|
||
Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt | ||
Michael D. O'Brien: Apokalypsa
Číslo 1/2005 ·
TRIALITY „Dosiahnuť uspokojenie vo všetkom (sv. Ján z Kríža, Výstup na horu Karmel) Keby ste sa ma spýtali na najlepšie beletristické dielo, bez zaváhania by som zaň označil túto knihu. Michael D. O`Brien v nej v istom zmysle kráča po duchovných stopách iných veľkých literátov: J. R. R. Tolkiena a G. K. Chestertona. Nakoniec, obaja ho evidentne ovplyvnili – aj preto sa autor rozhodol prelúskať najhlbšie otázky ľudskej duše formou napínavého a dobrodružného románu. Román Apokalypsa, ktorý je literárnym spracovaním eschatologického námetu zo Zjavenia sv. Jána, je priam nabitý silným duchovným posolstvom a hlbokými myšlienkami, ktoré nútia človeka zamyslieť sa a možno aj navrátiť k prameňu Pravdy. Je skutočným extraktom bohatosti a múdrosti tisícročnej židovsko-kresťanskej tradície. No predovšetkým je posolstvom absolútnej lásky a dobra. Toto posolstvo je pritom jednoduché a ľahko dešifrovateľné pre každého čitateľa, ktorý je schopný vnímať dobro a krásu. Táto jednoduchosť sa nádherne snúbi so širokým vzdelaním autora, ktorého dejinné, filozofické, teologické, literárne a vôbec umelecké narážky sú na každom kroku a náročnému čitateľovi poskytujú zároveň intelektuálny pôžitok najvyššieho stupňa. Krištáľovo čistým kameňom-jaspisom je pritom odhaľovanie krás karmelitánskej a františkánskej mystiky, ktorým je dielo presiaknuté. Samotný dej je vlastne nenáročný: Svet odhodil vieru v Boha a oddal sa viere v človeka, a tak sa rúti do katastrofy pod vedením pseudospasiteľa, ktorým je nový európsky prezident vystupujúci v polohe vládcu sveta. A, samozrejme, má víziu nového človeka: Človeka, ktorý je sám sebe spasiteľom a mierou všetkých vecí, človeka, ktorý sa odľudšťuje v absolútnom podliehaní pôžitkom a odmietaní utrpenia. Netreba ani dodávať, že tento pomýlený a utopický ideál je pre mnohých lákavý. Samotný prezident je tak sluhom lži. Hoci je najmocnejším mužom sveta, ponúka klamstvo a tmu, demagógiu namiesto pravdy a lásky. Je to milovník čírej moci, ktorý sa pri jej získavaní neštíti ničoho. A svet ho miluje. Iba pápež (nápadná je jeho podobnosť s Jánom Pavlom II.), hlava Katolíckej cirkvi, ktorá stáročia chráni pravdu, rozoznáva, že ide o Antikrista. Boj medzi dobrom a zlom, ktorý je jediným nosným problémom dejín, tak speje k záveru. Napriek tomu, že sa prezident rozhodol slúžiť diablovi, má stále moc vybrať si. Aj preto za ním posiela pápež vyslanca; je ním hlavná postava románu, otec Dávid Eliáš Schäfer. Tento kňaz bol už ako dieťa židovským učencom, no počas šoa jeho viera vychladla. Neskôr sa stáva jedným z najvýznamnejších politikov nového štátu Izrael. Jeho zatrpknuté srdce sa však mení, keď spoznáva mladú židovskú intelektuálku Ruth. Opis tohto stretnutia, jemne čerpajúci z Piesne piesní, patrí medzi skvosty svetovej literatúry. Jej láska ho vylieči zo zatrpknutosti, no radosť mladomanželov netrvá dlho. Pri samovražednom atentáte príde Ruth a jej nenarodené dieťa o život. Dávidovi sa zrúti svet, jedného dňa náhle skončí s politickou kariérou – ktorá ho mohla doviesť práve na miesto prezidenta – a odíde do karmelitánskeho kláštora, kde prijme meno Eliáš. Tu žije utiahnutým životom, až kým ho nepovolajú do Vatikánu. Svet sa zatiaľ zmenil: „Vďaka interrupciám a potratom zomierajú ročne desiatky miliónov ľudí. Toto storočie je storočím materialistickej ideológie násilia, ktoré vo svojej stope zanecháva civilizáciu zbavenú takmer úplne zmyslu pre hodnotu života. Človek je bytosť neba a zeme, ale už to nevie, už nepozná sám seba. Už nepočúva. Výsledkom je, že sa blíži kríza veľkých rozmerov.“ A navyše v samotnej Cirkvi pôsobia liberálni teológovia, ktorí dali prednosť vlastnej pýche pred pokorou, poslušnosťou a pravou vierou v Krista. Otec Eliáš sa teda vydáva na posledné ťaženie, v snahe zachrániť ľudstvo pred koncom. Čaká ho dlhá a strastiplná cesta, na ktorej sa stretáva s rôznymi podobami dobra i zla, so zarytými hriešnikmi i mystikmi. Ako sa celý tento príbeh, odkrývajúci hlbokú drámu človeka a najmä jeho dnešných dní, skončí, neprezradím. Ide predsa o viac než len o román. V Spojených štátoch sa toto dielo stalo okamžite bestsellerom, v roku 1998 vyšlo aj v češtine. Môžeme ho prijať ako čisto literárne dielo: Umelecké či dobrodružné alebo ako veľký príbeh človeka a jeho duše, v tomto zmysle nie je nepodobný Pánovi prsteňov. Môžeme ho však prijať aj ako láskavo vztýčený prst upozorňujúci postkresťanskú Európu, že sa rúti nesprávnym smerom. V každom prípade, čas, ktorý tejto knihe venujete, nebude stratený. Samotný autor sa o nej vyjadril: „Mal by som čitateľa varovať, že táto kniha je príbehom myšlienok. Dej sa neodvíja rýchlosťou televíznej mikrodrámy, neponúka povrchné, zjednodušené riešenia ani falošnú zbožnosť. Ponúka Kríž. Je však – ako dúfam – svedectvom konečného víťazstva svetla.“ Peter Frišo |