Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Mamma mia, Italia

Číslo 2/2007 · Imrich Gazda · Čítanosť článku: 2469
 

Martin Hanus si svojho času v Impulze po svojej stáži v Berlíne vzdychol: Ach, Nemecko. Ani mne neostáva nič iné, ako si vzdychnúť spolu s ním: Mamma mia, Italia. Taliansko, ešte stále jedna z najkatolíckejších krajín Európy, musí stále viac bojovať o svoje duchovné základy. Situácia v ňom nie je až taká zlá ako v ďalšej bývalej katolíckej krajine, v Španielsku, kde socialistická vláda pod taktovkou premiéra José Luisa Rodrígueza Zapatera ešte v roku 2005 schválila zákon o registrovaných partnerstvách s možnosťou adopcie detí a v minulom roku predložila návrh zákona, ktorý priznáva ľudské práva gorilám, šimpanzom a orangutanom; ale v Taliansku necítiť ani taký silný boj za vlastnú katolícku identitu ako v Poľsku. Stredoľavá vládna koalícia pokrsteného katolíka Romana Prodiho, v ktorej sedí mnoho bývalých zarytých komunistov, sa snaží dobehnúť zameškané.

V parlamente, ktorý tesnou väčšinou ovláda Prodiho koalícia, leží návrh zákona o registrovaných partnerstvách. „Ak povieme áno návrhu, riadiac sa podľa verejnej mienky, a nie etických kritérií, bude neskôr ťažké povedať nie aj pedofílii a incestu,“ vyjadril sa janovský arcibiskup Angelo Bagnasco, predseda talianskej biskupskej konferencie. O pár dní sa na dverách janovskej katedrály a ďalších kostolov objavili sprejom nastriekané nápisy „Hanba ti, Bagnasco!“ a „Smrť Bagnascovi a Ratzingerovi!“. Hrozby sú označené komunistickým kladivom, kosákom a päťcípou hviezdou ľavicovej teroristickej organizácie Červené brigády. Arcibiskupovi bola adresovaná aj obálka s nábojom a výstrižkom z novín, na ktorom bola jeho fotka počarbaná hákovým krížom.

Nič prekvapujúce

Prodiho koalícia v minuloročných aprílových voľbách uspela aj vďaka hlasom homosexuálnych voličov. „Všetci ľudia, ktorí sa tu zhromaždili, oprávnene očakávajú uznanie ich zväzku. Súčasný zákon ich ignoruje a my očakávame, že táto medzera bude odstránená s nástupom novej vlády, ktorá vzíde po parlamentných voľbách 9. apríla,“ zaznelo z úst Giovanniho Palombariniho na niekoľkotisícovom predvolebnom zhromaždení v Ríme, ktoré zorganizovalo združenie Arcigay. Niekoľko týždňov po voľbách si predseda parlamentu Fausto Bertinotti, ktorý je zároveň predsedom komunistickej strany, nenechal ujsť príležitosť, aby kritizoval pápeža Benedikta XVI. za jeho odmietavý postoj k homosexuálnym životným spoločenstvám a manželstvám „bez sobášnej zmluvy“. Predkladaný zákon o registrovaných partnerstvách je len prirodzeným pokračovaním aktivít ľavicovej koalície.

Gayleto hovorí po taliansky

Takýto titulok si zvolila redaktorka talianskeho denníka Corriere della sera Claudia Voltattorni pre svoju reportáž o dovolenkovom servise zameranom na homosexuálnych turistov. Už to nie sú len Kanárske ostrovy a Ibiza, Saint Tropez, Mikonos a Lesbos, Phoenix či Berlín, metropola európskych stretnutí homosexuálov, ale aj katolícke Taliansko, ktoré gayturisti vyhľadávajú ako obľúbenú dovolenkovú destináciu. „Stále viac talianskych lokalít je vybavených na poskytovanie pobytov aj pre páry rovnakého pohlavia, primerane predchádzajúc zdeseným pohľadom, zlomyseľnostiam a odsudzovaniu pri objednávaní izby s manželskou posteľou,“ opisuje prispôsobovanie letovísk požiadavkám „trhu“ Claudia Voltattorni. Najžiadanejším miestom je Torre del Lago, kde sa od roku 1998 každoročne konajú letné festivaly „Friendly Versilia“, ktoré zahŕňajú koncerty, slávnosti, výstavy... Pre sezónu 2006 prišla s originálnym reklamným sloganom obľúbená kúpeľná destinácia Mama Beach: „Tu nie si súdený podľa svojich hriechov, ale podľa toho, ako si opálený.“ Pri poskytovaní služieb gayturistom nezaostávajú za menšími lokalitami ani veľké talianske metropoly ako Florencia, Benátky a, samozrejme, Rím, kde sa od roku 2002 organizuje tzv. Gayvillage. Rímska radnica ho už stihla zaradiť do klasickej turistickej ponuky.

