Kresťania a voľba Klausa

Číslo 1/2008 · Matyas Zrno · Čítanosť článku: 3188
 

Václav Klaus je skutočne polarizujúca osobnosť. Buď ho milujete, alebo nenávidíte. City ale v politike nie sú to pravé, ako sa o tom presvedčila KDU – ČSL, prípadne celé české málopočetné kresťanské spoločenstvo. Len čo sa začala blížiť voľba prezidenta, v ktorej proti sebe stáli Václav Klaus a česko-americký ekonóm Jan Švejnar (kandidát zelených a sociálnych demokratov), začali sa diať veci… Veci, ktoré skončili ostrým rozporom vo vnútri KDU – ČSL aj medzi kresťanskými organizáciami a duchovnými. A vzhľadom na to, ako je u nás málo spoločensky aktívnych kresťanov, to nakoniec skončilo dokonca osobným osočovaním medzi politikmi, ich vdovami a farármi.

Ukázalo sa, že pre časť českých kresťanov a ľudovcov je Klaus neprijateľný a pre časť je dokonca stelesnením diabla. U niektorých ide o oprávnené rozhorčenie nad nešvármi transformácie 90. rokov, nad aroganciou Klausa, nad jeho nevhodnými výrokmi o cirkvách… Vždy korektný, seriózny a chápavý Švejnar sa zdal byť riešením. Za všetkých napríklad poslanec Hovorka: „Domnievam sa, že pokiaľ by bol zvolený profesor Švejnar, zmenila by sa aj politická kultúra, ktorá je dnes značne upadnutá.“ Poslanec Hovorka pritom nie je žiadny liberál, v morálno-etických otázkach je značne konzervatívny (ako jediný poslanec ľudovcov sa napríklad zúčastnil pochodu za život), v ekonomických a medzinárodno-politických patrí skôr k ľavici. Tým reprezentuje významnú časť predovšetkým moravských katolíkov, ktorí patria k chudobnejším obyvateľom, odmietajú sa zmieriť s často drsnými praktikami reálnej politiky a majú určité vnútorné výhrady ku kapitalizmu (mnoho ľudovcov sa napríklad dodnes domnieva, že zisk je v podstate nekresťanský). Václav Klaus celkom určite nezapadá do ich predstavy ideálneho politika, ktorý má byť hodný, konsenzuálny a bezúhonný. Klaus je symbolom ekonomickej transformácie, ktorá napríklad na Valašsku prebiehala rozhodne ťažšie ako v Prahe. A ODS sa v očiach mnohých ľudí už nikdy nezbaví stigmy strany „tunelárov“ (bez ohľadu na to, že sociálni demokrati už pravicu v množstve škandálov „prebili“). Mnohým ľuďom prekáža i Klausov kritický postoj k EÚ a k hystérii okolo globálneho otepľovania.

Pragmatické krídlo strany uvažuje inak. Klaus je „prečítaný“ politik, ktorého už poznáme, je kandidátom najsilnejšej koaličnej strany (a pre ODS bola voľba Klausa úplne kľúčovou a jeho nezvolenie mohlo skončiť rozpadom koalície, predčasnými voľbami alebo veľkou koalíciou ODS – ČSSD), ako prezident sa osvedčil, jeho vzťahy s cirkvami sa výrazne zlepšili, Klaus celkovo „skonzervatívnel“ (pripomeňme si jeho veto zákona o registrovanom partnerstve), kým Švejnar je veľká neznáma, navyše presadzovaná sociálnymi demokratmi s Paroubkom na čele. K tomu prišli prezidentské voľby práve v čase, keď sa koalícia po sedemnástich rokoch dohodla na cirkevných reštitúciách. Bolo jasné, že podpora Klausovi uľahčí „na výmenu“ podporu ODS cirkevným reštitúciám (v ODS je rad poslancov, ktorí majú s vrátením ukradnutého cirkevného majetku dosť veľký problém). Ako jediný to však priznal minister Svoboda, ktorý povedal, že kvôli reštitúciám bude Klausa voliť (hoci vždy patril k hlavným Klausovým odporcom v KDU – ČSL). A bol oheň na streche… Takýto „kšeft“ s cirkevným majetkom? To je predsa škandalózne, nemorálne a nekresťanské! „Niečo také nie je hodné kresťanského politika,“ mienil poslanec Hovorka.

