojnosti človeka a rodiny. „Pred zhromaždením OSN spojíme tieto naše podpisy s tými, ktoré sa v rovnakom duchu zbierajú v ostatných krajinách sveta, a vytvoríme tak silnú protiváhu snahám reinterpretovať základné ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v otázkach práva na život a ochrany rodiny,“ píše sa vo výzve Fóra života, ktoré iniciovalo zber podpisov na Slovensku. K 28. novembru sa pod petíciu podpísalo 7 274 Slovákov, 28 184 Poliakov, 68 248 Španielov, 24 237 Portugalcov, 8 027 Maďarov, 426 Holanďanov, 257 Rusov a mnoho obyvateľov ďalších krajín.

Apel Benedikta XVI.

Uvedená iniciatíva pro-choice skupín je súčasťou silnejúceho trendu nastoleného v posledných rokoch, ktorý smeruje k pokusom o novú definíciu základných ľudských práv. O týchto snahách hovoril pred VZ OSN v rámci svojej návštevy USA v apríli tohto roka aj pápež Benedikt XVI. „Dnes je však potrebné znásobiť úsilie zoči-voči tlaku nanovo interpretovať základy deklarácie a ohroziť jej vnútornú jednotu, aby sa tak uľahčilo vzdialiť sa od ochrany ľudskej dôstojnosti smerom k uspokojovaniu jednoduchých – často osobitných – záujmov.“(1) Rôzni pseudozástancovia práv používajú pri svojej argumentácii v prospech úprav katalógu ľudských práv predovšetkým dve tvrdenia. Po prvé spoločnosť sa vyvíja a s ňou sa vyvíja aj chápanie práv človeka. Po druhé ľudské práva človek získava až narodením, preto napríklad ochrana nenarodených má nižšiu hodnotu ako „právo“ ženy na potrat. Ak by sa tieto názory stali široko akceptovanými – a spochybňovanie absolútnej hodnoty ľudského života či rodiny založenej na zväzku muža a ženy nasvedčujú, že k ich etablovaniu postupne dochádza –, Všeobecná deklarácia ľudských práv by stratila zmysel, kvôli ktorému vznikla. Dokument, ktorý mal byť po tragédii holokaustu zárukou, že už nikdy nebudú žiadnej skupine ľudí odopreté základné práva, by sa stal zdrapom papiera vylučujúcim z ľudského pokolenia nenarodené deti a postupne aj ďalšie ekonomicky neproduktívne skupiny (napr. starí, postihnutí, nevyliečiteľne chorí). Listina, ktorá mala ochraňovať, by sa stala listinou, ktorá ohrozuje.

Katolícka cirkev od začiatku podporovala prijatie a realizovanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa Svätá stolica rozhodla byť prítomná na pôde OSN, kde má status stáleho pozorovateľa. Pápež Benedikt XVI. počas aprílovej návštevy OSN opätovne pripomenul, že ľudské práva, z ktorých najhlavnejším je právo na život, patria k prirodzenosti človeka, teda predchádzajú akúkoľvek štátnu jurisdikciu. Zároveň sú poznateľné prirodzeným rozumom, a preto sú akceptovateľné príslušníkmi najrôznejších národov, kultúr a náboženstiev. „Je predsa len zrejmé, že práva uznané a vyložené v deklarácii sa uplatňujú na každého na základe spoločného pôvodu osoby, ktorá ostáva vrcholom Božieho stvoriteľského plánu sveta a dejín. Sú založené na prirodzenom zákone vpísanom do ľudských sŕdc a prítomnom v rôznych kultúrach a civilizáciách. Odstrániť ich z tohto kontextu by znamenalo obmedziť ich dosah a poddať sa relativistickému chápania, podľa ktorého by sa význam a interpretácia práv mohli meniť a ich univerzalita by bola popretá v mene odlišných kultúrnych, politických, sociálnych, ba dokonca náboženských kontextov. Nemožno preto pripustiť, aby táto široká rôznorodosť hľadísk zatemnila fakt, že univerzálne sú nielen práva, ale tiež ľudská osoba, subjekt týchto práv.“(2)

