Kam kráča KDU – ČSL

Číslo 1/2007 · Matyas Zrno · Čítanosť článku: 3654
 

Najprv prišiel predseda KDU – ČSL Miroslav Kalousek s nápadom vládnuť spoločne s ČSSD za tichej podpory komunistov. Členská základňa ho zmietla. Nový predseda Jiří Čunek teraz čelí trestnému stíhaniu za korupciu. Keď niekto sleduje dianie v Kresťanskej a demokratickej únii – Československej strane ľudovej, skutočne sa nestačí čudovať.

A pokiaľ by bol dokonca sympatizantom tejto jedinej parlamentnej strany s kresťanským znamienkom v Čechách, potom asi zažíva aj hlbokú dezilúziu. To, napokon, čaká skoro každého, kto sa z presvedčenia (teda nie z karierizmu) stane členom alebo priaznivcom politickej strany. S prekvapením zisťuje, ako veľmi karierizmus, korupcia, tlak nutných i menej nutných kompromisov a koniec koncov i obyčajná hlúposť zatláčajú do pozadia to, čo malo byť zmyslom politickej strany – presadzovanie určitých hodnôt.

Väčšina ľudí na to reaguje so znechutením a odvracia sa od politiky. Tí pragmatickejší si to dokážu spočítať. V prípade ODS si môžu povedať: „Áno, je tam kopa zlodejov a korupčníkov, ale predsa len znížia dane. A kým si niečo nakradnú, je to pre mňa ešte stále lepšie ako sociálni demokrati. Tí si nakradnú a dane ešte zvýšia.“ Áno, až do takto prízemných poschodí dospieva uvažovanie voliča pred volebnou urnou. Nie je to však vina voliča. Nemá príliš veľa alternatív.

KDU – ČSL mohla byť takou alternatívou. Samozrejme, nie pre tú väčšinu českej spoločnosti, pre ktorú už samotná zmienka o kresťanstve pôsobí ako červená handra na býka. Ale aj tak mala KDU – ČSL šancu na stabilný zisk okolo desať percent hlasov. Stredopravicová strana, nespojená s divokou privatizáciou 90. rokov, nespojená s nepopulárnymi krokmi, ako je zavedenie školného či rovná daň, ktoré presadzuje ODS. Pokojná sila, zameraná na obranu tradičných hodnôt – rodiny, manželstva. Strana, nepresiaknutá korupciou a klientelizmom. Stredopravicová strana so sociálnym cítením. Miesto toho, aby ľudovci túto šancu využili, potácajú sa v názorovom vákuu a žijú v obavách o prežitie vlastnej strany.

Doslova šok spôsobil plán straníckeho lídra Miroslava Kalouska rozťať povolebný pat koalíciou s ČSSD za tichej tolerancie komunistov. Odmenou malo byť šesť vládnych kresiel. Kývli na to všetci členovia vedenia strany. Nikto doteraz nechápe, ako na to do tej doby zúrivý antikomunista Kalousek prišiel. Ten tvrdí, že to urobil preto, aby zabránil druhej „opozičnej zmluve“ ODS a ČSSD a následnej zmene volebného zákona v neprospech malých strán. Šéf ODS Mirek Topolánek to popiera. Jedna Kalouskovi naklonená verzia uvádza, že tým len zabránil vzbure niektorých ctižiadostivých členov vo vedení KDU – ČSL, ktorí chceli vládu s ČSSD. Že sa teda svojím spôsobom obetoval. Všetci sa snažili nájsť vysvetlenie pre nepochopiteľný krok veľkého taktika Kalouska. Možno je aj iná alternatíva. Ľudia majú sklon chápať politikov ako akýchsi nadľudí, u ktorých je každý krok nejako prepočítaný, má nejaký zmysel a cieľ. Lenže i politici sú len ľudia a občas, jednoducho, urobia úplnú hlúposť.

Členská základňa sa vzbúrila a veľký taktik skončil. Niekoľkomesačné intermezzo vyzeralo ako pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti. Predseda aj celé vedenie bolo odvrhnuté, ale čo teraz? O strane sa medzi ľudovcami otvorene hovorilo ako o nebožtíkovi, ktorý už leží v rakve. Zrazu sa ukázalo, na akých vratkých základoch strana stojí. Ako málo má osobností, nápadov, vízií. Ľudovci čakali na svojho spasiteľa. Moc v KDU – ČSL ležala na ulici.

