Radičová proti kresťanom
Číslo 3/2008 ·
·
Čítanosť článku: 4496
Vladimír Palko označil prezidentskú kandidatúru Ivety Radičovej pod vlajkou dvoch kresťanských strán za jedno z veľkých zlyhaní kresťanskej politiky na Slovensku (Impulz 2/2008). Neostáva nič iné len súhlasiť. Táto kandidatúra bude mať zničujúce dôsledky nielen pre politickú reprezentáciu kresťanov, ale zakladá dobrú príležitosť pre celkové vytláčanie kresťanských postojov z verejného života. Symptomatické bolo v tomto smere hlasovanie o zákaze potratov.
Legislatíva týkajúca sa potratov je lakmusovým papierikom kresťanských zásad v politike. Priebeh legislatívneho procesu rozdeľuje politikov na škále od jasných zástancov zákazu, cez tichých podporovateľov a zbabelcov až k viac či menej radikálnym odporcom. Takto sa v slovenskom parlamente vyfarbili aj mnohí poslanci deklarujúci príslušnosť ku kresťanstvu.
V prípade Radičovej je situácia mierne odlišná. Sama sa nedeklaruje ako zástanca kresťanských hodnôt. Na druhej strane by sme od spoločnej kandidátky kresťanských strán očakávali minimálne zdržanlivý a ústretový postoj k citlivým morálnym otázkam. Radičovej hlasovanie proti navrhovanému zákazu potratov ukázalo dve veci: jednak Radičová nie je ochotná urobiť kompromis medzi svojím postojom k tejto otázke a postojom významnej časti Slovákov (o podporu ktorých sa uchádza), jednak takýto postup nespôsobí medzi kresťanmi vážnejší odpor.
Politická teória i zdravý sedliacky rozum hovoria, že v dvojkolovom volebnom systéme nie je potrebné vytvárať koalície už pred prvým kolom. Naopak, každá relevantná strana by mala postaviť svojho kandidáta. Tým dáva najavo nielen svoju existenciu, ale schopnosť a ochotu reprezentovať svojich voličov na všetkých úrovniach politického systému. Na Slovensku, zdá sa, platí odlišná logika. Ešte nedávno hrozilo, že jedna z najvýznamnejších spoločenských skupín nebude v prezidentskom súboji zastúpená.
Kresťanstvo nie je nejaké obskúrne hobby, ale životný plán pre jednotlivcov a tiež návod na usporiadanie života v spoločnosti. Kresťanské argumenty patria do verejnej diskusie rovnako ako názory ktoréhokoľvek iného myšlienkového a hodnotového systému. Dnes je však kresťanstvo vytláčané do súkromnej sféry, a to často s aktívnou podporou samotných kresťanov.
Samotná prezidentská kandidatúra, ako aj následné diskusie o tom, aké morálne postoje by mal prezident zastávať, bola dobrou príležitosťou ukázať silu, ale aj slabosť. Kresťania na Slovensku majú nepochybne dostatok osobností, ktoré môžu na funkciu prezidenta navrhnúť. Napokon to dokazuje aj kandidatúra Františka Mikloška. Ústup z hodnotových pozícií vo vidine volebného víťazstva bol preto naozaj zlyhaním.
Mýliť sa je ľudské, no zotrvávať v omyle je naozaj hlúpe. Zúfalá snaha KDH vybojovať od Radičovej aspoň formálnu deklaráciu o rešpektovaní ľudského života dostala posledný úder práve pri hlasovaní o zákaze potratov. Radičová napľula kresťanskej politike do tváre, a prešlo jej to úplne beztrestne. KDH mlčí, kresťania mlčia. Mnohí dokonca hovoria, že ju budú voliť, lebo niet lepšej alternatívy.
Naozaj sú kresťania stádo hlúpych oviec, ako to niektorí prezentujú? Ak je to pravda, zodpovednosť padá na pastierov, na cirkevnú a politickú reprezentáciu, ktorá nie je schopná viesť svoje stádo správnym smerom v súkromnom i verejnom živote. Kto iný než cirkevní predstavitelia má hovoriť o tom, že potraty sú proti Božiemu i prirodzenému zákonu a ich napomáhanie je ťažkým hriechom? Kto iný než kresťanskí politici má svojím konaním dávať príklad a uvádzať tieto zásady do praxe?
Iveta Radičová, ale nielen ona, sa svojím postojom k zákazu potratov vysmiala slovenským kresťanom do očí. Kresťanská politika, zdá sa, nie je schopná postaviť sa na odpor. Zostáva len nádej, že ľudia stále majú schopnosť pozorovať a rozlišovať, kto je skutočným predstaviteľom kresťanských hodnôt. Kandidátka takzvaných kresťanských strán určite ovcou nie je. V ovčom rúchu sa totiž ukrýva vlk.