Nová morálka

Pápežove slová o podstate ľudských práv a apel na úsilie proti tlaku na ich novú interpretáciu boli veľmi dôležité. K téme sa koncom októbra vrátil aj arcibiskup Celestino Migliore, ktorý od roka 2003 zastáva pozíciu stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN. V tejto organizácii sa stále viac rozmáha to, čo súčasný pápež ešte ako kardinál Joseph Ratzinger v jednej zo svojich prednášok nazval novou morálkou: „Dnes existuje nová morálka, ktorej kľúčovými slovami sú spravodlivosť, mier, uchovanie stvorenia – slová pripomínajúce podstatné hodnoty, ktoré skutočne potrebujeme. Avšak táto morálka zostáva hmlistá a takmer nevyhnutne skĺzava do stranícko-politickej sféry.“(3)

Upadajúca OSN je stále považovaná za inštitúciu brániacu mier, spravodlivosť, rozvoj, v konečnom dôsledku ľudský život, ale jej praktické kroky odporujú týmto princípom. Sú to práve najrôznejšie fóra OSN, na ktorých dochádza k novému definovaniu ľudských práv. Stačí spomenúť 4. svetovú konferenciu OSN o ženách (Peking 1995), ktorá definovala právo na potrat. Jednou z najvýraznejších tvárí kampane za všeobecnú akceptáciu tohto práva sa stala Hillary Clintonová, vtedajšia prvá dáma USA a ministerka zahraničných vecí v novej administratíve Baracka Obamu. Nástup Georgea Busha k moci znamenal stopnutie finančných dotácií programov OSN na podporu plánovaného rodičovstva. Rovnako sa Svätá stolica v roku 2000 rozhodla prerušiť finančnú podporu organizácii UNICEF, keďže jej agenda, ktorej cieľom je chrániť práva detí a žien, sa v posledných rokoch stále viac obmedzuje len na kontrolu pôrodnosti. Potraty a antikoncepciu OSN propaguje ako hlavný, ak nie jediný nástroj emancipácie žien, napísal ešte v apríli 2008 taliansky pravicový denník Il Foglio.(4) Napokon, aj spomínané organizácie International Planned Parenthood Federation a Marie Stopes International sa v rámci OSN stretajú s významnou podporou.

Tieto zvrátené iniciatívy OSN nie sú ničím novým. Už v roku 1983 generálny tajomník OSN Javier Pérez de Cuéllar udelil cenu za populačný rozvoj čínskemu ministrovi pre rodinné plánovanie Qian Xinzhongovi, jednému z autorov politiky jedného dieťaťa, ktorej dôsledkom sú milióny zavraždených detí.

Proces etablovania nových ľudských práv

Agenda presadzovania nových ľudských práv prirodzene nezahŕňa len podporu potratov, ale aj homosexuálnych zväzkov a adopcií detí homosexuálnymi pármi, ba ozývajú sa už aj hlasy za akceptáciu pedofílie (holandská Strana lásky k blížnemu – sloboda a odlišnosť, ktorej členmi sú aj zakladatelia pedofilného hnutia Martijn). Janne Haaland Matlary, nórska kresťanská demokratka, bývalá štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva, dnes členka Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a Pápežskej rady pre rodinu vo svojej knihe Ľudské práva ohrozené mocou a relativizmom detailne opisuje proces etablovania nových práv. Matlary bola predsedníčkou či členkou viacerých delegácií Svätej stolice na rozličných medzinárodných konferenciách, takže tieto procesy pozná veľmi dôkladne.

