Nepriatelia vo vlastných radoch?

Číslo 4/2006 · Veronika Lagová · Čítanosť článku: 3532
 

Vladimír Palko ml.: Bernard Jaško a spol.

Ústav pamäti národa, Bratislava 2006

Ku knižným titulom zaoberajúcim sa zločinmi komunizmu pribudla monografia historika Vladimíra Palka ml. Bernard Jaško a spol. s podtitulom Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti. Autor skúma pomerne málo známy prípad zoskupenia okolo príslušníkov ZNB Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja, ktorí boli v roku 1949 postavení pred dilemu, rozhodujúcu o ich ďalšom živote. Od roku 1948 sa ich začali bytostne týkať deformujúce zásahy do Zboru, ktorý sa mal stať jedným z nástrojov na realizovanie plánov komunistickej strany. Ich súčasťou bola postupná ateizácia spoločnosti, začínajúca obmedzovaním slobody cirkví. Najväčší zápas zviedla komunistická moc s katolíckou cirkvou. Čím väčší odpor, tým tvrdšie prostriedky komunistická moc volila. Lenže jej vykonávateľmi boli len konkrétni ľudia a medzi nimi sa vždy nájdu takí, ktorí svoje skutky – hoci vykonávané na pokyn nadriadených – konfrontujú so svojím svedomím, a ak ich vyhodnotia ako nemorálne, odmietnu ich robiť.

Bernard Jaško bol príslušníkom ZNB od roku 1946 a vykonával poriadkovú službu. V januári 1949 ho pridelili do ďalekopisnej ústredne Povereníctva vnútra, odbor Štátna bezpečnosť. Jeho rukami prechádzali ďalekopisy obsahujúce informácie o represiách pripravovaných proti kňazom, nepohodlným komunistickému režimu. Jaško sa v tom čase zoznámil s Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa zhodli na tom, že je ich morálnou povinnosťou dať ohrozeným avízo o nebezpečenstve. Najzávažnejšie správy sa dostali až k biskupovi Michalovi Buzalkovi, a to prostredníctvom Štefana Uhrína, prednostu sociálneho oddelenia na povereníctve dopravy a člena Spolku sv. Cyrila a Metoda, ktorého predsedom bol biskup Buzalka. Do piatich mesiacov od začiatku zbierania správ bol Bernard Jaško zatknutý – deň pred plánovanou emigráciou, ktorá sa javila ako nevyhnutná, pretože o jeho činnosti vedelo priveľa ľudí na to, aby ju Štátna bezpečnosť neodhalila.

Proces so skupinou Jaško a spol. bol najväčším vykonštruovaným procesom s členmi ZNB – utajeným pred širšou verejnosťou, slúžiacim na zastrašenie ostatných členov Zboru. 22-členná skupina Jaško a spol. (resp. Kalinaj a spol.) bola umelo vytvorená z troch navzájom nesúvisiacich skupín – väzby medzi nimi boli vykonštruované podobne ako mnohé vznesené obvinenia. Po mimoriadne brutálnom vyšetrovaní nasledoval proces, ktorého výsledkom boli rozsudky smrti pre Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja a vysoké tresty odňatia slobody pre väčšinu ostatných obžalovaných. Žiadosti o milosť ostali nevypočuté a rozsudok bol vykonaný.

V prvých kapitolách vovádza autor čitateľa do obdobia po februári 1948, približuje štruktúru ZNB a pomery v ňom. Jadro knihy je spracované najmä na základe archívnych dokumentov, vyprodukovaných Štátnou bezpečnosťou, Štátnym súdom a Štátnou prokuratúrou. V zdroji informácií tkvie aj najväčšia nástraha a najťažšia úloha pre historika – pokúsiť sa rozmotať klbko poloprávd, vyselektovať, čo sa naozaj stalo, ku ktorej časti výpovede bol vyšetrovaný prinútený, čo asi tvrdil len preto, aby chránil životy iných i svoj vlastný. Historik sa vždy len približuje pravde, ale keď vychádza z natoľko tendenčných dokumentov, je jeho úloha obzvlášť náročná. Vladimír Palko ml. sústredil všetok dostupný archívny materiál o procese a čitateľa zasväcuje do rôznych verzií výpovedí jednotlivých obžalovaných. Vzhľadom na počet zúčastnených osôb a protichodnosť jednotlivých výpovedí sa rozprávanie stáva miestami ťažko vnímateľným. Autor sa azda mohol pokúsiť menej citovať a parafrázovať, väčšmi interpretovať a po analýze jednotlivých dokumentov prikročiť k syntetickému zhrnutiu podstatných udalostí. Zrekonštruovať ich bez nezmanipulovaných výpovedí z druhej strany – strany obetí – je mimoriadne náročné. Viac svetla by vniesli zrejme len ich svedectvá.

