Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Mafián a televízia Markíza

Číslo 2/2007 · Vladimír Pčolinský · Čítanosť článku: 6191
 

Spravodajstvo a publicistika by mali byť postavené v prvom rade na faktoch. Bohužiaľ, v rámci moderných médií badáme výrazný trend v spravodajstve a publicistike smerujúci skôr k takému kvalitatívnemu stavu, pre ktorý je príznačná personalizácia, jednoduchý ľudský príbeh, dramatizácia a povrchnosť, teda rysy, ktoré súhrnne možno označiť ako bulvarizáciu. Verejný život je vykreslený do jednoduchých príbehov, odohrávajúcich sa medzi mantinelmi morálnych kategórií dobro a zlo, ktoré však definujú médiá samotné a účelovo podľa vlastnej potreby. V súčasných médiách, a nielen na Slovensku, teda badáme vysokú mieru svojvôle a neraz aj fabulácie. Udalosti sú pozmeňované tak, aby dobre zapadli do vopred zvolenej dejovej línie, vyjadrenia komentátora v spravodajstve sú vydávané za fakty.

K čomu to môže viesť? Okrem devastácie kultúrneho prostredia, pokusu o spoločenskú rehabilitáciu a akceptáciu škodlivých javov (drogy, násilie) a pochybných osôb aj k miliónovým škodám. Škodám spôsobených vlastným zavinením.

Mafián

Exemplárnym príkladom takejto publicistiky bol príspevok pod názvom Mafián, ktorý odvysielala Televízia Markíza 2. augusta 2006 v relácii Reflex.

Príspevok bol o istom Mariánovi Gaálovi, ktorý bol v čase vysielania obvinený z dvoch vrážd v bratislavskom podsvetí. Relácia Reflex sa pýši autentickosťou výpovedí ľudí. Na všeobecné počudovanie sa však nikto nepýtal obvineného, ako mal spáchať dve vraždy. Priestor nedostali rodiny obetí. Priestor nedostala polícia ani prokuratúra, aby opísala okolnosti týchto najzávažnejších trestných činov. Priestor dostal Marián Gaál, ktorý bol vykreslený ako „nesmierne milý, nesmierne zodpovedný, dobrý, obetavý, slušný a pracovitý“ chlapík, ktorý sa rád hrá so psíkom.

Moderátor dokonca tvrdil, že „dôkazy zatiaľ jednoznačne svedčia o jeho (Gaálovej) nevine“. Nuž, ak by to tak bolo, tak by v čase vysielania príspevku bol iste zbavený obvinenia a kľúčový svedok v kauze, Anton C,. by sa možno nemusel dlhodobo ukrývať na neznámom mieste, pravdepodobne v zahraničí. Bohužiaľ, moderátor Pavel Bruchala, známy skôr z moderovania lotériových hier ako zo serióznej publicistiky, zjavne nemal problém poskytnúť svoj hodnotiaci komentár a nepravdivú informáciu.

„Medailónik slušného človeka“ Mariána Gaála však pokračoval zaradením výroku jeho svokra: „Majú svoje rodiny, majú svoje deti a snažia sa týmto spôsobom, teda týmto zamestnaním sa o tieto rodiny poctivo starať.“ Nuž, asi chcel naznačiť, že je jedno, či sa človek živí poctivo, alebo páchaním trestných činov. Podstatné je, aby mafiáni zabezpečili svoje rodiny.

Televízia do príspevku zaradila aj ďalšie publicistické „skvosty“: Marián Gaál porozprával, že „to meno na tej ulici získal tým, že mal tie päste také trošku tvrdšie“. Mafiánske skupiny zľahčujúco označil ako partičky chalanov, ktorí „možno spolu fetujú a je im potom dobre“. Inými slovami – súkromné elektronické médium zľahčovalo a propagovalo násilie a nepriamo propagovalo drogy a banalizovalo následky ich užívania. To všetko sa dialo o 19:30, keď pred obrazovkami ešte bežne sedí veľa detí.

Štátny záujem

Televízia a rozhlas sú silné nástroje na formovanie verejnej mienky. Na rozdiel od tlačových médií podliehajú väčším obmedzeniam, pretože počet licencií je limitovaný a štát má právo stanoviť mantinely a podmienky vysielania. Štát má záujem na tom, aby elektronické médiá zabezpečovali pre verejnosť objektívne informácie potrebné pri vytváraní vlastného názoru.

