Za Petrom Smolíkom

Číslo 2/2008 · František Mikloško · Čítanosť článku: 3026
 

Peter Smolík žil impozantný život! Bol to prozreteľnostný čas, ktorý nás dal dohromady za ostatných 10 rokov, v spolupráci s Vydavateľstvom Michala Vaška a okolo Petra a Gabiky Smolíkovcov, v dome na Lovinského 12. Boli to ľudia ako Miro Cipár, Július Paštéka, významní historici, literárni a výtvarní historici, politici a mnohí ďalší ľudia, pre ktorých bol tento dom miestom plánov a ich cieľavedomej realizácie. Bol to dom Smolíkovcov, ktorý sa v tomto ostatnom čase stal a už zostane kultúrnym stánkom v tejto krajine. Peter Smolík, napriek svojim vážnym zdravotným problémom, bol hromozvodom tohto pohybu. Peter Smolík bol a už zostane človekom kultúry a jeho záber ako organizátora, editora a spoluvydavateľa bol obrovský. Ak budem v tejto chvíli hovoriť o Petrovi Smolíkovi, budem samozrejme myslieť aj na manželku Gabiku, na vydavateľa Michala Vaška a tiež na všetkých, ktorých som spomínal.

Prvou líniou, ktorou sa Peter Smolík ako organizátor a editor uberal, bolo vyrovnávanie sa s komunistickou minulosťou Slovenska. Už v roku 1998 vydal viaczväzkové denníkové záznamy Jána Hudáka Stretnutia. Súbežne bolo vydané 450-stranové dielo Rudolfa Lesňáka Listy z podzemia o kresťanských samizdatoch. Potom nasledovalo dominantné štvordielne dielo Zločiny komunizmu na Slovensku, dohromady 2500 strán, ktoré bolo ocenené aj cenou Dominika Tatarku. Potom to boli obsiahle a reprezentačne vydané knihy Smrť za mrežami a Život za mrežami, ďalej Poď a nasleduj ma (o tajných vysviackach kňazov na Slovensku), kniha o Titusovi Zemanovi a v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov dva diely Triednych nepriateľov. Z dávnejšej minulosti to boli spomienky Pavla Čarnogurského, dvojdielne spomienky poslanca Jána Balka a príbeh jezuitského novica židovského pôvodu Tomáša Munka. Keby len týchto 19 kníh uzrelo svetlo sveta, na slovenské pomery je to v tomto žánri obrovské vypätie.

Druhou líniou, ktorou sa Peter Smolík spolu so svojimi priateľmi uberal, bola literatúra, zvlášť poézia a výtvarné umenie. V roku 2003 vyšlo súborné básnické dielo Mikuláša Šprinca, potom nasledovali súborné básnické diela Svetoslava Veigla, Jána Harantu, Jána Šveca Slavkoviana a Andreja Žarnova – väčšinou s editorom prof. Júliusom Paštékom. Rovnako vyšla poézia a próza Rudolfa Dobiáša, kniha o slovenských misionároch 20. storočia a ďalšie hodnotné knihy. Súčasťou tejto kultúrno-umeleckej línie bolo od roka 2003 vydávanie reprezentačných výtvarných monografií slovenských výtvarníkov a sochárov Tekela, Hovorku, Cipára, Bočkaya, Bočkayovej, Meška, Čepána a Majdu. Jedna z týchto deviatich monografií bola ocenená Ministerstvom kultúry SR ako Najkrajšia kniha roka. Do tohto rámca isto možno pripočítať pôsobenie občianskeho združenia Hlbiny, kde bol Peter Smolík duchovným hýbateľom. Hlbiny sa podieľajú na vydávaní revue pre modernú katolícku kultúru Impulz a organizačne sa podieľali na tvorbe dvoch pamätníkov v Bratislave: pamätníka obetiam komunizmu a pamätníka na počesť Sviečkovej manifestácie.

Vo svojom výpočte som spomenul len väčšie projekty, ktoré vznikli u Smolíkovcov. Stačia, aby sme videli, že Peter Smolík zanecháva za sebou hlbokú stopu!

Vážený priateľ! Životom každého človeka sa vinú malé a veľké dejiny. Tie malé predstavujú v očiach ľudí osobný život, zdravie, rodinu. Tie veľké sú chvíle a činy, ktoré presahujú hranice súkromia a stávajú sa súčasťou a bohatstvom spoločných dejín. Ak za obidvoma príbehmi stojí mravná sila a pokora, človek zostáva pri takomto živote s dotknutím a úctou stáť. A to je tvoj životný príbeh, milý priateľ.

So zdravotnými problémami si v krátkom čase vykonal toho veľa, čo už natrvalo zostane prítomné. Máš za sebou veľké projekty. Tým posledným bola tvoja účasť pri organizovaní spomienky 20. výročia Sviečkovej manifestácie. Mal si na starosti prípravu a realizáciu pamätníka. Keď komisia vybrala pamätník, povedal si mi, že sa ti páči. Hovoril si o tých svetielkach, ktoré ten kameň prerážajú a svietia. Bolo to v marci tohto roka. My sme sa sústreďovali možno viac na celok, ty si si všimol viac tie svetielka. Možno to bola už tvoja intuícia. Svetlo ako kresťanský symbol slobody a nádeje. Dnes toto Svetlo prichádza ku tebe už v plnej sláve. My tvoji priatelia ti želáme: Nech ti toto svetlo večne svieti, odpočívaj v Božom pokoji, priateľu!

A nezabúdaj, že máme ešte veľa nedokončených plánov, takže musíš zostať pri nás!

František Mikloško

Autor je poslancom NR SR.

Text predniesol po pohrebnej svätej omši vo farskom kostole Farnosti Najsvätejšej Trojice v Bratislave.