Všetky tieto aktivity sú možné aj vďaka veľkému mecenášovi talianskych homosexuálov Vladimirovi Guadagnovi, ktorý sa aktuálne volá Vladimira Luxuria a je ženou a poslancom talianskeho parlamentu za postkomunistickú stranu. Po jeho zvolení sa v parlamente rozpútala vášnivá diskusia o tom, či má nový transsexuálny kolega chodiť na mužské alebo ženské toalety. Pravicový poslanec Lucio Barani prišiel s originálnym riešením: zriadiť v parlamente „transtoaletu“. Práve Luxuria je dušou rímskeho Gayvillage. Podobné aktivity pomáha rozbiehať aj v ďalších talianskych miestach. Keďže postkomunistická strana ho vedie k sociálnemu cíteniu, chce rozvíjať destinácie aj pre menej solventné homosexuálne páry.

Deň rodiny

Snaha premiéra Romana Prodiho zavďačiť sa svojim homosexuálnym voličom a naplniť svoju ľavicovoliberálnu agendu prijatím zákona o registrovaných partnerstvách môže však nakoniec skončiť veľkým neúspechom. Proti zákonu sa spolu s arcibiskupom Bagnascom postavili aj ostatní talianski biskupi, ktorí vyzvali katolíckych poslancov, aby zákon odmietli. Vo svojom posolstve pripomenuli „jasné vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery, podľa ktorej v prípade ,návrhu zákona v prospech legálneho uznania homosexuálnych zväzkov katolícky poslanec má morálnu povinnosť jasne a verejne vyjadriť svoj nesúhlas a hlasovať proti návrhu zákona‘“. Prodiho určite nepotešil ani minister spravodlivosti Clemente Mastella, predseda malej koaličnej kresťanskej strany Centro Cristiano Democratico, ktorý návrh zákona odmietol a zároveň vyjadril podporu Dňu rodiny, počas ktorého mali zhromaždení povedať jasné „áno“ klasickej rodine a „nie“ predkladanému zákonu o registrovaných partnerstvách.

Na vyhlásenie biskupov pobúrene zareagovali Prodiho koaliční partneri. Šéf sociálnych demokratov Piero Fassino vyhlásil, že Cirkev prekročila všetky hranice. Minister vnútra Giuliano Amato dokonca priamo obvinil biskupov zo zasahovania do politiky a ich aktivitu prirovnal k islamizácii štátov na Blízkom východe. Viacerí členovia vlády tiež vyzvali Clementa Mastellu, aby sa Dňa rodiny nezúčastnil. Minister sa však nechal počuť, že ak mu vláda bude brániť v účasti na zhromaždení, podá demisiu. Vzhľadom na tesnú väčšinu, ktorú má Prodiho koalícia, nie je táto hrozba zanedbateľná.

Dňa rodiny, ktorý sa konal 12. mája na rímskom Námestí svätého Jána Lateránskeho, sa napokon zúčastnilo viac ako milión ľudí. Zhromaždenie organizovalo spolu štyristopäťdesiat združení a podporila ho aj talianska Katolícka cirkev. Prítomní boli tiež zástupcovia židovskej a moslimskej komunity či senátorka za vládnu koalíciu a popredná osobnosť ľavicovo orientovaných katolíkov Paola Binetti. Aktivity Romana Prodiho tak dostali silný úder. „Už sa podarilo dostať do verejnej mienky ideu, že v budúcnosti by tu mohla jestvovať rôznorodosť rodinných modelov. To nie je dobré! (…) Treba sa zasadiť o to, aby manželstvo medzi mužom a ženou dostalo ústredné postavenie v kultúre, politike a spoločnosti,“ povedal Savino Pezzotta, bývalý šéf kresťanských odborov a hlavný rečník na zhromaždení.

Neutralita – ale aká?

K projektu moderny patrí svetonázorová neutralita politického systému. Štát nesmie byť svetským ramenom určitého náboženstva alebo názorového postoja, zdôrazňuje uznávaný profesor etiky Arno Anzenbacher. Do tejto závislosti sa však postupne dostáva nielen „tradične katolícke“ Taliansko či Španielsko, ale aj ďalšie európske štáty, ktoré na jednej strane vytláčajú zo spoločenského života kresťanskú „ideológiu“, na druhej strane si však osvojujú názory pomýlených foriem liberalizmu, ako potrat, registrované partnerstvá či eutanázia.

Autor je doktorand žurnalistiky, v lete minulého roka bol na novinárskej stáži v Ríme.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.