Atlasi, ktorí držia nebo

Číslo 4/2007 · František Mikloško · Čítanosť článku: 3702
 

Stanislav Dzurjanin (ed.): Život za mrežami. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2007

Literárny týždenník č. 35-36/2007 priniesol na dvojstrane 4 – 5 obranu Vladimíra Mináča oproti kritike Pavla Minárika. Dovolím si odcitovať niekoľko viet: „A Mináčova veta – ‚My sme takmer vždy konali z historickej nevyhnutnosti‘ platí aj teraz v súvislosti s ním. Chrániť Mináčov národno-filozofický odkaz sa stalo taktiež historickou nevyhnutnosťou.“

Ak si niekto prečíta knihu kolektívu autorov Život za mrežami a zoznámi sa s neobyčajnými príbehmi dvadsiatich štyroch vyznávačov katolíckej viery za komunizmu, tak sa v zmysle Mináčových slov musí povedať, že títo aktéri boli jednoducho pomätení ľudia. Veď ak mali konať z historickej nevyhnutnosti, tak sa mali viery vzdať, zradiť pápeža, zabudnúť na kňazské, rehoľné alebo manželské sľuby a mali sa prispôsobiť ideológii komunizmu, ktorá bola vtedy na vrchole moci, ktorá všetko plienila a zdalo sa, že tu bude naveky. Ale oni nekonali z historickej nevyhnutnosti. Strávili v neľudskom väzení desať i viac rokov a plnili (a plnia) si svoje poslanie až do konca.

Rehole na Slovensku boli v roku 1950 „rozprášené“. Ak sa v roku 1989 predstavili rehoľníci na Slovensku takmer v plnom počte, tak to boli takí ľudia ako Ján Srna SJ (desať rokov internácie a väzenia, tridsaťjeden rokov provinciál jezuitov), Andrej Dermek, SDB (deväť rokov vo väzení, trinásť rokov predstavený saleziánov), Ivan Mastiliak, CSsR (pätnásť rokov vo väzení), ale rovnako Juraj Gabura, OP, Šebastián Jaďud, OFMCap, alebo Augustín Krajčík, CSsR, ktorí previedli svoje rehoľné „ovečky“ cez 40-ročné kruté putovanie.

Ak laické hnutia žili v skrytosti, a keď bolo treba, i zápasili s komunistickou mocou, tak to boli ľudia ako biskup Ján Korec (osem rokov vo väzení), Vladimír Jukl (štrnásť rokov vo väzení), Silvester Krčméry (štrnásť rokov vo väzení), ale rovnako Viktor Trstenský alebo Mária Pecíková. Ak katolícka vzdelanosť i kultúra žili vnútorne slobodne aj za komunizmu, tak to boli takí ľudia ako Ladislav Hanus (štrnásť rokov vo väzení) alebo Štefan Šmálik (jedenásť rokov vo väzení), ktorí po návrate z väzenia boli jej tvorcami. A takto by sme mohli pokračovať vo vymenovaní všetkých dvadsaťštyri mien tejto knihy.

Dvaja z nich, biskup Hopko a sestra Zdenka, sú dnes Cirkvou vyhlásení za blahoslavených; iste každému napadne, aké podobné sú príbehy aktérov tejto knihy s ich príbehmi. Dvadsiati štyria aktérov knihy Život za mrežami sú hviezdnymi postavami novodobého Slovenska. Aj keby žili len oni (o koľko ďalších by sa dalo ešte písať!), Slovensko by sa mohlo hrdo a s vďakou pozrieť do očí iným národom, ktoré rovnako prežívali komunizmus. V živote kráčali proti „historickej nevyhnutnosti“, ale v konečnom dôsledku to boli oni, čo určovali a určili beh dejín na Slovensku. Príbehy tých ľudí, ktorí tvorili udalosti komunizmu, ktorí hrdo hlásali novú éru ľudstva a bezohľadne ju presadzovali, sú v porovnaní s týmito 24 príbehmi smutnou históriou. Hovoriť o konaní z nevyhnutnosti, o plebejskom národe bez panovníkov, ako o tom písal „obor myslenia“ Vladimír Mináč (obrom myslenia Mináča nazvali niektorí súčasní slovenskí intelektuáli v obrane pred Pavlom Minárikom), je v kontexte týchto životných príbehov smiešne. Práve dvadsiati štyria aktéri knihy sú panovníkmi ducha, kniežatá a šľachtici pravdy a krásy. Oni menili tvár tejto krajiny zákonmi svojho života. Popri profánnych dejinách Slovenska toto sú opravdivé, duchovné dejiny tejto krajiny, ktoré majú na jej pretrvanie väčší vplyv než politické režimy, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Toto sú atlasi, ktorí držali a držia nebo nad Slovenskom.

Prečo teda stále vzdycháme a nariekame vo frustrácii a komplexoch? Prečo si príbehy a osudy týchto ľudí nevieme všimnúť? Prečo sa o nich nepíše v učebniciach a duchovných publikáciách? Kto okrem nás je tomu na vine?!

Kto viac a hrdinskejšie za komunizmu plnil vôľu Božiu? Ako si vlastne predstavujeme životy svätých za komunizmu?

Títo ľudia sú pri nás a v pokoji sa usmievajú. Oni a ich príbehy sa ticho usmievajú všetkému vystatovaniu a predstieraniu.

Kniha Život za mrežami je príležitosťou meditovať o ľudskej slobode a živote, ktorý dáva zmysel a prekračuje čas. Je knihou, ktorá upevňuje pamäť, bez ktorej žiadne spoločenstvo nemôže existovať.

Autor je poslancom NR SR.