Spasiteľa našli ľudovci v do tej doby neznámom vsetínskom starostovi a čerstvom senátorovi Jiřím Čunkovi. Neprišiel síce so žiadnou koncepciou alebo nápadom, zato sa mohol pochváliť popularitou, akú žiaden ľudovec nikdy nedosiahol. Fakt, že mu na to stačilo vysťahovať jeden zdevastovaný dom s neplatičmi, svedčí skôr o neschopnosti českého štátu riešiť tieto problémy, než o zázračných schopnostiach Jiřího Čunka. Lenže v núdzi českého politického života stačí k popularite málo. Čunek vysťahoval pár cigánskych rodín, pôsobil zemitým dojmom, bol neokukaný, ľudový… Sám uznal, že jeho nedostatok vzdelania (má priemyslovku) je handicapom, ale schopný politik predsa nemusí byť intelektuál (samozrejme, len ak sa dokáže obklopiť dobrým tímom a nechá si poradiť – ako napríklad Ronald Reagan). Lenže Čunek si žiadny dobrý tým nevytvoril. Jedným z dôsledkov bola aj nominácia režisérky Heleny Třeštíkovej na post ministerky kultúry. Pani Třeštíková je slušná a milá pani, autorka výborných dokumentov, ale politicky je úplne neskúsená a jej názory sú najbližšie k Strane zelených. Podporovala registrované partnerstvá, neprekážajú jej adopcie detí homosexuálnymi pármi, kostoly považuje za chrámy naplnené netoleranciou a pokrytectvom a vystupovala na rôznych gayských a lesbických kultúrnych akciách. Zostáva otázkou, ako k nej Čunek prišiel – vsetínsky starosta nepôsobí ako milovník dokumentárnych filmov. Jej nomináciu obhajoval každopádne zúrivo. KDU – ČSL sa podľa neho musí otvoriť, prilákať nových voličov… Ponúka sa otázka: Videl niekedy Jiří Čunek voličov, ktorým sú sympatické názory pani Třeštíkovej? Tí ľudovcov voliť nebudú, ani keby slávnostne napľuli na kríž a sľúbili, že s „cirkvákmi“ už nemajú nič spoločného. Navyše, úprimnosť, s akou Čunek priznal, že Třeštíkovú nominoval preto, aby strana získala lepšiu tvár s tým, že tam predsa aj tak bude námestník ľudovec Talíř, iba potvrdila tézu o ľudovcoch bez tváre.

Třeštíková po dvoch týždňoch sama rezignovala, takže o ňu až natoľko nejde. Ide o budúce smerovanie KDU – ČSL. Zostane stranou konzervatívnou, brániacou kresťanské princípy? Alebo sa – podľa slávneho výroku 1. námestníka predsedu Romana Línka – „odčernoprdelní“? Súdiac podľa vyjadrenia vedenia ľudovcov o nutnosti otvorenia sa a o tom, ako KDU – ČSL nemá reprezentovať katolíkov atď., bližšie pravde sa zdá skôr tá druhá možnosť.

Otázka však je, od čoho ľudovcov „odčernoprdelnit“. Veď nie sú ničím klerikálni. Presadzujú azda zákaz občianskych sobášov? Povinné náboženstvo na školách? Prísahu poslancov na Bibliu? Kríže v štátnych inštitúciách? Nie, nič z toho nepresadzujú a nič z toho ani nikto súdny v tejto krajine presadzovať nechce. Ľudovci ale (viac či menej nadšene, ale predsa…) presadzovali tradičné hodnoty prirodzeného poriadku. Hodnoty, ktoré nie sú ničím špecificky kresťanským. Hodnoty, ktoré sú vecou zdravého rozumu: podpora manželskej rodiny, odpor proti registrovanému partnerstvu, boj proti potratom, eutanázii a klonovaniu. Čo z toho je klerikalizmom? Odpoveď je jasná. Nič. Napokon, v tejto krajine je skoro tretina občanov proti neobmedzenému právu ženy na umelé prerušenie tehotenstva. Štyridsať percent je proti registrovanému partnerstvu a polovica proti eutanázii. To nie sú ani zďaleka len kresťania. Prečo nehľadať medzi nimi? Ako to napísal už pred desiatimi rokmi dnešný rektor Masarykovej univerzity Petr Fiala vo svojom diele Katolicizmus a politika: „Kresťan má v politike obrovské množstvo spojencov – ľudí, ktorí nie sú veriaci, ale tiež prirodzene tiahnu k dobru.“

Bohužiaľ, Petra Fialu asi nikto z ľudovcov nečítal. Intelektuálne zázemie KDU – ČSL podľa toho aj vyzerá. Členovia analytického oddelenia sa venujú diskusiám na webe KDU – ČSL, prípadne volebnej kampani. Think-tank ľudovcov Európska akadémia pre demokraciu nevytvoril žiadny dokument, ktorý by stál za reč (nevytvoril vlastne vôbec nič). Časopis Obzory, ktorý má byť intelektuálnou výkladnou skriňou KDU – ČSL, vychádza nepravidelne, s veľmi kolísavou obsahovou úrovňou a s tak odfláknutou redakčnou úpravou, že by sa za to hanbil aj redaktor triedneho časopisu na gymnáziu. Intelektuálne zázemie zjavne nikomu nechýba.

