Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Fico proti Cirkvi, rok prvý

Číslo 3/2007 · Jaroslav Daniška · Čítanosť článku: 3376
 

Dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Táto zásada platí od vzťahov medzi ľuďmi až po vzťahy medzi štátmi. Predstavte si však dohodu, ktorú slávnostne uzavriete, a druhá strana sa vám po celý čas vysmieva. Uráža vás, zosmiešňuje a nič z toho, na čom ste sa dohodli, v podstate nedodržiava. A na dôvažok si predstavte, že ste to vlastne vedeli dopredu, že ste druhú stranu poznali aj predtým a správa sa presne tak, ako sa dalo čakať.

Nezmysel? Naopak, realita uplynulého roka. Presne to sa totiž stalo zástupcom slovenských cirkví, osobitne hierarchii Katolíckej cirkvi. Slovenský premiér kresťanské cirkvi použil, oklamal a zneužil.

Na vzťahoch s cirkvami slovenskému premiérovi vážne záležalo, keďže sa im venoval hneď prvý mesiac, ako zostavil vládu. 10. august 2006, informácia agentúry SITA: „Vláda podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča neotvorí tému prijatia zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov, ak cirkvi neotvoria prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí.“

Sám Čaplovič, v predchádzajúcom volebnom období jeden z politikov, ktorý mal vždy pohotovo na ruke protikatolícku kartu, o dohode hovorí nasledovne: „Máme istú dohodu. Nechceme otvoriť na jednej strane vec [registrovaných partnerstiev – pozn. red.], tak ako oni na druhej strane nebudú od nás žiadať, aby sme otvárali zmluvu o výhrade svedomia. Takýto nepísaný konsenzus existuje.“ Dôvod? Vláda by podľa vicepremiéra „nerada spoločnosť znovu delila a traumatizovala rôznymi krajnými vyhláseniami z jednej alebo z druhej strany“. Čaplovič, ako sme vtedy upozornili na tomto mieste, vlastne Cirkvi odkázal, že jej agendu považuje za extrémizmus, ktorý krajinu rozdeľuje a traumatizuje. To však zostalo bez reakcie.

O pár týždňov neskôr uzavretú dohodu potvrdzuje premiér Fico: „Vládna koalícia nebude v tomto volebnom období otvárať citlivé spoločenské témy. Ide najmä o registrované partnerstvá, o zmluvu o výhrade svedomia či odluku cirkvi od štátu.“ So zástupcami cirkví sa na tom podľa médií dohodol sám premiér Fico. (SME, 6. 9. 2006)

Biskupi teda podľa verejne dostupných informácii uzatvorili s vládou „výmennú dohodu“. Niektoré témy sa nebudú – všimnite si prosím zhodu na slove, ktoré použil Fico aj Čaplovič – otvárať a iné zase meniť. Pre koho je to vlastne úspech?

Nič podobné sa v moderných slovenských dejinách doteraz nestalo, cirkvi neuzavreli podobnú dohodu so žiadnym doterajším premiérom žiadnej slovenskej vlády, precedens teda neexistuje. Podobný precedens existuje čiastočne v Poľsku, tam Cirkev uzavrela pred pár rokmi dohodu so socialistickou vládou, na rozdiel od Slovenska však vystupovala voči vláde v opačnom garde: za zachovanie zákazu potratov (čiže „ideálneho stavu“) podporila členstvo v Únii. Poľská Katolícka cirkev teda konala z pozície sily a dosiahla strategické víťazstvo – poľská ľavica nerealizovala svoj politický program za cenu niečoho, čo poľská Cirkev s poľským pápežom aj tak podporovala. Čo však dosiahla dohodou Cirkev na Slovensku? Ktorá vládna strana mala v programe toľko skloňované registrované partnerstvá? Žiadna. Na Slovensku vyhovovala dohoda vláde, ktorá potrebovala umlčať ideový spor kresťanstvo vs. sekularizmus, záujem, ktorý unisono spája všetky tri vládne strany, a to sa jej podarilo. Zástupcovia Cirkvi sa vzdali podzmluvy o svedomí, čiže konali presne naopak ako Cirkev poľská – tá chránila „ideálny“ stav a tlak na vládu vyvinula, slovenská sa zmierila s nedokonalým stavom a tlaku ustúpila. Ich konanie aj výsledky dohody boli teda navzájom opačné.

Fico mal na dohodu, pravdaže, svoj dôvod. Ako ukázal prieskum Štatistického úradu SR v roku 2005, medzi voličmi, ktorí podľa vlastných slov navštevujú bohoslužby pravidelne každú nedeľu a sviatok, mala strana SMER toľko podporovateľov ako konzervatívne KDH. Fico sa teda v prípadných sporoch s KDH (resp. cirkvami) mal dôvod obávať o ich stratu, svoje vystupovanie teda upravil podľa toho. Inými slovami, do rokovania s cirkvami išiel kvôli vlastným voličom, čo, prirodzene, posilňovalo „rokovaciu pozíciu“ cirkví. Výsledok dohody preto prekvapuje dvakrát: po prvé preto, že hierarchia uzavrela dohodu (ktorej súčasťou bola podpora sociálneho programu vlády) práve s postkomunistickou vládou Roberta Fica, a po druhé preto, že v tejto dohode Cirkev nič viditeľné nedosiahla, naopak, časti svojich záujmov sa vopred vzdala. Nazvať to Pyrrhovým víťazstvom by zaváňalo preháňaním.

