Vykorisťovanie a chudoba

Číslo 4/2007 · Matej Šiškovič · Čítanosť článku: 6309
 

Niektorí zamestnávatelia a majitelia podnikov sú, podľa nedávneho vyhlásenia slovenských biskupov, jednou z hlavných príčin chudoby na Slovensku. Uvádza sa to v októbrovom vyhlásení Konferencie biskupov Slovenska k Medzinárodnému dňu boja proti chudobe. „Jednou z hlavných príčin chudoby u nás je rastúca sociálna nespravodlivosť, ktorej príčinou je bezohľadný egoizmus niektorých zamestnávateľov a vlastníkov podnikov vrátane zahraničných podnikateľov,“ uviedli biskupi. „Pripomíname teda predstaviteľom vlády, ako aj odborom, aby bedlivejšie zabezpečovali ochranu pracovníkov pred nespravodlivým vykorisťovaním,“ upozornili. Biskupi reflektovali množstvo iných otázok spojených s chudobou a správne pomenovali mnohé skutočnosti. Médiá sa však zamerali predovšetkým na časť vyhlásenia o prepojení bezohľadného egoizmu podnikateľov a chudoby. Cieľom tohto článku nie je zamerať sa na správanie médií, ale polemizovať práve s touto časťou vyhlásenia katolíckej hierarchie. Domnievam sa totiž, že sociálne vykorisťovanie zamestnancov a egoizmus podnikateľov by sme nemali pokladať za jednu z hlavných príčin chudoby na Slovensku.

Existuje viac konceptov chudoby a pohľadov na ňu. Niektoré sociálne či politické koncepty sa pozerajú na chudobu napríklad aj z pohľadu nedostatočného prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti či politickej moci. Najčastejšie sa ale pod chudobou rozumie nedostatok financií a malé materiálne vlastníctvo. Nie všetko, čo sa často pokladá za materiálnu chudobu, chudobou aj v skutočnosti je. V médiách sa najmä v predvolebnom období politici oháňali číslami, ktoré mali podporiť ich tvrdenia o veľkom či malom počte chudobných ľudí na Slovensku. Najčastejšie citovali údaje Eurostatu (európsky štatistický úrad), ktoré aj sám Eurostat neprezentuje ako chudobu, ale len ako ohrozenie chudobou. Ohrozené chudobou sú osoby s najnižším príjmom v spoločnosti, pričom hranica nízkeho príjmu je vyjadrená relatívne. Z hľadiska štatistických zisťovaní sa najčastejšie používa 60 % mediánu (1) príjmu (2) v danej krajine. Táto relatívna hranica odzrkadľuje ekonomickú pozíciu jednotlivca v kontexte konkrétnej spoločnosti a mení sa zároveň s vývojom životnej úrovne v tejto spoločnosti. Jej nevýhodou pri medzinárodnom porovnaní alebo pri porovnaní v čase je práve relatívne vyjadrenie, teda nemožno tvrdiť, že krajiny s väčším podielom obyvateľov ohrozených chudobou sú chudobnejšie. Napríklad vo Veľkej Británii nie je väčšia chudoba ako v Maďarsku, aj keď je tam viac ľudí ohrozených chudobou. V Británii je totiž medián príjmu výrazne vyšší ako v Maďarsku, preto mnohé z osôb, ktoré sú ohrozené chudobou vo Veľkej Británii, by sa s týmto príjmom v Maďarsku zaradili do strednej vrstvy. Toto relatívne vyjadrenie je teda spojené s otázkou sociálnej spravodlivosti a je previazané s rozvojom politík zameraných na znižovanie sociálnych nerovností a vytváranie mechanizmov na vyrovnávanie najextrémnejších rozdielov v bohatstve, životných podmienkach a príležitostiach.

Pomocou relatívneho vyjadrenia síce nemôžeme identifikovať chudobných, ale môžeme identifikovať osoby s nízkym príjmom, teda osoby, ktoré sú ohrozené chudobou. Na Slovensku bolo v roku 2005 ohrozených chudobou 11,6 % obyvateľov. (3) Z podrobnejšieho skúmania týchto osôb s nízkym príjmom vyplýva, že z hľadiska základných typov ekonomickej aktivity boli najviac ohrození chudobou nezamestnaní, a to najmä muži (47,2 %). To znamená, že medzi nízkopríjmovou populáciou bolo viac nezamestnaných ako pracujúcich, dôchodcov alebo iných neaktívnych osôb. Z prieskumu vyplýva, že chudobou boli výraznejšie ohrozené deti, neúplné rodiny a rodiny s tromi a viacerými deťmi.