Šéfovia ľudovcov väčšinou nie sú intelektuáli. Ľudovci sú zakotvení v prostredí, z ktorého pochádzajú – väčšinou z menších miest a z katolíckeho prostredia. Na tom nie je, samozrejme, vôbec nič zlého. Väčšina voličov nie sú intelektuáli a potrebujú lídrov, ktorí sa k nim budú obracať ich jazykom. Problém je v schizofrénii ľudovcov. V tom, že sa títo lídri snažia obracať na iných voličov. Na voličov, ktorých nepoznajú. Nestretli sa s nimi. Nehovorili s nimi. Nechápu, že oni a voliči s názormi Heleny Třeštíkovej sú ako dva svety. Prečo neprišli šéfovia ľudovcov napríklad na premiéru ekologickej agitky Al Gora v pražskom kine Světozor? Bolo tam 400 ľudí s názormi pani Třeštíkovej. Stáli tam natlačení hlava na hlave. Po filme nasledovali diskusie a medzi diskutujúcimi bol líder zelených Martin Bursík. Keď prehovoril, polovica dievčat v sále takmer omdlievala nadšením. Keby tam vystúpil Jiří Čunek, dostal by tak maximálne zhnitou rajčinou. Zázemie, z ktorého pochádzajú, je na ľudovcoch vidieť omnoho viac, než si myslia. Snaha nalákať nových liberálnych voličov pôsobí rovnako dôveryhodne, ako keď sa šedivejúci päťdesiatnik snaží nalákať na rande 15-ročnú stredoškoláčku. A nepomôžu tu ani také nápady ako napríklad požiadavky na kvóty pre ženy alebo označovanie odporcov nominácie Heleny Třeštíkovej za bigotných.

Lídri ľudovcov nechápu, ako hlboko sú oni sami determinovaní sociálnym prostredím, z ktorého pochádzajú. Ľudová strana je previazaná s katolíckym životom, s farnosťami, s Katolíckou telovýchovnou jednotou Orol (starosta Orla je poslanec KDU – ČSL Ladislav Šustr) a je koniec koncov sprevádzaná i mnohými osobnými zväzkami (dá sa hovoriť priamo o klanoch ľudovcov). Sami predáci KDU – ČSL sa napokon radi posťažujú, že ich často „ľudia z kostola“ nevolia. A málokedy zabudnú (ak sú v katolíckom prostredí) zdôrazniť svoju náboženskú horlivosť. Predseda Čunek má dvoch bratov kňazov. Podpredseda Hošek, príkladný otec siedmich detí, usporadúva u seba doma modlitby z Taizé, ďalší podpredseda Macek študoval na Lateránskej univerzite, podpredseda Juránek je členom Schönstattského hnutia, na zjazdoch hnutia Focolare to vyzerá ako na rokovaní celoštátneho výboru KDU – ČSL… Žiadny predseda miestnej organizácie KDU – ČSL by nemohol vykonávať svoju funkciu, ak nechodí do kostola.

Je to stále ten starý český katolícky komplex. V krajine, ktorá nie je Cirkvi práve naklonená, akoby sa mnoho katolíkov na verejnosti hanbilo za to, že sú katolíci. Potrat v rodine ľudovca nepripadá, samozrejme, do úvahy. Ale beda tomu, kto by sa opovažoval navrhnúť zákaz potratov. Rozvod vás medzi ľudovcami tiež zdiskredituje, ale to ani v najmenšom neznamená, že by snáď niekto z ľudovcov navrhol sprísnenie podmienok pre rozvody. Nikto z ľudovcov nedáva deti do jaslí, ale keď to navrhuje vládna koncepcia rodinnej politiky, neprekáža im to. Ľudovci boli ochotní odísť z vlády, ak premiér Stanislav Gross nevysvetlí pôvod peňazí, z ktorých si kúpil byt. Ale ani ich nenapadlo pohroziť demisiou, ak budú schválené registrované partnerstvá. Ľudovci boli v dvoch vládach Václava Klausa a v jednej vláde s ČSSD, a nepresadili ani cirkevné reštitúcie, ani zmluvu s Vatikánom.

Nakoniec to v praxi chodí tak, že cirkvám viac prospejú tí, ktorí to berú rýdzo pragmaticky. Peniaze na cirkevný charitatívny projekt dá skôr socialistický minister práce a sociálnych vecí než jeho námestník ľudovec. So zvýšením platov duchovných súhlasia všetky demokratické strany, ale potom to zablokuje poslankyňa ľudovcov („on by mi Grebeníček vytýkal, že zase dávame peniaze na cirkev…“). Pre zlepšenie vzťahov štátu a Cirkvi urobili viac socialistický minister kultúry Jandák a predovšetkým jeho námestníčka Kalistová než ľudovci celé roky predtým. Samozrejme, že sa námestníčke Kalistovej odvďačil nový minister kultúry ľudovcov Jehlička krátko po nástupe po svojom – vyhodil ju.

Autor pracuje v pražskom Občianskom inštitúte.