„Legalizácia ako hard law a s ňou spojené jasné stanovenie záväzkov štátu sa v oblasti ľudských práv ťažko presadzujú, lebo zvyčajne sa predpokladá konsenzus. Preto tí, čo chcú zmeniť existujúce ľudské práva, volia väčšinou stratégiu soft law,“ píše Matlary.(5) Za soft law sa skrývajú rôzne medzinárodné dokumenty, ktoré nemajú právne záväzný status, napríklad výsledný dokument spomínanej Pekinskej konferencie alebo Dohovor o adopcii dieťaťa prijatý Radou Európy v máji 2008 a podporený ministrom zahraničných vecí SR Jánom Kubišom. Tento dohovor na medzinárodnej úrovni sprístupňuje homosexuálom právo adoptovať si dieťa. Práve konferencie OSN sú najvhodnejším fórom na otváranie otázky nových ľudských práv, keďže tieto konferencie poskytujú najväčšiu legitimitu. Na nastoľovaní tejto agendy pracujú profesionálne záujmové skupiny, tzv. normopodnikatelia. „Keď sa raz podarilo začleniť tému do kontextu ľudských práv, získava istú legitimitu, proti ktorej je ťažké niečo podniknúť,“ tvrdí Matlary.(6) Podporovatelia potratov a homosexuálnych zväzkov pri následnom spoločenskom diskurze argumentujú týmito dokumentmi, aj keď v praxi nemajú žiaden význam a obchádzajú právne záväznú Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá v článku 3 hovorí o práve na život pre každého.

Keď už je nejaké vymyslené právo zakotvené v medzinárodnom dokumente a pridá sa k nemu „vedecký podklad (ktorý si dnes možno zadovážiť pre hocaké tvrdenie)“(7), napr. že homosexuálny pár dokáže vychovať zdravé dieťa rovnako ako otec a matka, nasleduje spustenie tzv. kaskádového efektu – spracovania verejnej mienky na národných úrovniach. „Norma musí byť všadeprítomná a má sa o nej diskutovať. Odpor proti nej sa prekonáva tak, že sa s ňou verejnosť oboznamuje, stáva sa dôverne známou a po čase je pre všetkých spravodlivá, pokroková a prirodzená,“ píše Matlary.(8)

Do karát si v poslednom čase nechali nahliadnuť poprední slovenskí obhajcovia homosexuálnych zväzkov zo strany SMER – SD, europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová a podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. V relácii Karola Sudora „Na výsluchu“ Beňová v diskusii na tému spomínaného Dohovoru o adopcii dieťaťa prezradila, že „v súčasnosti v záujme homosexuálov na Slovensku nie je adoptovať si deti“.(9) Dôležité je slovné spojenie „v súčasnosti“. Ak bude slovenská verejnosť o niekoľko rokov na adopciu detí homosexuálmi pripravená, po schválení registrovaných partnerstiev bude automaticky nastolená aj táto požiadavka. V rozhovore pre Rádio Slovensko Čaplovič zašiel ešte ďalej, keď v reakcii na výzvu Mladých ľavičiarov premiérovi Robertovi Ficovi, aby presadil registrované partnerstvá, otvorene povedal: „Najprv treba presvedčiť verejnosť o prijatí takýchto zákonov, pretože spoločenský konsenzus treba vytvoriť, aby takéto opatrenia, tie zákonné normy, boli na Slovensku prijaté. My chceme skutočne nadviazať dialóg, ten dialóg vedieme a krok za krokom, je to beh na dlhé trate, chceme postupne aj prijať opatrenia, ktoré pomôžu týmto ľuďom.“(10)

Súčasťou tejto kampane je onálepkovanie tých, ktorí s novými normami nesúhlasia, teda predovšetkým konzervatívcov, kresťanskodemokratických politikov a cirkevných predstaviteľov, ako nepokrokových, dogmatických nepriateľov tolerancie a ľudskej slobody. Zároveň sú presadzované inovatívne termíny bez vnútornej logiky, ktoré však ľuďom nenápadne podsúvajú skryté posolstvo nových ľudských práv. Medzi najznámejšie termíny, ktoré, žiaľ, prenikajú aj do konzervatívneho a kresťanského prostredia, patria umelé prerušenie tehotenstva, homosexuálne manželstvá a tradičná rodina.

