Prítomný tam, kde treba

Číslo 1/2017 · Mária Šimková · Čítanosť článku: 3107
 

Milý František!

Dovoľ takto osobnejšie: aké si mával na základnej a strednej škole známky zo slovenského jazyka, z histórie, z matematiky...? Ako sa to stalo, že z malého chlapca z Nitry (bol si azda aj Ty kedysi malým chlapcom?) vyrástol statný muž, ktorý zo svojej výšky s dobrým rozhľadom i nadhľadom rozkošatil svoje mnohé záujmy ponad plecia ostatných a so sebe vlastným láskavým úsmevom a úprimnou pozornosťou tu i tam, ako keby rovno rukou z neba, pridelil každému, čo práve potreboval: vhodné slovo, povzbudenie, inšpiráciu, kontakt, priestor, ba v neposlednom rade i nevyhnutnú finančnú pomoc.

Takto nejako si predstavujem všestranne kultivovaného človeka – aby nedošlo k nedorozumeniu alebo k posunu významu pri slove kultivovaný, tak spresním, že v zmysle tejto časti výkladu zo Slovníka súčasného slovenského jazyka, ktorého tvorbu si pred pár rokmi pomáhal podporovať a efektívnejšie rozbiehať: ... ktorý je zdokonalený vzdelávaním a výchovou. A vlastne už si nemusím len predstavovať, už som Ťa stretla, zažila pri viacerých, aj dosť rôznorodých projektoch, aktivitách, počinoch.

Tak povedz, ako sa to stalo? Mal si zo všetkých predmetov len jednotky, všetko Ťa zaujímalo, vo všetkom si sa od mala tak dobre orientoval? Naštartovala Ťa dobrá výchova v rodine, výborní učitelia, dostal si dar pozorovania a samovzdelávania? Ako si máme vysvetliť, že Ty ako absolvent stavebnej priemyslovky, neskôr matematiky na Prírodovedeckej fakulte a po jej skončení pracovník Ústavu technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied v oblasti numerickej matematiky si sa postupne stal veľkým priaznivcom a podporovateľom umenia, histórie, jazyka, literatúry a ďalších oblastí, na ktoré sa technickí a prírodní vedci zväčša pozerajú cez prsty?

Tvoje osobité videnie sa prejavilo aj tu ako citlivá vnímavosť na aktuálne potreby podvyživených a kamsi do úzadia odsúvaných, akoby už ani nechcených spoločenskovedných a humanitných odborov. Keď Ti v roku 2007 bola udelená Medaila Slovenskej akadémie vied za podporu vedy, to už vďaka Tebe (a ďalším priaznivcom) vyšlo vo vydavateľstve Kalligram viacero titulov z Knižnice slovenskej literatúry Ústavu slovenskej literatúry SAV, záujemcovia mali v rukách prvý zväzok Slovníka súčasného slovenského jazyka (A – G) a na internete k dispozícii 350-miliónový Slovenský národný korpus od pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Z Encyklopédie Beliany boli vydané prvé štyri zväzky a aj Tvojou zásluhou sa Encyklopedickému ústavu SAV dostalo v tom čase takej podpory, že sa v začatom jedinečnom diele slovenskej vedy a kultúry mohlo pokračovať ďalej. Dnes je na pultoch kníhpredajcov osem zväzkov Beliany a Ty si sa stal členom jej redakčnej rady.

Bol by si si toto pomyslel, keď si v roku 1983 opúšťal brány svojho prvého – akademického pracoviska, lebo ako protištátny živel si musel ísť pracovať manuálne, ba istý čas Ti prácu odopierali celkom? A kto by si vôbec vedel predstaviť, že sa na Slovensku nájde politik a poslanec, ktorý nezištne bude podporovať slovenskú vedu, kultúru, umenie, ktorý bude hľadať a vytvárať možnosti na ich rozvoj?

Vieš, čo sa mi pri Tvojich aktivitách na Tebe najviac páči? Ten duch Jána Krstiteľa a napĺňanie kolakovičovského princípu: byť prítomný tam, kde treba, kým treba. Zasadiť, poliať, prípadne aj okopať, dozrieť, či dobre vzišlo, či prinieslo úrodu, a ísť ďalej plniť svoje poslanie. Ale vždy som rada, keď sa stretneme a Ty sa nezabudneš na každé konkrétne dielo opýtať, ako sa darí, ako sa rozvíja.

Milý František, veď kvôli Tebe by sa mal opraviť slovníkový výklad slova mecenáš: kto finančne podporuje istú činnosť, podujatie, akciu a získava za to spoločenskú prestíž al. istú protislužbu, obyč. reklamu. Lebo Ty si za svoju službu nič nepýtal, nič nezískaval. Takže sa vlastne ospravedlňujem, že som tu na Teba toto všetko prezradila... A za všetkých spomenutých ešte raz aj touto cestou ďakujem!

Autorka pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.