Ďalšou trecou plochou sa stal Švejnarov postoj k morálno-etickým otázkam. Jan Švejnar sa uchádzal o podporu dosť rozličných skupín (zelení, ČSSD, KDU – ČSL, komunisti), takže v jeho výrokoch sa nebolo vždy ľahké vyznať. Švejnar sa napríklad nepostavil proti klonovaniu ľudí. Označil ho len za „veľmi nebezpečnú oblasť“ a prehlásil, že sa treba „nad tým veľmi zamyslieť“. Adopciu detí homosexuálnymi pármi označil za „veľký otáznik“, s tým, že takéto experimentovanie s deťmi je síce „neobvyklé“, ale v zahraničí s tým existujú „pozitívne skúsenosti“, takže by sme mali byť voči tomu „otvorení“, i keď „zatiaľ“ takéto adopcie nevidí ako „legislatívne riešenie pre ČR“. K otázke výskumu kmeňových buniek sa Jan Švejnar vyjadril v tom zmysle, že preferuje iné cesty než využívanie embryí, ale nevylúčil ho.

Hnutie pre život preto poslalo otvorený list dvom ľudoveckým senátorom (Pithartovi a Václavíkovi), ktorí podpísali Švejnarovu kandidatúru. „Aj keď rešpektujeme odborné kvality tohto ľavicového kandidáta, nemožno zatvárať oči pred skutočnosťou, že jeho postoje k bioetickým otázkam a k otázkam, ktoré sa týkajú rodiny, sú buď sporné, alebo úplne neznáme… Súčasný prezident Václav Klaus sa i napriek mnohým výhradám osvedčil a svoje postoje deklaroval nielen sľubmi. Treba spravodlivo priznať, že sa celkom zreteľne postavil za prirodzenú úlohu rodiny a jednoznačne ju zo svojej funkcie hájil. Podobne jednoznačne sa vyjadril za zachovanie nedotknuteľnosti života chorých ľudí ohrozených eutanáziou a verejne sľúbil urobiť všetko preto, aby sa chorí ľudia nemuseli u nás strachovať o svoj život.“ A bol oheň na streche.

Na scénu prichádza ďalšia skupina, posmešne označovaná ako „bratstvo pravdy a lásky“, reprezentované predovšetkým vplyvným a populárnym katolíckym duchovným, filozofom a sociológom Tomášom Halíkom, spojeným s prostredím okolo bývalého prezidenta Václava Havla. Halík obvinil Hnutie pre život z ohovárania a dokonca z porušenia zákona a prehlásil, že k hodnotám kresťanstva má bližšie Švejnar. Keď sa Celoštátny výbor KDU-ČSL uzniesol na doporučení voliť Klausa (s tým, že konečné rozhodnutie je na voliteľoch), napísal Halík i ľudovcom. Klaus podľa jeho názoru už mnoho rokov „nepriniesol ani jedinú vlastnú pozitívnu myšlienku, žije len z neustáleho napádania a vymýšľania nových a nových ‚nepriateľov ľudstva‘. Ničím ma neprekvapil, azda len tou úpornosťou a absurditou niektorých svojich fóbií – EÚ je preňho ‚niečo ako RVHP‘, ekológovia horší než komunisti a pod.“ Vnútri KDU-ČSL našiel Halík podporu predovšetkým u podpredsedu Macka, ktorý sa napokon netají tým, že by v prezidentskom kresle najradšej videl práve Halíka. Ten to ale zo skromnosti sebe vlastnej odmieta: „Stále sa mi ozýva mnoho ľudí, ktorí sú presvedčení, že by som v tejto funkcii náš štát reprezentoval dôstojne a poctivo. A aj k tej notoricky opakovanej a vlastne jedinej námietke, že som predsa kňaz, niekto nedávno verejne upozornil na to, že som tiež a predovšetkým profesor sociológie na UK, ako nimi boli Masaryk a Beneš, a, navyše, že by som z hľadiska cirkevného práva musel zrejme požiadať o (prinajmenšom dočasné) prepustenie z kňazského stavu, a tak by i tato námietka odpadla. Ale ja sa ani tentokrát na kandidatúru prehovoriť nenechám… Provokujúco povedané, myslím si, že by ma teraz bolo za prezidenta škoda.“