Čo je výsledkom tohto procesu? Keď nová norma dosahuje akceptáciu u 50 percent obyvateľstva, aktivistickí politici získavajú pevný základ a legalizujú názor väčšiny bez ohľadu na dôsledky. Cesta homosexuálnym zväzkom či adopcii detí homosexuálmi je teda na „katolíckom“ Slovensku otvorená rovnako, ako bola v „katolíckom“ Španielsku.

Je čo oslavovať?

Šesťdesiate výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv prinieslo málo dôvodov na oslavu. OSN svojím konaním relativizuje vlastný dokument. Jej konferencie a orgány sa stali miestom spochybňovania absolútnej hodnoty ľudského života. Záujmové skupiny, ktoré vytvárajú stále nové práva degradujúce ľudskú bytosť na objekt aktuálnych spoločenských nálad, majú dvere v New Yorku stále otvorené. Tí, ktorí sa hlásia k obrane kultúry života, by mali strategické postupy týchto skupín predvídať a pomenúvať. Mary Anny Glendonovej, veľvyslankyne USA pri Svätej stolice a predsedníčky vatikánskej delegácie na spomínanej konferencii v Pekingu, sa taliansky katolícky denník Avvenire pred vystúpením Benedikta XVI. v OSN spýtal, prečo sa jeho príhovoru venuje toľká pozornosť. Odvetila: „Isteže, my nevieme, nikto nevie, čo bude rozprávať Benedikt XVI., ale bude to určite niečo, o čom všetci budeme musieť diskutovať, nad čím budeme musieť mnoho rokov premýšľať, tak ako to robíme ešte dnes nad tým, čo povedal pápež Wojtyła v roku 1995.“(11) Aj keď sa prejav Benedikta XVI. dotýkal viacerých dôležitých bodov medzinárodnej politiky počnúc solidaritou s najchudobnejšími regiónmi, cez princíp zasahovania medzinárodného spoločenstva až po náboženskú slobodu, 60. výročie deklarácie by nás malo nasmerovať predovšetkým k reflexii jeho slov o podstate ľudských práv a ich nemennosti. Snaha vytvárať nové práva neznamená rozširovanie priestoru ľudskej slobody, ale vylučovanie tých najslabších z podielu na nej.

Autor je doktorandom žurnalistiky na FF KU v Ružomberku a spolutvorcom portálu postoy.sk.

(1) Benedikt XVI.: Incontro con i membri dell’Assemblea generale dell’Organizzazione delle Nazioni Unite. New York, 18 Aprile 2008. In: http://www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/speeches/2008/april/documents/hf_ ben-xvi_spe_20080418_un-visit_it.html.

(2) Tamže.

(3) RATZINGER, Joseph: Evropa Benedikta z Nursie v krizi kultur. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2006, s. 25.

(4) Porov. Il Papa all’Onu. In: Il Foglio, roč. 13, č. 103 z 18. apríla 2008, s. 3.

(5) MATLARY, Janne Haaland: Ľudské práva ohrozené mocou a relativizmom. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007, s. 67.

(6) Tamže, s. 68.

(7) Tamže, s. 72.

(8) Tamže, s. 73.

(9) SUDOR, Karol: Beňová kontra Palko: Brutálny experiment na deťoch? In: http://www.sme.sk/c/4146333/ benova-kontra-palko-brutalny-experiment-na-detoch.html.

(10) Čaplovič opäť podporil registrované partnerstvá. In: Spravodajca občianskeho združenia Fórum života, roč. 5, č. 3/2008, s. 7.

(11) MAZZA, Salvatore: Le sfide del viaggio americano. In: Avvenire, roč. 41, č. 89 z 13. apríla 2008, s. 3.