Na niekoľkých miestach sa autor zmieňuje o cirkvi, no chýba bližšie určenie, ktorú z cirkví má na mysli. Predpokladáme, že vo všetkých prípadoch ide o cirkev katolícku, spomínanú v úvode a závere. Bolo by vhodné, keby cirkev konkretizoval vždy – prenasledované boli aj ostatné cirkvi i sekty. Veta o „zástupcoch slovenskej cirkvi“ by mohla na niekoho pôsobiť dojmom, akoby na Slovensku v tom čase pôsobila cirkev jediná, čo sa nezhoduje so skutočnosťou.

Silnými miestami sú pre čitateľa tie časti knihy, ktoré približujú prípravu monstreprocesu i jej následky a súčasníkovi tak pomáhajú pochopiť hrôzu politických procesov. 27-ročný Bernard Jaško musel byť tri dni po zatknutí hospitalizovaný – počas vyšetrovania údajne vyskočil z okna na druhom poschodí. Či to bol zúfalý pokus o samovraždu, reflexná reakcia na muky vyšetrovania alebo dielo vyšetrovateľov, nevedno. Následkami boli zranenia hlavy, zlomeniny dolných končatín a vnútorné zranenia. O sedem rokov starší Pavol Kalinaj bol zničený tiež – na popravisko ho ako bezvládneho museli vyniesť. Jeho manželka Klára v žiadosti o milosť napísala: „... je zmrzačený na celý život, čo je oveľa väčší trest ako trest smrti povrazom.“ Citáty z listov príbuzných vnášajú pomedzi strohé právne dokumenty rozmer ľudskej drámy.

Autor sa zaoberá aj osudmi ostatných členov skupiny, ich zápasom o amnestiu a približuje záujem ŠtB o niektorých z nich aj po prepustení. Pozoruhodná je kapitola o činnosti inšpekcie Ministerstva vnútra ČSSR, ktorá mala v roku 1967 preskúmať, či boli pri vyšetrovaní skupiny Jaško a spol. použité nezákonné metódy. Inšpekcia pracovala len formálne – obete sa pravdy nedovolali a vyšetrovatelia akúkoľvek vinu popierali. Členovia skupiny Jaško a spol. boli súdne rehabilitovaní až po roku 1989. Príbuzní popravených Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja sa dočkali aj morálneho zadosťučinenia v podobe štátneho vyznamenania. Tí, čo neľudsky týrali nevinných ľudí, ostali nepotrestaní.

Súčasťou monografie je popri zvyčajnom zozname skratiek a zozname použitých prameňov a literatúry i pomôcka v podobe časovej osi udalostí a nechýba ani obrazovo-dokumentačná príloha. Ostáva ešte mnoho otázok – možno ďalší výskum prinesie odpovede aspoň na niektoré z nich. Zaujímalo by nás napríklad, aký vplyv mali správy získané Jaškom na kňazov, ktorí mali byť prenasledovaní.

Kniha Bernard Jaško a spol. je odbornou publikáciou, mapujúcou vzopretie sa jednotlivcov proti neprávostiam komunistickej totality. Na osude konkrétnych ľudí dokumentuje nezákonné praktiky používané Štátnou bezpečnosťou, ochromený justičný systém 50. rokov minulého storočia a krytie nezákonností v 60. rokoch. Za útlou knihou sa skrýva množstvo práce spočívajúcej v štúdiu a spracovaní archívnych dokumentov. Verme, že úsilie Vladimíra Palka ml. sa zúročí a osobnosti z jeho monografie sa stanú známymi ako hrdinovia v pravom a čistom zmysle slova.

Veronika Lagová

Autorka je historička, editorka knihy Smrť za mrežami (Bratislava, 2006).