Rum a jeho príbeh

Číslo 3/2007 · Jaroslava Vydrová · Čítanosť článku: 5539
 

Charles A. Coulombe:
Rum. Výpravný příběh nápoje, ktorý dobyl svět
BB/art, Praha 2006

Keď začínam písať túto recenziu, je na pohárik ešte príliš skoro. Nič však nebráni ponoriť sa do vône a chute nápoja, ktorý dobyl svet. A nielen do chute, ale aj do politiky, histórie, obchodu, kultúry, náboženstva. Známy katolícky autor Charles A. Coulombe (okrem iného autor diela Náměstkové Kristovi – životopisy papežů, BB/art, Praha 2004) v úvode svojej knihy, ktorá nechce byť idealizovaním alkoholického opíjania, ale ani puritánskym moralizovaním či prohibičným útokom, píše: „Bez tohto lahodného destilátu by politická a kultúrna mapa sveta vyzerala úplne inak; otázkou však ostáva, či by táto zmena bola zmenou k lepšiemu.“ Cesta rumu okolo sveta sa môže začať.

Rum sa zrodil v Karibskej oblasti na ostrove Barbados. Skôr než si podmanil celý svet a namiešal sa do najrôznejších podôb, rozpútal dobrodružný príbeh spojený s obchodom, bohatstvom, morom, ale aj vojnami. Svetom a ekonomikou hýbali najrôznejšie plodiny. To, čím je dnes ropa, bolo predtým kakao, muškátový oriešok, zázvor, čaj, káva a cukor – a už nie sme ďaleko ani od rumu. Vďaka rumu krajiny bohatli aj krachovali. „Kto riadi loď z Bostonu / s nákladom biblií a rumu? / Kto pripije na Pobreží slonoviny? / Sláva ti, Afrika, otrokári priplávali, / Nové Anglicko posiela biblie a rum.“ V tejto úlohe predstavoval rum spolu s melasou a otrokmi jednu časť takzvaného trojuholníkového obchodu. Rum sa stal stabilnou súčasťou boja – námorného, armádneho, pirátskeho, pašeráckeho… – a o jeho dôležitosti pri dodávaní odvahy svedčí aj to, že prídel rumu používaný napríklad v námorníctve bol zrušený až v roku 1969. Rum sa tak rôznym spôsobom mohol podpísať na koloniálnych aj revolučných pohyboch na mape sveta. Historická časť knihy Charlesa A. Coulomba nie je nijakým suchým čítaním. Azda aj preto, že by to protirečilo samotnému moku.

Každá kapitola knihy Rum. Výpravný příběh nápoje, ktorý dobyl svět otvára nové čítanie, či skôr „pitie“ rumu. Don Facundo so svojou manželkou donou Amaliou zakladajú v roku 1862 spoločnosť Bacardi y Compania. Rumové dynastie na Kube, Haiti, v Dominikánskej republike, Jamajke prinášajú určité scivilizovanie rumu a vykryštalizovanie známych značiek. S vynálezom umelo vyrábaného ľadu sa rodia nové nápoje a skĺbením rumu s jedným z najväčších amerických nápojov sa rodí cuba libre. Coulombe o tom píše: „Z tohto hľadiska možno rum vidieť ako mocný symbol meniaceho sa svetového poriadku – rum, mazivo starého koloniálneho impéria, uzatvára zväzok s coca-colou, ikonou moderného amerického globálneho kapitalizmu. Bez ohľadu na ich rozdielny historický pôvod sa rum i coca-cola vyrábajú zo surovín pochádzajúcich z tretieho sveta, a len vďaka zásahom Európanov a Američanov sa zmenili na predajné produkty. A tak jediný nápoj – cuba libre – dokonale odráža historické prvky moderného sveta. (Až ho nabudúce budete piť, zamyslite sa nad tým!)“ V knihe si navyše môžete prečítať presné pomery coca-coly, rumu, ginu, horkého likéru a limetky, ktoré tvoria chuť svetoznámeho nápoja. S Coulombovou knihou už pri ochutnávaní rumu sotva možno ostať neutrálny.

Pohárik histórie má však aj svoju tienistú stránku. Hoci rum dodáva odvahu, na druhej strane dokáže zbaviť človeka dôstojnosti. „Opitosť smútok nielen lieči, ale aj vyvoláva“ – výstižne poznamenáva autor. Do vábivých vôd alkoholu sa tak mohlo ponoriť americké prohibičné hnutie. Abstinenciu výraznejšie podporovali náboženskí predstavitelia (azda výraznejšie metodisti, kvakeri, mormoni), ženské hnutia a vlastná Prohibičná strana. Pri politizovaní prohibície sa dalo stretnúť aj s heslami typu „Rum, Rím, rebélia“. Nikto nespochybňuje negatívnu stránku alkoholizmu, závislosti, pijanstva, ktoré mení ľudí na škále od letargie až po agresiu. Zákaz pitia a predávania alkoholu však okrem prirodzenej osvety (a vzniku pašeráctva) so sebou nesie aj rozporuplnú misiu. Z osvety sa stáva „boj za suchú vec“. Autor vystihuje rodiace sa antagonistické prístupy k alkoholu zaujímavým spôsobom. Podľa neho je pre Ameriku príznačné striedanie období voľnomyšlienkárstva a represie, v tomto prípade striedanie postojov pôžitku a obchodu s postojom silného puritánstva. Ďalším paradoxom prístupu k alkoholu je vysoká hranica dvadsaťjeden rokov pre jeho legálne podávanie v krajine, kde možno voliť, podstúpiť potrat, vstúpiť do armády či šoférovať už omnoho skôr.

Opusťme tieto pozoruhodné vody, ktoré nám po dúškoch nalieva Coulombe, s jeho úryvkom z kázne svätého Jana Zlatoústeho: „Ak hovoríte: ‚Nemalo by byť vína kvôli pijanom‘, museli by ste rovnako tak povedať: ‚Nemalo by byť ocele kvôli vrahom, nemalo by byť noci kvôli zlodejom, nemalo by byť svetla kvôli donášačom a nemalo by byť žien kvôli cudzoložstvu.‘“

Rum je zaujímavým nápojom v čistej podobe aj vo variáciách. Kto vníma jeho históriu či spôsob prípravy, nebude už azda k jeho poháriku pristupovať barbarsky. Coulombe je na to dobrým sprievodcom.

Autorka je redaktorkou časopisu www.ostium.sk a pracuje na SAV.