Skutočná chudoba predstavuje nedostatok materiálnych potrieb nevyhnutných pre každodenné prežitie, t. j. jedlo, pitnú vodu, ošatenie a primerané bývanie. Hranica skutočnej chudoby sa vyjadruje absolútne, t. j. prostredníctvom určitej pevne stanovenej hodnoty, ktorá stačí na zabezpečenie základných potrieb. Domácnosť je klasifikovaná ako chudobná, ak jej príjem nedosahuje túto fixne stanovenú hranicu. Na identifikáciu materiálne ohrozenej skupiny ľudí na Slovensku môžeme využiť systém sociálnej pomoci ľuďom v hmotnej núdzi. Aj keď je životné minimum definované administratívne, považujeme ho za hranicu, keď príjem a iné zdroje sú natoľko nedostatočné, že neumožňujú dosiahnuť minimálnu životnú úroveň, ktorá je akceptovateľná v našej spoločnosti. V roku 2006 bolo priemerne mesačne evidovaných 181 200 poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Po započítaní spoločne posudzovaných osôb bolo tak v systéme pomoci v hmotnej núdzi podchytených priemerne mesačne 375 835 občanov, čo predstavovalo približne 7 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Z približne 186 tisíc poberateľov dávky v septembri 2007 len v 6 % prípadov mala niektorá zo spoločne posudzovaných osôb aspoň nejaký príjem zo závislej činnosti alebo z podnikania; to znamená, že len v približne 6 % prípadov boli niektoré zo spoločne posudzovaných osôb zamestnané alebo podnikali. Absolútna väčšina bola teda nezamestnaná, ekonomicky neaktívna alebo poberala rôzne typy dôchodkov (33 %). Z hľadiska štruktúry rodiny bola viac ako polovica jednotlivcov. Medzi rodinami s deťmi boli najviac zastúpené rodiny s jedným dieťaťom a rodiny s dvoma deťmi.

Z hľadiska medzinárodného porovnania Svetová banka sleduje extrémnu chudobu, pričom ako hranicu extrémnej chudoby definuje príjem nižší ako 1 alebo 2 USD v parite kúpnej sily (PKS) na jeden deň, t. j. približne 17,50 Sk, resp. 35 Sk na jeden deň. Na Slovensku sa nachádza v extrémnej chudobe relatívne malý počet ľudí (napríklad bezdomovci). Extrémnou chudobou sú výraznejšie postihnutí obyvatelia chudobných rozvojových krajín, keďže takto nízko definovaný príjem je hranicou akútnej deprivácie, hladu, predčasného úmrtia a utrpenia. Extrémna chudoba je z medzinárodného hľadiska veľký problém, preto pri príležitosti medzinárodného dňa boja proti chudobe by sa skôr žiadalo apelovať na finančnú, materiálnu alebo duchovnú pomoc chudobným v rozvojových krajinách, kde ľudia umierajú na nedostatok jedla, pitnej vody alebo kvôli nedostatočnej zdravotnej starostlivosti.

Ak sa zameriame na problém chudoby len na Slovensku, potom medzi chudobných patria predovšetkým bezdomovci a prevažná časť obyvateľov segregovaných rómskych osád. Najdôležitejším spoločným znakom chudobnej populácie na Slovensku je nezamestnanosť. Nezamestnaní nemôžu byť sociálne vykorisťovaní zamestnávateľmi, lebo žiadnych zamestnávateľov nemajú. Medzi chudobnými sa relatívne častejšie vyskytujú aj neúplné a mnohodetné rodiny. V mnohých prípadoch sú medzi najchudobnejšími aj deti a starší ľudia, keďže sa nedokážu prácou sami o seba postarať.

Sociálne vykorisťovanie zamestnávateľmi nie je jednou z hlavných príčin chudoby, ale je to fenomén, ktorý spoločnosť nepovažuje za správny a dotýka sa mnohých, často najzraniteľnejších skupín. Neumožnenie zosúladiť pracovný život s rodinou. Neúmerná práca nadčas, vyplácanie časti mzdy na ruku – to sú niektoré z možných foriem sociálneho vykorisťovania. Sociálne vykorisťovanie má tiež súvis s nezamestnanosťou. V oblastiach s vysokou nezamestnanosťou nedostatočná ponuka pracovných príležitostí umožňuje vytvárať väčší tlak zamestnávateľov na zamestnancov aj vo forme nelegitímneho sociálneho nátlaku. Vytváranie podmienok pre dostatočný počet pracovných miest teda rieši nielen hlavnú príčinu chudoby na Slovensku, ale nepriamo znižuje aj možnosti sociálneho vykorisťovania zo strany zamestnávateľov.

Biskupi vo vyhlásení správne reagovali na mnohé problémy spojené s chudobou na Slovensku, keď okrem iného pozdravili trpiacich pod ťarchou chudoby, vyzvali spoločnosť na solidaritu s nimi, upozornili aj na nezodpovedné správanie, ktoré môže viesť k chudobe, a vyzdvihli dôležitosť statočnej práce a bezúhonného života. Mnohé médiá sa však zamerali iba na kontroverznú časť vyhlásenia o vykorisťovaní zamestnancov a niektoré z nej vyvodili aj politické závery, keďže otázka posilnenia ochrany zamestnancov je jednou z častých tém súčasnej vlády. Správne pochopiť koncept materiálnej chudoby a nevyzdvihovať okrajovú príčinu ako jednu z hlavných by nevyvolalo zbytočné otázniky okolo tohto kroku a nedalo médiám zámienku na zdôraznenie len jednej časti vyhlásenia.

Autor je ekonóm.

(1) Medián predstavuje strednú hodnotu súboru, t. j. presne jedna polovica populácie má vyšší a druhá polovica nižší príjem, ako je medián.
(2) Pod príjmom sa rozumie ekvivalentný disponibilný príjem, ktorý sa vypočíta tak, že disponibilný príjem domácnosti sa vydelí ekvivalentnou veľkosťou domácnosti.
(3) Podľa výsledkov Zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2006, ktoré vykonáva Štatistický úrad SR.