Okrem samotnej dohody však možno po roku hodnotiť aj prvé výsledky. A tu neostáva než povedať, že predseda vlády slovenské cirkvi oklamal.

Podpredseda vlády Čaplovič hneď na druhý deň po informáciách o „dohode“ povedal, že v budúcnosti „chce presadzovať registrované partnerstvá“ (SITA, 11. 8. 2006). Z cirkevnej hierarchie si tak urobil dobrý deň ako prvý v poradí. Nasledoval minister školstva Mikolaj (SNS), ktorý zmenil režim financovania cirkevných škôl, nezasiahol proti aktivitám nevládnych organizácii presadzujúcich sexuálnu výchovu zameranú proti tradičnej výchove, a naposledy minister zdravotníctva Valentovič (SMER), ktorý navrhol zmeniť status quo v ochrane výhrad svedomia a donútiť všetky nemocnice robiť potraty. Posledným príkladom porušujúcim dohodu spred roka sú aktivity Úradu vlády SR, ktorý podporuje celoštátnu kampaň proti diskriminácii, ktorá za štátne peniaze mení klímu v spoločnosti.

Pripomeňme si to ešte raz: „Vládna koalícia nebude v tomto volebnom období otvárať citlivé spoločenské témy. Ide najmä o registrované partnerstvá, zmluvu o výhrade svedomia či odluku cirkvi od štátu,“ povedal v septembri 2006 premiér Fico. Po roku z toho platí iba torzo, s výnimkou odluky cirkvi od štátu necítia ministri žiadny problém jednotlivé témy postupne, podľa potreby, otvárať. Možno teda bez preháňania konštatovať, že premiér Fico slovenské cirkvi oklamal.

Predstavitelia Katolíckej cirkvi však pred rokom zašli ešte ďalej a Ficovu vládu v jednej oblasti otvorene podporili. Podľa denníka SME „predseda Konferencie biskupov Slovenska František Tondra po stretnutí vyhlásil, že vláda môže získať podporu Rímskokatolíckej cirkvi, pretože sociálny program, ktorý im premiér predstavil, je prijateľný a chcú ho podporovať“ (SME, 6. 9. 2006). Ako teda vyzerá bilancia Ficovho sociálneho programu po roku vlády?

Skrátene možno povedať, že nerieši problémy, ktoré by mala, a rehabilituje dobu a spôsoby, ktorých návrat krajina nepotrebuje.

Za všetky uveďme dva príklady. Po prvé, Slovensko vymiera. Rodí sa menej detí, ako je potrebné na prostú reprodukciu. Ako reaguje vláda? Nijako. Namiesto podpory druhých, tretích a ďalších detí podporuje iba narodenie prvého dieťaťa. Síce výraznejšie ako v minulosti, zato z peňazí určených pre iné dávky. Dôvod? Ministerka Tomanová nechce meniť spoločnosť (a podporiť natalitu ďalších detí), ale získať voličskú podporu – preto podporuje isté hlasy, iba rodičov, ktorí majú jedno dieťa, čiže v podstate všetky mladé rodiny. Problémom pre spoločnosť však nie je neochota mať prvé, ale druhé, tretie či ďalšie dieťa. To však Ficovu vládu nezaujíma. Druhý príklad, nízka sobášnosť a vysoká rozvodovosť. Neexistuje azda sociálnejšia téma. Ako reaguje na historicky najhoršie trendy Ficova vláda? Nijako. Rast rozvodovosti v skutočnosti podporuje, keďže v minulosti poslanci SMERu vždy hlasovali za liberalizáciu rozvodov, a nízku sobášnosť ako problém ani nevníma. Dôkazom je, okrem iného, nový model štátnej podpory hypoték, ktorý je momentálne nastavený tak, že je výhodnejšie, keď sa mladí ľudia nezosobášia, pretože ako žiadatelia o štátnu dotáciu vykazujú nižší príjem a ľahšie sa kvalifikujú pre štátnu podporu (zvýhodnenie) hypotéky. Štát teda problém nízkej sobášnosti nielenže nevníma, naopak, svojou politikou trestajúcou vstup do manželstva ho zhoršuje.

Do tretice, politika symbolov. Vášeň pre symboly, ako ukázala naposledy Mináčova tabuľa, patrí k výrazným prejavom politiky SMERu. Aké symboly vyznáva premiér Fico v sociálnej oblasti? Nuž symboly komunistickej minulosti. Príkladom nech sú jeho aktivity a oslavy Medzinárodného dňa žien, sviatku, ktorý ako máloktorý iný patrí ku komunizmu.

Je toto všetko sociálna politika, ktorá si zaslúži otvorenú podporu kresťanských cirkví? Myslím si, že odpovedať ani netreba. Uplynulý rok a politika Ficovej vlády hovoria samy za seba.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.