Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Dobrá téma, slabšie spracovanie

Číslo 1/2008 · Karel Hirman · Čítanosť článku: 2926
 

PAŇUŠKIN, Valerij – ZYGAR, Michail: Gazprom. Ruská zbraň. Bratislava : Kalligram, 2008.

Ruský plynárenský koncern Gazprom a dianie okolo neho sa za posledné dva roky stali doslova módnou témou médií. Začína to pripomínať kedysi tiež veľmi populárnu tému ropného impéria Rockefellerovcov a nimi vybudovaného „súhvezdia“ ropných gigantov, ktoré prežili poväčšine úspešne až do dnešných dní. Príbeh Gazpromu sa však na rozdiel od americkej „story“ netýka naplnenia podnikateľského sna, akokoľvek kontroverzného, ale je to hlavne popis postsovietskej politicko-spoločenskej histórie. A tento moment autori knihy, dvaja ruskí novinári, vystihli veľmi dobre. Ten, kto očakáva od ich práce odbornejší pohľad na fungovanie Gazpromu alebo nebodaj európskeho plynárenstva, bude sklamaný. Sklamaný bude aj ten, kto čaká fundovanejšie informácie a analýzy politického a ekonomického vývoja Ruska či zásadne nové informácie, ktoré sa doteraz neobjavili v ruských alebo európskych médiách, či detailnejší prienik do citlivého pozadia postsovietskeho plynárenského biznisu. Avšak ten, kto si chce prečítať zhutnený, živým až reportérskym spôsobom napísaný príbeh o dianí v Rusku a okolitých krajinách, ktoré sú prepojené dianím okolo Gazpromu, za posledných zhruba 20 rokov, vrátane „pikošiek“ z prezidentských palácov či rokovaní hláv zainteresovaných štátov, by mal byť spokojný. Snáď najzaujímavejšími a najcennejšími pasážami celej knihy sú citáty z rozhovorov s aspoň niektorými priamymi aktérmi jednotlivých udalostí. Aj keď sa v nich neobjavujú žiadne senzačne nové fakty – ostatne ako v celej knihe –, predsa len ich názory a spomienky dokresľujú ich súvislosti a pozadie.

Pre slovenského čitateľa, ktorý sa nevenuje dianiu za našimi východnými hranicami pozornejšie a nesleduje tamojší turbulentný vývoj priebežne, však niektoré pasáže knihy môžu byť dosť neprehľadné a nezrozumiteľné. Hlavne v kapitolách o ruskom vnútropolitickom dianí za prezidenta Jeľcina a po nástupe Putina (kapitoly 2 až 6) sa môže úplne zamotať v spleti mien, názvov firiem, médií a udalostí, ktoré cudzincovi takmer nič nehovoria. Práve pri nich je asi najciteľnejšia absencia akéhokoľvek fotografického materiálu: mnohým čitateľom by isto pomohlo, keby si mohli pripomenúť fotografiou tvár napríklad ruského expremiéra Černomyrdina či aspoň raz uvidieť tvár priam démonického, v knihe viackrát spomínaného exšéfa Gazpromu Viachireva.

Zrozumiteľnejšie by, naopak, mohli byť nasledujúce kapitoly o bieloruských a ukrajinských udalostiach posledných rokov. Čitateľa nenechá chladným popis potlačenia demonštrácie mladých bieloruských študentov. Ako politicko-kriminálny thriller sa zase číta kapitola o prepletenci záujmov ruských a ukrajinských politických a kriminálnych špičiek okolo dodávok plynu na Ukrajinu, čo je vzhľadom na opakované zastavovanie dodávok ruského plynu na Ukrajinu a následný pokles jeho dodávok aj do krajín EÚ osobitne aktuálna téma aj pre občana Slovenska a väčšinu Európanov. Bezprostredných záujmov Slovenska sa týka aj desiata kapitola o prenikaní Gazpromu do EÚ, ktorej by pre lepšiu zrozumiteľnosť tiež pomohla aspoň jedna mapka plynovodov, o ktorých sa tam píše. Po prečítaní dvoch záverečných kapitol zase Európan musí vzdať úctu desiatkam tisícov neznámych radových robotníkov Gazpromu, ktorí ťažia plyn v nedostupných arktických tundrách. Až vtedy začína našinec tušiť, čo všetko stojí za tým, kým si zapne plyn na svojom šporáku v kuchyni či v kotle v pivnici. Či ho však to tušenie upokojí, alebo, naopak, ešte viac vystraší, je otázne.

Ruskí novinári, ako sa otrepane hovorí, vystihli svojou knihou objednávku doby. Zviezli sa na vlne záujmu širokej verejnosti v Rusku aj v Európe o Gazprom. Z tohto pohľadu toto dielko bude určite komerčne úspešné. „Samozrejme, sme na vojne a Gazprom je zbraň. A ak držíte v rukách túto knihu, znamená to, že sa nám podarilo rozobrať túto zbraň, taký nebezpečný predmet našej zvedavosti – a nevyletieť do vzduchu. Mimochodom, nie je vylúčené, že pri rozoberaní zbrane Gazprom sme nedošli po rozbušku, nedotkli sme sa detonátora a vôbec sme nepochopili, ako táto vecička funguje,“ píšu v doslove autori. Presne tak, páni. Lenže, povedzme si úprimne, po prečítaní knihy je zjavné, že vám o to ani nešlo. Ale celkom dobre sa to čítalo, aj vďaka dobrému slovenskému prekladu.

Autor je analytikom a spoluautorom knihy Rusko na konci Jeľcinovej éry. Bratislava : IVO, 1999.
Recenzia vyšla súčasne na internetovej stránke časopisu Trend.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.