Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Svätec alebo šašo

Číslo 2/2008 · Pavol Minárik · Čítanosť článku: 2312
 

Nie je obvyklé, aby sa slovenský politici vyjadrovali k našej staršej histórii. Už vôbec nie k prelomu prvého a druhého milénia. Nebyť svätoplukovsko-jánošíkovsko-hurbanovských (čo je inak na môj vkus trochu heterogénna a nevyrovnaná spoločnosť) splanutí Smeru a hlavne premiéra, ani by sme nevedeli, že pevnou súčasťou vlády sú aj národno-stranícke doktríny „historicky zakorenené“ v predminulom storočí. Systematické ignorovanie dlhého, takmer deväťstoročného, obdobia našich dejín ma primälo k pokusu aspoň o ich oficiálne zaplnenie. V snahe vymazať túto medzeru a pohnúť nás k akceptácii celých našich dejín, vrátane stredovekých, navrhol som rozšíriť pamätné dni o pripomenutie si štyroch excelentných osobností a štyroch výročí vysokých škôl – v medzinárodnom porovnaní excelentných kultúrno-vzdelávacích inštitúcií z tohto vakantného obdobia. Vypĺňajúc opomínané medziobdobie od Veľkej Moravy po štúrovcov, nedalo sa, samozrejme, vynechať Arpádovcov. Z dôstojnej ponuky, v ktorej vynikali svätí Ladislav a Alžbeta, sa mi ako najvhodnejší javil prvý nositeľ uhorskej koruny, svätý Štefan kráľ, ktorému som sa pomerne obsiahle venoval v parlamentnej rozprave 13. februára 2008. Samozrejme, všetci parlamentní „národniari“ z SNS aj Smeru vtedy hlasovali proti.

Ani nie po štvrťroku si svätý Štefan vyslúžil zmienku iného politika – predsedu SNS Jána Slotu. Tentoraz zrejme za triezva, lebo išlo o vystúpenie po rokovaní predsedov koaličných strán. Za ich účasti ho jasne podľa svojho videnia pomenoval aj keď mu na meno nevedel prísť. Ukazujúc na fotografiu sv. Štefana povedal „nejaký maďarský šašo na koni v Budapešti“ (citácií a videí nájdete pri zadaní hesla „madarsky saso“ do niektorého vyhľadávača viac ako by si takýto výrok zaslúžil). O tom, že vedel o koho ide a že to nebol žiaden úlet, niet pochýb. Fotografiu okamžite spoznali nepripravení novinári a o jeho príprave svedčí, že si doniesol pomôcku.

Médiá a historici

Zaujímavé a neobvyklé, že sa v v priebehu krátkych troch mesiacov vyjadrili k sv. Štefanovi dvaja politici. Ešte zaujímavejšie by mohlo byť odsledovať ako sa na tieto vyjadrenia reagovalo. Napríklad médiá. Tie vybavím ľahko. Prvá zmienka doplnená celkom zaujímavou a rozsiahlou parlamentnou diskusiou vypĺňajúcou väčšinu rokovacieho dňa, ak odhliadneme od štandardného parlamentného spravodajstva, nestála novinárom prakticky za pozornosť. Slotov názor na kráľa Štefana noviny zaplnil. Bodaj by nie. Tento výrok je aj pri Slotových názoroch parádny kúsok. Nielenže pošteklil vášne na oboch nacionálnych brehoch, ale umožnil reagovať politikom na oboch brehoch Dunaja. Na tom vládnom slovenskom rozčúlil Čaploviča. A ostatní? Ostatných nechal chladnými. Premiér, ktorý v čase výroku sedel vedľa Slotu, mlčal. Bolo to dôstojné? Trápne? Podpredseda Čaplovič sa ho neskôr snažil ospravedlniť, že aj on by tam asi sedel akoby dostal kladivom do hlavy. Nuž prítomní novinári dokázali reagovať bezprostredne (premiér by nemal mať slabšiu schopnosť reagovať ako oni) a Fico sa na videu vôbec nezdal zhrozený ani knokautovaný. Koniec koncov, on nijako razantnejšie nevystupoval ani neskôr, keď sa už spamätať mohol. Dokonca ani keď tento a ďalší nechutný výrok o „strapatej pani", ktorá by sa "mohla radšej viac starať o svoj zovňajšok", umožnil reagovať maďarským politikom (teda tým z Maďarskej republiky). Až po skreč oficiálneho stretnutia predsedov vlád obidvoch štátov. Mimochodom, keby tieto výroky nemali na Slovensko takýto dopad, nebolo by lepšej reakcie ako chladné, možno až pohrdlivé mlčanie. Určite lepšia ako keď kolega poslanec (a absolvent teológie) oponoval môjmu návrh zaradiť svätého Štefana do zákona o pamätných dňoch spochybňujúc stredoveké svätorečenia a bez kontextu pripomínal krutosť stredovekých trestov (rozštvrtenie porazeného Kopáňa, oslepenie Vazula).