Súkromná televízia má podľa platnej slovenskej legislatívy slúžiť veciam verejného alebo iného spoločenského záujmu, prispievať k rozvoju demokratickej spoločnosti, utvárať vo vysielaní priestor pre pluralitu názorov bez uprednostňovania záujmov len jednej politickej strany, politického hnutia, skupiny alebo časti spoločnosti. Ktorý z uvedených cieľov napĺňala televízia pri vysielaní príspevku pod názvom Mafián?

Je neprípustné a pre spoločnosť škodlivé, aby v prípade osôb s kriminálnym pozadím boli zamlčované, prekrúcané, zľahčované konkrétne i všeobecne známe skutočnosti v prospech takýchto osôb.

Palkova novela a Galbavého Jánošík

Na odvysielanie príspevku o „dobrom“ mafiánovi zareagovali poslanci Vladimír Palko a Pavol Minárik predložením novely zákona o vysielaní a retransmisii. Cieľom návrhu novely zákona bolo sťažiť predstaviteľom organizovaného zločinu a osobám z kriminálneho podsvetia získať priestor v elektronických médiách, a tým sa usilovať dosiahnuť spoločenskú akceptáciu, teda „vyjsť z podsvetia“. Rázne odmietanie predstaviteľov podsvetia a ich vyčleňovanie ako spoločensky neakceptovateľných osôb predstavuje jeden zo základných krokov v boji s mafiou a organizovaným zločinom. Aj v minulosti sa vyskytli prípady, keď bol boss podsvetia Mikuláš Černák vykreslený v médiách ako chovateľ hravých tigríkov, prispievateľ na detské domovy a hlavná spravodajská relácia súkromnej televízie priniesla celému Slovensku spravodajský príspevok z bombastických osláv jeho narodenín.

Návrh novely sa nestretol s porozumením. Podľa poslanca SDKÚ – DS Tomáša Galbavého je ťažké určiť, kto je osobou z podsvetia. Galbavý argumentoval, že aj slovenský národný hrdina Jánošík bol v čase, keď žil, považovaný za osobu s kriminálnym pozadím. Dokonca mohol byť považovaný aj za vodcu zločineckej organizovanej skupiny. Galbavý pokračoval absurdným tvrdením, že je otázne aj vnímanie známeho krstného otca Vitta Corleoneho, ako aj zločineckej dvojice Bonnie a Clyde. Tí totiž podľa Galbavého nakoniec neboli až tak negatívne vnímaní. Podľa neho asi išlo o rodených dobrákov. Navyše Galbavého protiargumenty vyznievajú trápne aj preto, lebo novela zákona o vysielaní a retransmisii neriešila vnímanie fiktívnych filmových antihrdinov, ale pochybných ľudí s kriminálnym pozadím kladne prezentovaných v spravodajstve a publicistike. Rozlíšiť bratislavského kriminálnika od filmového gangstra poslanec Tomáš Galbavý asi nedokáže. Škoda.

Pokuta a smutný záver

Dňa 20. marca 2007 na podnet Vladimíra Palka Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla o uložení pokuty 1,2 milióna korún pre Televíziu Markíza kvôli inkriminovanému príspevku. Podľa rady porušila televízia ustanovenie zákona, ktoré zakazuje vysielať programy so zlým vplyvom na mládež medzi 6:00 a 22:00 hod. Markíza okrem toho podľa rady nezohľadnila vekovú vhodnosť programu a neoznačila ho za nevhodný pre určitú vekovú skupinu. Okrem pokuty rada Markíze osobitne vytkla nedodržanie plurality názorov. „Televízneho Mafiána“ tak stihol trest, ktorý je možné označiť ako malé víťazstvo v kultúrnej vojne.

Na kauze Mafián je smutné, že okrem Rady pre vysielanie a retransmisiu a 36 poslancov KDH, SMK (bez L. Szigetiho), J. Rydla z SNS, Ľ. Muškovej z HZDS, J. Podmanického zo Smeru sa zvyšok parlamentu nedokázal postaviť na tú stranu bojiska kultúrnej vojny, ktorá je za ochranu slušných ľudí pred zločinom, nepravdou a manipuláciou. Ostatní sa buď zdržali, alebo neprezentovali. Jediný, kto hlasoval proti novele zákona, bol poslanec SNS Rudolf Pučík, inak tiež predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

Autor je ekonóm a poslanecký asistent.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.