Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Generačná výpoveď s otáznikom

Číslo 2/2007 · Lukáš Krivošík · Čítanosť článku: 2249
 

Pavol Weiss:
Traja priatelia Slovart, Bratislava 2006

Minulý rok hľadal časopis Týždeň knihu, ktorá by sa dala označiť za generačnú výpoveď ľudí, čo svoje najlepšie roky prežili v socializme. Až dodatočne Juraj Kušnierik takú knihu na našom literárnom trhu identifikoval. Mohol by ňou vraj byť román Pavla Weissa Traja priatelia. Práve pod dojmom jeho odporúčania a so skúsenosťou s Weissovou prvotinou Žime, potom uvidíme som si tú knihu kúpil.

Hlavní hrdinovia Samo Kráľ, Peter Bajman a Dany Szabo sú priateľmi už od svojho detstva. Patria ku generácii, ktorá vyrastala počas normalizácie a v najlepších rokoch svojho života sa musela adaptovať na zmenu spoločenských pomerov. Weissov román nie je tak úplne výpoveďou celej generácie. Jeho hrdinovia nie sú ani presvedčení komunisti, ani aktívni bojovníci proti režimu, ktorí by už v mladom veku chápali celú perverznosť systému. Nevidieť tu ani podzemnú Cirkev a masové púte. Ide proste o výpoveď mestskej strednej vrstvy, ktorej príslušníci sa snažia žiť a prežiť v dobe, keď celú spoločnosť vážne poškodzuje politika.

Samo vyrastá s matkou, keďže jeho otec sa utopil v lete roku 1968, a spočiatku sa životom len poneviera. Na vysokú školu ho dvakrát nevezmú, takže po vojenčine robí kuriča. Neskôr sa však začne venovať umeleckej fotografii, po prevrate si založí reklamnú agentúru a zo všetkých troch dopadne asi najlepšie. Petrov nevlastný otec je žid nadávajúci na komunistov a neskôr príležitostný spolupracovník Štátnej bezpečnosti. So splodením syna mu musel pomôcť jeho kolega Lenský, čo viedlo k postupnému rozkladu manželstva. O tom ale Peter nemá potuchy. Dlho sa mu zo všetkých troch vodí najlepšie. Hoci v komunizmus neverí, pôsobí v SZM a sníva o kariére v zahraničnom obchode. Po prevrate začne podnikať a rýchlo zbohatne, no napokon ho zruinujú podvodníci. Na konci románu je jeho život v troskách a nemyslí už na nič iné ako na pomstu. Dany je tak trochu v úzadí. Stane sa z neho alkoholik a kurič, ktorý sa po páde socializmu dokonca dostane za mreže. Na konci knihy, už za slobodných pomerov, spolu s Petrovou exmanželkou Evou odídu žiť do Kanady.

Práve psychologička Eva je akousi osudovou ženou všetkých troch. Najskôr je múzou umelca Sama, potom výstavnou manželkou podnikateľa Petra a napokon skončí u Danyho, s ktorým sa zblíži ako psychoterapeutka, liečiaca jeho alkoholizmus. Román sa vôbec hemží pestrými ľúbostnými vzťahmi hlavných hrdinov. Nedá sa však povedať, že by to autor nemiestne preháňal. Narušené rodinné vzťahy a snahy nachádzať lásku v prchavých erotických dobrodružstvách sú, bohužiaľ, pre opisovanú dobu typické. Román má tristo strán, ale na skutočne hĺbkové vykreslenie postáv a najmä na podrobnejšie rozobratie reálií ponovembrovej doby by sa mu ešte nejakých dvesto strán zišlo. Dobu normalizácie rozoberá skutočne podrobne, no cez ponovembrových 17 rokov prechádza akoby rýchlikom.

Politickú poplatnosť autorovi vyčítať nemožno. Ešte v románe Žime, potom uvidíme opísal obdobie Mečiarovej a prvej Dzurindovej vlády ako obdobie korupcie a klientelizmu. Ani ponovembrovú éru nemaľuje na ružovo a rúbe na všetky strany. Možno je to len subjektívny dojem, ale zdá sa, že Pavol Weiss veľmi citlivo vníma deštruktívny vplyv politiky na normálny ľudský život. Či už pred rokom 1990, alebo po ňom. Traja priatelia rozhodne nie sú zlým čítaním. Ale sú skutočne tou generačnou výpoveďou, na ktorú sa tak dlho čaká? Bolo by lepšie, keby sme si mohli urobiť obraz na základe širšej ponuky.

Autor je šéfredaktorom internetového portálu www.prave-spektrum.sk.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.