Z profesijného hľadiska je zaujímavá reakcia historikov. Na môj návrh, ak opomeniem štandardné frázy, ktoré sa dajú zhrnúť do vetičky, som nezaznamenal prakticky žiadnu relevantnú reakciu. Politici by mali nechať históriu historikom. Na Slotu ešte menej. Ani matiční ani cirkevní nám nepovedali či bol uhorský kráľ svätec alebo šašo. Osobne rád prenechám históriu historikom, len aby bolo viac nám laikom prístupných výstupov. Verejnosť ich čaká, hoc i ako odpoveď na naše (myslím politikov) možno nie vždy presné vyjadrenia. Rád by som sa dozvedel od povolaných viac. Nemusí byť jednoznačný záver. Stačí polemika. napríklad aj na tému svätec verzus šašo. Lebo svätého šaša odmietam. Stačí mi v parlamente kolega, ktorý je kresťan-ezoterik.

Reakcia verejnosti

Keďže hovoríme o politických výrokoch smerom k historickej téme asi najzaujímavejšia je reakcia verejnosti. Tá sa samozrejme nedá merať a prezentovať nejakými konkrétnymi výrokmi náhodne alebo „náhodne“ vybraných ľudí. Ak ich nepoužijeme len na ilustráciu objektivizovaného prieskumu, potom zavádzame. Bohužiaľ prieskum na tuto tému nikdy nebude. Vypomôžem si teda aspoň všeobecnými prieskumami dôveryhodnosti politikov a preferencií politických strán.

Stranu SNS by podľa ÚVVM od začiatku roka do apríla volilo asi 13,5 percent. V májovom prieskume bol pokles na 10,1 a ďalší mesiac 10,9 percent. Podobný výkyv v máji smerom dolu z 13,5 na 8,8 percenta a opätovný rast na 10,8 zaznamenala dôveryhodnosť jej predsedu. Májový zber bol ešte pred excesom. Znamená to azda, že reči o šašovi boli vcelku úspešnou súčasťou aktivizácie „národných síl“? Fungujú u nás vulgarizmy ako záchranná brzda preferencií? Asi áno, len sa už nikdy nedozvieme akým podielom. Na môj návrh sa takáto rekcia nedá odmerať, lebo KDS sa zatiaľ vo výskume verejnej mienky neskúma a ani návrh nebol tak myslený. (Aj keď, čitateľom Impulzu sa azda môžem zdôveriť, veď čo robí politik bez toho aby myslel aspoň v zadnom mozgu na preferencie?)

Lenže svätý Štefan kráľ si nezaslúži, aby zachraňoval akékoľvek preferencie, a už vôbec nie zvyšovaním nacionálnych vášní. Kto to vlastne bol? V politickom pohľade predovšetkým prvý nositeľ uhorskej koruny. Človek, ktorý rázne skonsolidoval rozvrátené pomery na území stredného Dunaja a potisí, ktorého veľká časť tvorí veľkú časť súčasného Slovenska. Muž najmä v mladosti a štarte svojej kariéry silne spätý s priestorom Nitrianskeho kniežatstva a dnešnej Bratislavy. Muž, ktorý sformoval a dosiahol definitívne uznanie Uhorska a jeho pevného, nezvratného primknutia k západnému kresťanstvu. Z ľudského hľadiska a možno i tak trochu dnešnými očami, to bol človek európskeho rozmeru, čo napokon dokazujú aj text poučení napísaný pre jeho nástupcu sv. Imricha. Určite bol tvrdý - inak by nemohol obstáť a dosiahnuť čo dosiahol. Kresťan, ktorý kresťanstvo v svojom kráľovstve rozšíril a upevnil. V jeho rodine je viacero svätcov tešiacich sa všeobecnej úcte, na rozdiel od mnohých stredovekých svätcov, dodnes. A to pritom Arpádovci vymreli pred 700 a Uhorsko zaniklo pred 90 rokmi. Aj on sám dosiahol métu svätosti a úctu jej prislúchajúcu náležite požíva.

Svätý Štefan je človek, na odkaze ktorého žilo Uhorsko 900 rokov. Ak uznávame masarykovské, že štáty žijú na ideách, na ktorých boli založené, tak idei kráľa Štefana vložené do vienka Uhorska museli byť veľmi silné. Mnohé by sme mohli akceptovať i dnes. Veď okrem tvrdosti to bol muž milosrdenstva a pokorného chápania moci. Takto poúčal v testamente svojich nástupcov: „Buď milosrdný ku každému, kto trpí násilie. Stále majúc na srdci Božie upozornenie "chcem milosrdenstvo a nie obete". (Matúš 9, 13). Buď trpezlivý ku všetkým nielen voči mocným, ale aj k tým, čo nemajú moc. Ďalej buď pevný, aby ťa úspech neurobil veľmi sebavedomým, ani nešťastie nerobilo zúfalým. Buď umiernený, aby si nadmerne nikoho netrestal ani neodsudzoval. Buď mierny, aby si nikdy neodporoval spravodlivosti." Keby sa mocní 20. storočia držali týchto poučení, asi by to nebolo storočie hrôz komunizmu a fašizmu. A vôbec, bodaj by tí, ktorým bude zverená moc v 21. storočí mali v srdci a v mysli tieto slová.

Na záver treba dodať len jedno. Tá dilema, ktorú nám podsunul vulgárny politik, má svoj význam. Pre médiá, historiografiu aj verejnosť. Takže bol to náš svätý kráľ alebo maďarský šašo na koni?

Autor je poslancom NR SR a predsedom výboru pre kultúru a médiá

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.