Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Jozef Haľko: Rozbiť Cirkev

Číslo 2/2005 · Róbert Letz · Čítanosť článku: 5172
 

Jozef Haľko
Rozbiť Cirkev: Rozkolnícka Katolícka akcia Lúč
Bratislava 2004

Vďačnou a v historickej spisbe ešte stále nedostatočne podchytenou oblasťou sú cirkevné dejiny. Živý záujem o ne dokladá množstvo odborných i populárnych prác, ktoré však vzhľadom na význam Cirkvi v slovenských dejinách zďaleka nemožno považovať za dostatočný. K jedným z mála historikov, ktorí sa venujú cirkevným dejinám, patrí ThDr. Jozef Haľko. Jeho záujem sa sústreďuje na cirkevné dejiny 20. storočia, osobitne na pontifikát pápeža Pia XII. K tejto tematike sa viaže aj Haľkova monografia Rozbiť Cirkev. Rozkolnícka Katolícka akcia. Zaujímavosťou je, že tento knižný titul vyšiel aj v maďarčine, čo môže prispieť k lepšiemu vzájomnému poznaniu a porovnaniu dejín Cirkvi na Slovensku a v Maďarsku. Témou Haľkovej práce je hnutie Katolíckej akcie, ktorého vznik inšpirovalo a pripravilo vedenie Komunistickej strany Československa, presnejšie Cirkevná šestka ÚV KSČ, jeho riadiaci orgán pre cirkevnú politiku. Z historikov sa tejto téme venoval komplexnejšie dosiaľ iba doc. František Vnuk vo svojej práci Pokus o schizmu, ktorú v roku 1995 vydalo vydavateľstvo USPO P. Smolík.Už prvá vec, ktorá na Haľkovej knihe upúta, je úctyhodné množstvo použitých archívnych prameňov a literatúry. Všetkých doterajších historikov, ktorí sa venovali téme štátnej Katolíckej akcie, prekonal práve rozsahom uskutočneného výskumu. Neuspokojil sa iba s výskumom v slovenských archívoch, ale siahol aj po prameňoch v pražských archívoch – v Štátnom ústrednom archíve, vo Vojenskom historickom archíve a v Archíve Ministerstva zahraničných vecí. Iba takáto vedecká dôslednosť a poctivosť ho mohla priviesť k hlbšiemu objasneniu náročnej problematiky, priniesť na svetlo a interpretovať doteraz neznáme pramene. Ku cti autora slúži aj to, že jeho práca, hoci písaná vedeckým štýlom, je prístupná aj pre širší okruh čitateľov. Vyznačuje sa bohatosťou jazyka a pútavosťou štýlu. Jozef Haľko nás vovádza do obdobia, keď sa už ako-tak stabilizovaný komunistický režim rozhodol podniknúť rozhodnejšie akcie zamerané proti integrite Cirkvi. Objavenie odpočúvacieho zariadenia, nainštalovaného orgánmi Štátnej bezpečnosti v Dolnom Smokovci do priestorov, v ktorých sa v marci 1949 konala spoločná konferencia slovenských a českých biskupov, viedlo k definitívnemu zmareniu rokovaní medzi štátom a Katolíckou cirkvou. V KSČ sa ku slovu dostali radikálne sily, pripravené vyvolať otvorenú konfrontáciu s Cirkvou. Na uskutočnenie svojho zámeru – odtrhnutia Cirkvi od Svätého Otca a biskupov, rafinovane zneužili meno už jestvujúcej, no iba pomaly sa rozvíjajúcej Katolíckej akcie, zameranej na činnosť katolíckych laikov. Horlivým poradcom komunistického vedenia v tejto taktike bola aj skupina „vlasteneckých“ – prorežimistických kňazov. Rozkolnícka Katolícka akcia vystupovala navonok ako pozitívne hnutie, ktoré vyhlasovalo lojalitu ku komunistickému režimu a vzalo do rúk riešenie cirkevných otázok, s ktorými si údajne nevedeli poradiť „neschopní“ biskupi. Verejnosť po počiatočnej dezorientácii však poslúchla hlas svojich biskupov, ktorí odhalili pravú tvár štátnej Katolíckej akcie v ilegálne vydanom a rozširovanom