Zatiaľ čo Halík preklínal Klausa, cirkevná hierarchia podľa množstva správ Klausovu voľbu presadzovala (napriek všeobecne známym nie príliš dobrým vzťahom kardinála Vlka s prezidentom) a napríklad opát Pojezdný ho presadzoval aj verejne: „Nikdy sa nenájde človek, s ktorým by sme boli stopercentne vo všetkom zajedno. Ale – okrem iného – veľmi si vážim pohľad pána prezidenta na rodinu,“ napísal Pojezdný.

Medzičasom prebiehala bitka medzi oboma tábormi. Odporcovia Klausa tvrdili, že členská základňa je na ich strane, na webových stránkach KDU – ČSL prebiehala zúrivá diskusia (medzi tými niekoľkými ľudovcami, ktorí majú prístup na internet a baví ich diskutovať), najrôznejšie miestne organizácie a jednotlivci vyzývali k tomu či onému a varovali, že pokiaľ bude zvolený Klaus, oni (ich rodina či celá dedina) už ľudovcov nikdy voliť nebudú. Ozvala sa i vdova po zosnulom predsedovi KDU – ČSL Viera Luxová: „Myslím, že manžel by bol pre zmenu, ktorú očakávame od nového prezidenta.“ V debate prevládali emócie (Klaus je zlý, nemal rád Josefa Luxa, zmena je dobrá…). Racionálne argumenty zapadali. Keď potom došlo k voľbe, predviedli poslanci a senátori českej verejnosti komédiu v dvoch dejstvách, v ktorej, bohužiaľ, nechýbali ani ľudovci. Senátor Kalbáč zmizol z prvej voľby domov do Strakoníc do nemocnice, pretože mu prišlo nevoľno: „Ja som v sobotu šiel na WC a tam na mňa vyhŕkol neznámy chlap, ktorého som nikdy nevidel, tri hrubé otázky. Toto ma tak rozčúlilo.“ Jeho chýbajúci hlas v treťom kole prvej voľby rozhodol o tom, že Klaus nezvíťazil. V druhej voľbe volil súčasného prezidenta so slovami „hasiči volia Klausa“. Druhý senátor ľudovcov Barták v hrôze z toho, že sa musí voliť verejne, radšej nevolil vôbec. A diali sa aj iné veci, napríklad vlastným podpredsedom Mackovi a Hoškovi zakázali ľudovci prístup na poslanecký a senátorský klub, aby nedonášali Paroubkovi…

