Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Prečo kapitalizmus ne/funguje

Číslo 3/2008 · Pavol Minárik ml. · Čítanosť článku: 3127
 

DE SOTO, Hernando: Mystérium kapitálu. Praha : Rybka Publishers, 2007, 253 s.

Prečo kapitalizmus triumfuje na Západe a zlyháva všade inde na svete? Otázka, ktorá zamestnáva mnohých ekonómov, sociológov, politikov a pracovníkov medzinárodných organizácií, je podtitulom de Sotovej štúdie o kapitalizme. Nejde o filozofický traktát ani o ekonomickú prácu plnú abstraktných modelov. Hernando de Soto píše ako človek, ktorý pochádza z tretieho sveta, žije v ňom a pozoruje životy ľudí okolo seba. Zároveň mu nemožno uprieť snahu o poctivú empirickú prácu a nachádzanie praktických riešení.

Hernando de Soto je príkladom prakticky zameraného ekonóma. Inštitút pre slobodu a demokraciu, ktorý založil v peruánskom hlavnom meste Lima, sa venuje výskumu života v krajinách tretieho sveta a navrhuje reformy pre ich vlády. Samotný de Soto bol poradcom prezidenta Fujimoriho a v súčasnosti pracuje pre OSN. Hovorí sa aj o jeho možnej kandidatúre na funkciu prezidenta Peru.

Mystérium kapitálu búra mýtus o príčinách chudoby rozvojového sveta. Tradičná rozvojová ekonómia tvrdí, že obyvatelia tretieho sveta majú malý príjem, a preto tvoria malé úspory. Z malých úspor vyplývajú nízke investície, ktoré poskytujú ľuďom len malé príjmy. Tým sa uzatvára „bludný kruh chudoby“. Riešením by potom naozaj mohla byť zahraničná pomoc a investície z rozvinutých krajín. De Soto však ukazuje, že úspory v rozvojových krajinách nie sú zďaleka také nízke, ako predpokladáme.

Na príkladoch rôznych krajín tretieho sveta de Sotov výskum ukazuje, že hodnota majetku nazhromaždeného miestnymi obyvateľmi mnohonásobne prevyšuje hodnotu všetkej zahraničnej pomoci. Na rozdiel od západného sveta však tento majetok zväčša nepredstavuje príležitosť pre tvorbu nového bohatstva. Hernando de Soto ho označuje za mŕtvy kapitál.

Predpokladom pre rozvoj kapitalizmu je vymedzenie vlastníckych práv. Na Západe má každý pozemok, každá budova a každá vec svojho vlastníka. Hmotné veci tak môžu viesť „paralelný život“. Obytný dom môže byť zároveň použitý ako záruka pre poskytnutie úveru na založenie firmy. Systém reprezentácií vlastníctva, ktorý umožňuje aktívam aj iné využitie, je často dôležitejší, než sa na prvý pohľad zdá.

Nemožnosť zapojiť sa do oficiálnej ekonomiky núti mnoho obyvateľov žiť v extralegálnom sektore. Ľudia, ktorí nemôžu získať do legálneho vlastníctva pozemky a domy, žijú v slumoch bez garantovaných vlastníckych práv. Okrem toho, že svoje domy nemôžu použiť ako zálohu, títo ľudia nemajú stálu adresu, ktoré by mohli využiť dodávatelia služieb, ako je voda alebo elektrina. V extralegálnych osídleniach chýbajú chodníky, cesty a ďalšia infraštruktúra.

Podobne podnikatelia, ktorí nemôžu v komplikovaných procedúrach získať potrebné povolenia, podnikajú načierno. Na jednej strane sa tým vyhnú plateniu daní, na druhej strane musia znášať mnohé nevýhody podnikania mimo zákona. Veľkosť týchto podnikov je obmedzená, nemajú dostatočné zdroje a obchodné vzťahy nemôžu prekročiť rámec komunity, v ktorej si ľudia vzájomne dôverujú. Bezpečnosť podnikov v extralegálnych komunitách zabezpečujú rôzne mafie.

Problémy tretieho sveta nie sú unikátne. Západ prešiel v minulých storočiach pri vytváraní systému vlastníckych práv podobnými problémami. De Soto ukazuje rôzne etapy vývoja vlastníctva v Spojených štátoch amerických, problémy pionierov, squatterov či zlatokopov a spôsoby, akými si tieto komunity vytvárali extralegálne vlastnícke systémy. Tie boli neskôr prepojené s existujúcim právnym systémom a umožnili Spojeným štátom dosiahnuť nebývalý ekonomický rozvoj.

Zapojenie chudobných do kapitalistického sveta prosperity je právnym, ale predovšetkým politickým problémom. Mnohé vlády investujú do technológií, ale nedosahujú požadované výsledky. Často chýba politická vôľa bojovať so záujmovými skupinami a meniť zabehnutý systém. Vlády musia integrovať masy nemajetných obyvateľov, zároveň však musia poskytnúť isté záruky súčasným ekonomickým elitám.

Hernando de Soto v závere upozorňuje, že nie je „fanatickým stúpencom kapitalizmu“. Dôležitejšími hodnotami sú pre neho sloboda, ohľad na chudobných či rovnosť príležitostí. Kapitalizmus však považuje za systém, o ktorom vieme, že umožňuje masovo tvoriť bohatstvo. A práve v takomto systéme sú vytvorené najlepšie podmienky pre rozvoj a zachovanie ľudskej slobody a dôstojnosti.

Pavol Minárik ml.
Autor je doktorandom na VŠE v Prahe.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.