Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Nevinne trpiace deti

Číslo 4/2007 · Gabriela Rakúsová · Čítanosť článku: 2211
 

Inna Šichejevová-Gajstěrová: Děti nepřátel lidu. Šokující příběhy těch, kteří prošli stalinským peklem. JOTA, Brno 2007

Niekomu by sa mohlo zdať, že po Novembri 1989, keď sa politická situácia u nás uvoľnila, vzniklo a vydalo sa toľko dokumentov, ktoré dovtedy boli tabuizované, že už vari niet o čom svedčiť a o čom písať. Ako vieme, opak je pravdou, lebo ešte stále žijú svedkovia, ktorí môžu (ba priam sa natíska imperatív – musia!) zdokumentovať to, čo so sebou priniesol fiktívny socializmus a komunizmus v štátotvornej forme a vo forme reálnej, skutkovej: naozajstný šok, temno, neslobodu vo všetkých smeroch, perzekúcie, väznenia, vykonštruované procesy a často následnú smrť nevinných. Tak to bolo u nás, u nášho násilného poručníka – v bývalom Sovietskom zväze – i vo všetkých jeho tzv. satelitoch.

Kniha Inny Šichejevovej, ktorá si nenárokuje byť v pravom slova zmysle dokumentom (hoci ním vo veľkej miere je) ani beletriou (ani to sa jej nedá uprieť), mapuje situáciu takpovediac ozaj v Stalinových a stalinských prostrediach od začiatku 30. rokov, na ktoré sa Inna, narodená v roku 1925, dobre pamätá. Vyrastala v tzv. Vládnom dome neďaleko Kremľa, kde žila vtedajšia sovietska vládna špička. Innin otec bol židovský vzdelanec, politik Aron Gajster, ktorého v roku 1937 popravili za údajnú vlastizradu a jeho manželku odvliekli do koncentračného tábora. „Několik dní po tatínkově zatčení nás vyhnali z našeho bytu. Maminka později říkala, že od okamžiku zatčení se všichni naši přátelé a známí najednou vytratili – jako mávnutím kouzelného proutku.“ Rodina – rodičia a tri dcéry – sa viac už nevidela. „Zatčení rodičů pro mně znamenalo konec dětství.“

V spomienkach Inny Šichejevovej figurujú okrem rodinných príslušníkov, známych, priateľov i susedov aj prominenti stalinskej éry v Rusku, napr. Kujbyšev, Tuchačevskij, Suslov, Morozov, Bucharin, Čkalov, Molotov, Krupská a mnohí iní, ale dôsledne je tu vykreslený aj princíp a pôsobenie NKVD a neskôr KGB.

Potiaľto jeden sujet, po ňom a pred ďalším aj obraz druhej svetovej vojny, vyrozprávaný síce s vnútorným žiaľom a pocitom neprávosti, ale s odstupom rokov i s evidentnou dávkou vyrovnania sa s minulosťou. Pravda, keby nenasledovalo pokračovanie príbehu cez životné osudy troch sestier – sirôt, ktorých sa po násilnej smrti rodičov ujali viacerí príbuzní. Lenže po druhej svetovej vojne, ako je všeobecne známe, nastúpila druhá fáza stalinských represií. A tri sestry začali pykať za nevinu svojich rodičov. Nasledovalo vyhnanstvo, stalinské koncentračné tábory; Inna – rozprávačka tejto smutnej rodinnej kroniky – bola ako vysokoškolská študentka zatknutá a odsúdená. Kópie úradných súdnych dokumentov zaberajú z 296-stranovej knihy približne tridsať strán. Sú dôkazom premyslenej, precíznej a zákernej práce všetkých tých, ktorí donášali, kolaborovali, obviňovali, súdili a popravovali za inú než oficiálnu ideológiu, za vierovyznanie, za čítanie literatúry, ktorú štát dal na index, za názory… Na jednej strane NKVD a KGB, na druhej zväčša intelektuáli, ktorí premýšľali a vyjadrovali skrytú či zjavnú nespokojnosť s nedodržiavaním ľudských práv. „Od okamžiku tatínkova zatčení jsem si trvale připadala jakoby pošpiněná. Když jsme došli až k přijímací kanceláři NKVD, napadlo mně: Panebože, teď tam skončím!“ A Inna Šichejevová-Gajsterová skončila vo väzení. „Cítila jsem se strašně. Ještě před chvílí jsem byla úplně normální svobodný člověk a mohla jsem si dělat, co chtěla…“ rozmýšľala vysokoškoláčka Inna, ktorú čakala už len obhajoba diplomovej práce a štátne záverečné skúšky. „Tohle mi musíte podepsat,“ řekl mi. „To nemůžu.“ „Proč?“ „Protože si nemyslím, že moji rodiče jsou nepřátelé lidu.“ Prešla niekoľkými väzeniami, mnohými vyšetrovaniami, aby napokon skončila vo vagóne vlaku, ktorý ju i stovky ďalších „nepriateľov ľudu“ odviezol na ďaleký východ do lágru, do vyhnanstva. Moskvu opäť uzrela až v júni 1953, 16 rokov po otcovej poprave.

Celá táto kniha svedectiev vznikla za zvláštnych okolností, keď svoj životný príbeh vyrozprávala Inna Šichejevová od januára 1988 do apríla 1990 priateľom, s ktorými sa stretávala na takmer pravidelných rodinných posedeniach. Innin manžel Vladimír jej rozprávania nahrával na magnetofón so zámerom nechať svedectvo vnúčatám. Tak aj jeho zásluhou vyšla kniha šokujúcich príbehov všetkých nevinných, ktorí prešli stalinským peklom – dospelých aj ich detí. Sú to bezpochyby otrasné príbehy tých, ktorí okúsili totálnu neslobodu, neprávosť, pykali za zločiny, ktorých sa nikdy nedopustili.

Autorka je literárna kritička.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.