pastierskom liste pod názvom Hlas čsl. biskupov a ordinárov veriacim v hodine veľkej skúšky. Katolíci prijali tento list s uspokojením, pretože vyjasnil otázku postoja k reštriktívnej cirkevnej politike strany a vlády. Veriaci čakali, že kňazi, ktorí pastiersky list napriek zákazu čítali, sa nevyhnú trestom. Sledovanie kňazov a provokatívne správanie miestnych komunistických činiteľov prerástlo na mnohých miestach do otvorenej konfrontácie veriacich s politickou mocou. Katolícka akcia sa na Slovensku stala prejavom odhodlania brániť Cirkev ako nezávislú štruktúru. Na základe búrlivého priebehu s ňou spojených udalostí ju možno označiť za „ventil“ nahromadenej nespokojnosti obyvateľstva s komunistickým režimom. Zaslúžene veľkú pozornosť venuje autor medzinárodnému rozmeru štátnej Katolíckej akcie. Československo sa mohlo stať modelovým príkladom, ako riešiť vzťah štátu a Cirkvi aj pre okolité tzv. ľudové demokracie. To si uvedomovala aj Svätá stolica, ktorá prikročila 20. júna 1949 k exkomunikácii členov a prívržencov rozkolníckej Katolíckej akcie a krátko na to, 2. júla 1949, aj k exkomunikácii dobrovoľných členov a prívržencov komunistickej strany a jej organizácií. Pastiersky list českých a slovenských biskupov spolu s exkomunikačnými dekrétmi priniesli „triedenie duchov“, ktoré rozdelilo slovenských katolíkov na prívržencov štátnej Katolíckej akcie a komunistického hnutia a na ich odporcov. Tábor prívržencov bol nepatrný. Autor výstižne označuje túto diferenciáciu za „ekleziologické precitnutie“, ktoré priviedlo ľudí k hlbšej vnútornej i vonkajšej identifikácii so spoločenstvom Cirkvi. Na druhej strane však toto rozdelenie štátna moc považovala za skúšku vernosti novému režimu: svojich „verných“ odmenila a „neverných“ potrestala. „Veľká hra“ s Katolíckou akciou sa skončila fiaskom komunistického režimu. Samotná štátna Katolícka akcia, samostatná organizácia disponujúca Katolíckymi novinami ako svojím tlačovým orgánom, z milosti režimu a vďaka jeho nemalým finančným dotáciám ešte krátky čas živorila, až v tichosti zanikla. Autor podrobne mapuje celý zrod a osudy štátnej Katolíckej akcie. Isté rezervy hádam možno nájsť v spracovaní dôsledkov tohto organizovaného hnutia. Patrí medzi ne napríklad akcia štátnej moci, v rámci ktorej zámerne prednostne potrestali laických veriacich a dočasne nepotrestali kňazov, ktorí sa postavili štátnej Katolíckej akcii na odpor, s cieľom vyvolať v Cirkvi atmosféru vnútorného napätia a nedôvery v kňazov. Ďalej amnestia, vzťahujúca sa na účastníkov vzbúr zaradených do väzníc a pracovných táborov, ktorú komunistický režim patrične propagačne využil. Zaujímavé by bolo ďalej komplexnejšie spracovať údaje o kňazoch, ktorých režim postihol za skutočné alebo domnelé vykonávanie exkomunikačných dekrétov. O význame týchto prípadov svedčí fakt, že takéto počínanie bolo kvalifikované ako trestný čin velezrady podľa povestného zákona č. 231/1948 Zb., ktorý súdili senáty Štátneho súdu, zamerané na prejednávanie tých najvýznamnejších politických káuz. Haľkova kniha prináša čitateľovi nielen pohľad do konkrétneho pre Cirkev ťažkého historického obdobia, ale je aj hodnotným zdrojom poučenia o márnosti všetkých aktivít, vedúcich k podkopaniu základov Cirkvi.

Róbert Letz

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.