Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Ako bol schválený Lex Hlinka

Číslo 4/2007 · Vladimír Palko · Čítanosť článku: 3749
 

Parlament schválil v druhom čítaní zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Urobil tak deň pred stým výročím černovskej tragédie. Diskusia o Lex Hlinka trvala dva mesiace. Rozbiehala sa pomaly a nenápadne, ale napokon dosiahla nebývalú intenzitu. Pre a proti sa vyjadrovali politici, intelektuáli, zástupcovia náboženských skupín, historici, komentátori a nezávislí blogeri. Dokonca sa demonštrovalo pred Parlamentom. Paradoxom bolo to, že tí, čo boli za prijatie Lex Hlinka, boli vo väčšine v Parlamente. Tí, čo boli proti, mali väčšinu v médiách. Sila mediálneho tlaku proti Hlinkovi dokazuje, že sté výročie tragédie v Černovej bolo asi jediným možným historickým okamihom, keď mal zákon šancu uspieť. Hlinkova spätosť s Černovou sa nedala obísť, a v súvislosti s okrúhlym výročím rovnako bolo jasné, že na ceste Slovákov k štátnosti bola obeť černovských martýrov jedným z prvých míľnikov.

Faktor výročia ako predpoklad schválenia zákona bol predkladateľom zákona z radov KDH dobre známy. Pre históriu nech ostane zaznamenané, že na využití tohto faktora zásadne trval náš priateľ Jaroslav Daniška. S kolegami Františkom Mikloškom a Pavlom Minárikom sme zákon predkladali tak, aby bol v druhom čítaní na októbrovej schôdzi parlamentu. Tým činom musel byť v prvom čítaní na septembrovej schôdzi. Aby mohol byť v prvom čítaní na septembrovej schôdzi, musel byť podľa legislatívnych pravidiel podaný do parlamentnej podateľne najneskôr do piatku 24. augusta.

Zákon sme podali v piatok 24. augusta, teda v posledný možný deň, na poludnie. Vzápätí sme o tom informovali médiá. Tlačové agentúry o tom informovali verejnosť. Medzi druhou a treťou hodinou popoludní médiá priniesli prvú reakciu SNS. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj nás kritizoval, že sme zákon podali bez spolupráce s inými politickými stranami. Pritom s kolegami Minárikom a Mikloškom sme zákon nepodávali v mene KDH, čo sme aj pri zverejnení informácie uviedli s tým, že podľa nás Hlinka nepatrí žiadnej politickej strane a do záležitosti zákona netreba pliesť vzťahy medzi stranami. Na Rafajovej reakcii je však podstatná jedna vec. Rafael Rafaj sa ani jedným slovom nezmienil o tom, že i SNS chce podať svoj návrh zákona o Hlinkových zásluhách. To môže mať iba jedno vysvetlenie: SNS dve hodiny pred uzavretím podateľne ešte nevedela, že chce taký návrh zákona podať.

Situácia sa zmenila v piatok večer. Na dvadsiatu hodinu som bol pozvaný k téme Hlinka do televízie TA3. Počas vysielania telefonicky prehovoril i Rafael Rafaj. Tentokrát už hovoril, že SNS podáva vlastnú verziu zákona. V pondelok ráno som sa pozrel na internete na stránku NR SR, či tam zákon SNS je. Na rozdiel od nášho návrhu, ktorý obsahoval kompletný návrh zákona, z návrhu SNS tam bola iba „košieľka“, čiže názov zákona a mená jeho predkladateľov, poslancov Slotu, Rafaja a Pučíka. Text zákona sa na stránke objavil až o pár dní, zmena nastala i u predkladateľov: pribudla k nim Anna Belousovová. Takýto spôsob podania zákona bol napadnuteľný, ale z úcty k Andrejovi Hlinkovi sme neprotestovali.

Všetko nasvedčuje tomu, že keby sa SNS nedozvedela z médií v piatok poobede, že podávame Lex Hlinka, žiadny svoj návrh by nepodávala. V nasledujúcich týždňoch zvykli politici SNS tvrdiť, že už dávnejšie avízovali podanie zákona o Andrejovi Hlinkovi. I keby to bola pravda, faktom je, že to neplánovali k stému výročiu tragédie v Černovej, čím šancu na prijatie takého zákona znižovali. Nemenovaná novinárka z TASR, ktorá dianie sledovala, nám povedala: „Mali ste vtedy zverejniť informáciu o podaní zákona až v pondelok, SNS by už nemohla reagovať.“

Umelosť trucu SNS bolo vidno i v ich texte Lex Hlinka. Náš návrh obsahoval jednoduchú vetu: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o Slovenskú republiku.“ Okrem toho ukladal umiestniť bustu Hlinku vo vestibule Parlamentu. SNS v snahe odlíšiť sa pridala zopár nezmyselných „ornamentov“. Jedným bolo napríklad ustanovenie o Hlinkovi ako o Otcovi národa, ďalším stanovenie trestnosti negatívneho vyjadrovania sa o Hlinkovi. Práve týmto SNS pomohla všetkým kritikom zákona, lebo títo sa sústredili práve na tieto nezmyselné a neobhájiteľné ustanovenia. Zákonom je totiž možné povedať, že Andrej Hlinka sa zaslúžil o republiku, pretože je to jednoducho fakt. Nie je možné ho zákonom označiť za Otca národa, keď s tým časť národa nesúhlasí. O pár týždňov vznikol v médiách nepravdivý dojem, že jediným obsahom zákona je titul Otec národa pre Hlinku.

Na septembrovej schôdzi náš zákon nepostúpil do druhého čítania, pretože ho nepodporila väčšina poslancov Smeru – SD, ĽS – HZDS a SNS. Hlasovali radšej za návrh SNS. V podstate to bola učebnicová ukážka politikárčenia. V druhom čítaní na októbrovej schôdzi totiž veľmi radi zahlasovali za vypustenie všetkých nezmyselných ustanovení, vrátane „Otca národa“, ktorými sa SNS chcela odlíšiť od nás. Takže čo sa to vlastne schválilo? Formálne to bol zákon poslancov z SNS, de facto to bol náš návrh.

Zákon o zásluhách Andreja Hlinku bol veľkým úspechom slovenských katolíkov a ocenením ich politiky v minulosti. Pre históriu treba zaznamenať, ako došlo k jeho schváleniu. Aby bol schválený návrh SNS, musel byť pár hodín pred ním podaný návrh KDH.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.