Napriek všetkým obštrukciám a nátlaku bol Klaus zvolený. Väčšina ľudovcov hlasovala zaňho. Minister Kalousek si neodpustil výčitku na adresu pátra Halíka: „Rozhodol to pán profesor Halík, jeho tlak na voliteľov bol natoľko intenzívny a natoľko nevyberaný, že znechutil tých nerozhodnutých.“ O Halíkovom vplyve svedčí aj skutočnosť, že sa mu okamžite ospravedlnil predseda Čunek aj podpredsedovia Hošek a Macek. „Predseda Čunek považuje za svoju povinnosť, aby sa ako predseda strany, ktorej je minister Kalousek členom, za také slová prof. Halíkovi ospravedlnil,“ stojí v správe publikovanej na webových stránkach strany. Predseda senátorov za ľudovcov Adolf Jílek zase Halíka upozornil, aby sa ako farár nemiešal do politiky, a Vieru Luxovú, aby si spomenula na pragmatizmus svojho muža. Luxová ani Halík s odpoveďou dlho nečakali. Podľa Luxovej nie je Jílek hoden zastávať senátorskú funkciu a podľa Halíka urobili ľudovci voľbou Klausa „tragickú chybu“. Vášne zatiaľ neutíchajú a voľba Klausa sa bezosporu stane jednou z hlavných tém nadchádzajúceho programového zjazdu KDU – ČSL.

Celá debata poukázala na staré problémy. Ľudovci sú rozdelení. Na jednej strane často až všetkého schopní pragmatici, na druhej strane dobré duše, ktoré nechápu, že v politike sa musí vyjednávať „niečo za niečo“, a každý „kšeft“ chápu ako niečo, čo je od diabla. Ukázalo sa, akú obrovskú úlohu hrajú osobné sympatie a antipatie. Mnohí ešte nechápu politiku ako umenie možného a politika nehodnotia podľa toho, čo môže a chce dosiahnuť, ale podľa toho, či je osobne príjemný, hodný, pekne sa stará o deti (a v ideálnom prípade chodí v nedeľu do kostola). Švejnar určite v tejto kategórii vyhral, ale k programu KDU – ČSL by neprispel. Aj keby chcel, tak by bol kandidátom ľavice, ktorý na poslancov zelených a ČSSD nemá žiadny vplyv. Nemohol by im nariadiť hlasovať pre to či ono. Naproti tomu Klaus má doposiaľ na poslancov ODS vplyv veľmi výrazný, čo ukázal pri zákone o registrovanom partnerstve a (dúfajme) ukáže aj pri zákone o cirkevných reštitúciách.

Pokiaľ by Klaus nebol zvolený, veľmi pravdepodobne by padla vláda a nasledovali by dve možnosti – predčasné voľby, alebo veľká koalícia (s tým, že žezlo v ODS prevezme prvý podpredseda a primátor Prahy Pavel Bém). Obe možnosti sú pre KDU – ČSL potenciálne likvidačné. Prvá možnosť znamená veľmi pravdepodobne budúcu vládu ČSSD s podporou KSČM, druhá možnosť znamená nastolenie takých praktík, na aké boli zvyknutí Bém a Paroubek z čias spoločného vládnutia na pražskom magistráte (teda nič príjemné). Takéto reálne úvahy si ale mnoho politikov z KDU – ČSL odmietalo pripustiť. Klaus, samozrejme, nie je ideálny. Bol to on, čo celé 90. roky blokoval cirkevné reštitúcie. Jeho vzťah k cirkvám nebol práve priateľský. Ale (azda tým, ako starne) sa mení. Alebo sa nemení a iba sa na to hrá, ale aj tak vysiela do spoločnosti pozitívny signál. Jednu stať z jeho kandidátskeho prejavu by si mal každý kresťanský demokrat dať zarámovať: "Pokiaľ nechcete dbať na tisícročné tradície našich civilizácií, na ich kresťanské hodnoty, na dôraz na klasickú rodinu a úctu ku každému ľudskému životu, nevoľte ma, lebo ja si tieto hodnoty ctím. Ak chcete žiť v budúcnosti stvorenej z módnych vĺn, keď bude zakázané fajčiť, ale drogy budú tolerované, keď bude manželstvo inštitútom na vyhynutie a na radnice budú chodiť len páry na registráciu, keď starých a chorých budeme milosrdne zbavovať života, keď nám bude predpisované, čo máme jesť, piť a ako môžeme rozprávať, potom toto nie je môj program. Toto nie je moja predstava budúcnosti.“

Autor je analytikom Občianskeho inštitútu v Prahe.