O deťoch a výchove
Číslo 3/2006 ·
·
Čítanosť článku: 4995
Ann Bentonová, Nie sú úžasné? Keď spia..., Porta libri, Bratislava 2004, preložila Lucia Tužinská.
Variáciou na titul tejto knihy je jedno talianske príslovie: Viete, kedy cíti matka skutočnú materinskú radosť? Večer, keď už všetky deti spia. Naozaj sú vtedy len a len úžasné. Neplechy dňa sú zabudnuté, v dome je ticho, rodičia si vydýchli a ešte si spolu sprisahanecky rozprávajú, čo milé a dobré ich potomstvo vykonalo, ako sa zdarne rozvíja, aké je to rodičovstvo vlastne krásne dobrodružstvo...
Lenže ráno sa začne ďalší deň a doň sa opäť zmestí toľko detskej neposlušnosti, tvrdohlavosti a vzdoru a toľko rodičovskej netrpezlivosti, nervozity a náročnosti, že cesta k mierovému večeru je poriadne kľukatá. Ann Bentonová, matka štyroch detí a autorka knihy Nie sú úžasné? Keď spia... prežila takýchto dní dosť. To, čo si z nich odniesla, vložila do knihy, ktorá je úplne prostá a zároveň plná darov.
Už ten prvý dar autorky čitateľom je neoceniteľný: úspornosť. Bentonová svoje pozorovania dokázala zhrnúť do neveľkého rozsahu knihy a rozdelila ich do systematicky usporiadaných krátkych kapitol. Vzniklo tak ideálne čítanie pre tých, ktorí si dlhé knihy odkladajú na obdobie, „keď deti vyrastú“. Maličký formát tejto knihy navyše znesie všetko: môže trpezlivo čakať pri počítači, kým si naň človek urobí čas medzi prácou, môže sa zdanlivo zbytočne povaľovať na kredenci, aby doň vo vhodnej chvíli nazrel ten, kto sa inak venuje príprave večere, môže sa zastrčiť do kabelky i pánskej aktovky. Okrem toho je Bentonovej knihu možné otvoriť takmer na hociktorej strane a všade sa nájde pre rodiča aspoň čosi. Trochu studenej sprchy realizmu vtedy, keď práve jasá nad genialitou svojho dieťaťa, trochu povzbudenia, keď si pripadá ako z rodu krkavcov alebo keď sa mu vlastné dieťa javí ako úplne nepochopiteľný a vôbec nie dobromyseľný tvor.
Ale najväčším darom pre čitateľov je to, že Ann Bentonová sa akýmsi zázrakom oslobodila od najčastejšieho neduhu tých, ktorí píšu o deťoch: od sentimentality. Deti považuje za ľudí, nie za milé rozptýlenie pre ľudí. Berie ich natoľko vážne, že im nepripisuje prehnanú nevinnosť a zbytočne ich neospravedlňuje, ale zároveň nesúhlasí s rodičmi, ktorí všade vidia len zlo a chránia deti prostredníctvom večných zákazov. Bentonová je realistka. Neočakáva nemožné ani od detí, ale ani od rodičov. „Ako rodičia sme tí, čo vychovávajú a napomínajú, a tak ľahko zabúdame na skutočnosť, že aj my sme hriešni,“ píše. „Boh nám dal za úlohu vychovávať deti správnym spôsobom, no sami často šliapneme vedľa.“ V kapitole o najčastejších pasciach výchovy, ktorých by sa mali rodičia vyvarovať, pripojí útechu: „Keď sa pri čítaní v niektorej z nich nájdete, neprepadajte panike. Vždy je čas na zmenu. Sama som do väčšiny z nich niekedy padla.“ A aké sú to pasce? Niektoré sa môžu zdať paradoxné. Napríklad keď je dieťa stredobodom pozornosti – nie je vari vhodné a múdre obetovať všetko pre svoje deti? Bentonová píše, že nie, lebo tak rodičia vychovajú akurát „sebeckého fagana“. Neškodí však len prílišná pozornosť zameraná na dieťa, ale aj rodičovský nezáujem, rodičovská výbušnosť, neprestajné kritizovanie dieťaťa, prehnaný rodičovský pocit viny za zlyhania vo výchove, prehnaná ochrana dieťaťa pred okolitým svetom a... starý známy rodičovský hriech... nedôslednosť.
Bentonovej realizmus sa asi najväčšmi prejavuje v tom, že svoje jadrné postrehy o deťoch a rodičoch podkladá citátmi z Biblie. Nerobí to násilne, takže nepôsobia ako vytrhnuté z kontextu. Naopak, citáty získavajú v jej prostej a domácky pôsobiacej knihe komunikatívnosť. Bentonová vie, že ani všetka rodičovská láska nestačí na správne nasmerovanie dieťaťa. Preto venuje záverečnú časť knihy duchovnej výchove. Rodičia aj deti potrebujú pomoc od Boha a Bentonovej minipríručka je jedinečná tým, že túto skutočnosť nezakrýva. Naopak, robí z nej svoj základ. A končí sa textom, ktorému dominuje nadpis Rodičovstvo je nádherné. Fajn čítanie pre človeka, ktorý sa minimálne každý druhý deň modlí za trpezlivosť, dobré nervy, alebo – keď sa to už inak nedá – aspoň za trošku zdravej ľahostajnosti, aby pri tých malých lotríkoch nevyletel do povetria ako sopka.
Marína Gálisová
Autorka je redaktorka časopisu Týždeň.