Ján Mlynárik: Osud banderovců a tragédie řecko-katolické církve
Číslo 1/2005 ·
·
Čítanosť článku: 5903
Libri,
Praha 2005
Je krátko po vojne a život na Slovensku sa ešte stále nedostal do pokojných koľají. Horal Ondrej Baran sa jedného dňa vracia domov a zisťuje, že jeho kolibu obsadila skupina chlapov – banderovcov, ktorí si z jeho rodiny urobili rukojemníkov. Ich vodca dá Ondrejovi na vedomie, že jeho ženu a deti bez váhania zabije, ak ich prezradí, alebo sa pokúsi zohnať pomoc. Príbeh sa končí tragicky, potom ako sa Ondrej snaží v nerovnom boji zachrániť svoju rodinu.
Takýto obraz o banderovcoch ako o násilníkoch a vrahoch mohli nadobudnúť diváci po zhliadnutí československého filmu Stíny horkého léta z roku 1977, ktorý nedávno opäť odvysielala Slovenská televízia. Podobný obraz ponúkala aj komunistická historiografia, ktorá banderovcov opisovala zväčša ako nacionalistov usilujúcich sa o vznik nezávislého ukrajinského štátu, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne na strane Nemcov. Po vojne sa pokúšali dostať do amerického zajatia, no československá vláda a ozbrojené zložky im to nedovolili a zviedli s nimi hrdinské boje.
Kto teda vlastne boli banderovci? Ako a s akými následkami sa ich aktivity dotkli územia dnešného Slovenska? Na tieto otázky sa snaží odpovedať vo svoje knihe Osud banderovcov a tragédia gréckokatolíckej cirkvi historik Ján Mlynárik.
V prvej časti knihy opisuje vznik ukrajinského nacionalistického hnutia, Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej ozbrojenej zložky Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) – ich kľúčovou postavou sa postupne stal Stepan Bandera. Mlynárik opisuje tieto udalosti v dobových historických súvislostiach, keď väčšina ukrajinského národa bola vystavená násilnej kolektivizácii a boľševickým čistkám v sovietskom Rusku či tvrdej polonizácii na území Poľska, a keď sa mohol aspoň čiastočnej kultúrnej nezávislosti a slobode tešiť len zlomok Ukrajincov na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola súčasťou prvej Československej republiky. Poukazuje aj na nádej, ktorú ukrajinské nacionalistické hnutie vkladalo do Nemecka, ako možného garanta ukrajinskej nezávislosti, a aj na jeho vytriezvenie, keď sa ukázalo, že Hitler má s Ukrajinou úplne iné plány. Tieto skutočnosti urobili z veľkej časti banderovského hnutia bojovníkov „proti všetkým“, proti Červenej armáde aj proti fašistickým jednotkám.
Pre slovenského čitateľa je zvlášť zaujímavá tá časť knihy, ktorá opisuje obdobie krátko po druhej svetovej vojne, keď sa jednotky banderovcov pod tlakom sovietskych a poľských vojsk snažili opustiť územie Ukrajiny a dostať sa cez Slovensko do Rakúska a Bavorska. Na tomto mieste autor spochybňuje tézu komunistických historikov o tom, že banderovci boli pre slovenské obyvateľstvom postrachom, a dokazuje, že úspešný presun značného počtu banderovcov na Západ by sa nemohol podariť bez podpory a spolupráce s civilnými obyvateľmi, a to nielen na východnom, ale aj na strednom a severnom Slovensku.
V druhej časti knihy Mlynárik zoznamuje čitateľov s tzv. Akciou P, ktorej určujúcim motívom bola pomsta komunistov Gréckokatolíckej cirkvi za to, že vraj podporovala banderovcov. Akcia P vyvrcholila v 50. rokoch administratívnym zrušením tejto cirkvi a násilným donucovaním gréckokatolíckych veriacich aby prestúpili na pravoslávie. Neskôr pokračovala procesmi s biskupmi Gojdičom a Hopkom, ktorých súdili aj za spoluprácu s „banderovskými vrahmi“.
Mlynárik sa vo svojej knihe nesnaží banderovcov idealizovať, nezamlčuje a ani nebagatelizuje skutočnosť, že sa často dopúšťali násilia a že v ich ideovej výbave zohrával silnú úlohu, okrem antikomunizmu, aj antisemitizmus. Predstavuje ich v historických súvislostiach ako bojovníkov za spravodlivú vec, ktorí sa však dopustili aj zločinov. Zaujímavá je aj skutočnosť, že toto obdobie sa snaží reflektovať práve autor, ktorý sám prekonal cestu od marxizmu a komunizmu až po podpísanie Charty 77 (neskôr ho ako zanieteného antikomunistu i väznili).
Samozrejme, po prečítaní tejto knihy asi nikto nezačne vnímať Stepana Banderu a jeho druhov ako anjelov a nespochybniteľných hrdinov, nemali by sme však zabúdať ani na to, že niekoľkonásobne väčší zločinci celé desaťročia sedeli v Kremli.
Ján Mlynárik poodkrýva zaujímavú časť dejín susedného národa, ktorého identitu a osudy si mnohí začali intenzívne uvedomovať až v ostatnom čase. Kniha je zároveň inšpiratívnym čítaním pre všetkých, ktorí nerezignovali na odstraňovanie nánosov, aké v našom poznaní a vnímaní dejín zanechala oficiálna komunistická historiografia.
Jozef Majchrák
(Autor je politológ)