Editoriál

Číslo 1/2017 · redakcia · Čítanosť článku: 4006
 

Milí priatelia revue Impulz,

nepatrí sa testovať vernosť a lojalitu tak, ako to uplynulý rok urobil tento časopis. Mali sme odvážne plány, odhodlanie aj nápad, ale napokon sme v minulom kalendárnom roku nevydali ani jedno číslo. Pritom sme s predstihom začali pripravovať číslo, ktoré práve držíte v rukách. Je venované Františkovi Mikloškovi, chceli sme mu ho dať ako dar k jeho sedemdesiatke. Robíme tak až s niekoľkomesačným oneskorením, za čo sa pred vami aj pred ním hanbím. Vyplynú z toho niektoré veci, ale o nich až nabudúce.

V tomto čísle nájdete niekoľko unikátnych vecí. Naším zámerom bolo, aby sme zhromaždili niekoľko textov venovaných Františkovi osobne, ale aby sme priniesli aj jedinečné texty o témach, ktoré Františka zaujímajú, rád o nich číta a rozmýšľa. Pevne verím, že sa nám podarilo niekoľko mimoriadnych vecí naraz.

Klenot čísla je text dvoch ruských autorov Vitalija Zadvornyja a Ivana Lupandina, autorov ruskej Katolíckej encyklopédie a vedúcich postáv moskovského Inštitútu európskej civilizácie. V roku 2017 sme si pripomenuli sté výročie fatimských zjavení. Tieto zjavenia hlboko zasiahli do dejín Cirkvi a významne poznačili slovenský katolicizmus v 20. storočí, najmä tajnú Cirkev, Kolakoviča, Hnilicu, Korca, Krčméryho, Jukla aj Mikloška. Azda nikto nehovoril o Fatime posledných dvadsať rokov s takou vášňou ako František. Paradoxne, nikdy doteraz u nás nebol publikovaný rozsiahly text o tom, ako Fatimu vnímajú samotní Rusi. Deje sa tak až teraz a je to významný a dôležitý text. Impulz ďakuje za pomoc a podporu Jánovi Čarnogurskému, bez ktorého by text nebol napísaný a nikdy nevyšiel.

Existuje aj ďalší rozmer Fatimy, o ktorom sa u nás ešte nepísalo – význam zjavenia pre moslimský svet. Fatima bola najobľúbenejšou dcérou proroka Mohameda, na svete niet druhého miesta, ktoré by sa volalo Fatima, a meno tejto portugalskej dedinky, dnes mestečka, je úzko späté s moslimkou, ktorá konvertovala na kresťanstvo. Navštívili sme poľského spisovateľa, televízneho producenta a moderátora Grzegorza Górneho, autora poľského bestselleru Tajomstvá Fatimy. Najväčšia záhada 20. storočia a rozprávali sa s ním o tom, reportáž je v čísle.

Prinášame aj dva unikátne texty spojené s Dominikom Tatarkom. Jeden je Tatarkov, vyšiel v prvom čísle Listov, ktoré vydali v roku 1968 Galandovci. Bolo by hriechom, aby zostal zabudnutý, keďže Tatarka v ňom hovorí o kultúre v širšom zmysle slova, o bratislavskom Slavíne a Skýtoch, o architektúre aj výtvarnom umení a Galandovcoch. Je to krásny text a je predchnutý poňatím kultúry v rovnakom tóne, ako ju chápe Mikloško alebo T. S. Eliot. Druhý tatarkovský text napísal francúzsky básnik Bernard Noël, Tatarka mu podľa jeho slov zmenil život, veľmi silno ho ovplyvnil a dodnes na to spomína. Na tento text ma upozornil Noëlov prekladateľ a redaktor Českej televízie v Paríži Petr Zavadil. Aj jemu patrí vďaka. Bernard Noël nám dal svoje povolenie text preložiť a uverejniť. S veľkou radosťou tak robíme a ukazujeme, aký mal náš najväčší spisovateľ vplyv aj za železnou oponou.

Tatarka je v texte zachytený v hlbokej depresii, takmer v zúfalstve. Písal sa rok 1980 a všetko videl čierno, pritom tá najdôležitejšia a veľká biela zmena – zvolenie poľského pápeža – už začala nahlodávať červený režim. O pár rokov príde Velehrad, veľká petícia za náboženskú slobodu, Sviečková demonštrácia a napokon November 1989. Aj keď sa slobody Dominik Tatarka nedožil, zomieral vyrovnaný, a azda spokojnejší, ako bol v čase, keď ho navštívil Bernard Noël. Tento text uverejňujeme ešte s jedným úmyslom: aby sme podtrhli, že ak je nádej vierou v trvalú moc dobra, tak imperatív je jasný: vždy sa oplatí čeliť zúfalstvu, aj keď má človek pocit ako Tatarka v roku 1980.

Najväčšiu diskusiu medzi nami vyvolalo, či zaradiť alebo nezaradiť do čísla text Johna Finnisa, prominentného právneho filozofa, dnes emeritného profesora Oxfordskej univerzity, ktorý rozoberá problémy Amoris Laetitia. František Mikloško – nomen omen – je oddaný františkovec. Je presvedčený, že pápež František koná správne, aj keď niektoré opatrenia sprevádza nárast chaosu a nejasností. Finnisov text ale do čísla patrí, jednak preto, že ide o úvahu významného filozofa, jednak preto, že slovenská diskusia má držať krok so svetom a má poznať tie najdôležitejšie texty. Toto je nepochybne jeden z nich. Ak vyvolá polemiku, o to lepšie.

V čísle nájdete texty pražského biskupa Václava Malého, Jána Čarnogurského, Petra Zajaca, aj ďalších členov redakcie. Dva texty ale vyniknú mimoriadne. Prvým je text Františkovej mamy Marty, ktorý znovuobjavila Mária Svobodová. Ide o úvod k staršej knihe a ešte aj dnes z tých riadkov pocítite citlivosť, krásu a pevný charakter jeho mamy, o ktorú František tak skoro prišiel. Je to podľa mojej mienky najkrajší text celého čísla.

Takmer som napísal, že je najpoetickejší, ale to povedať nemôžem, pretože Františkovu obľúbenú poéziu vybral Štefan Bučko, ktorý mu ju recitoval aj na verejnej oslave, ale tu v Impulze pridal viac: vlastný verš, napísaný len pre neho.

Úplne mimoriadna je aj obálka, karikatúra Miroslava Cipára. Takmer sa nám z čísla vytratil humor, ale František by bol bez humoru ako nemý. Nemožno a neradno si to predstaviť. Preto ďakujeme majstrovi Cipárovi za jeho rukopis, ktorý Františkovu osobnosť a celé číslo zabalil.

Ak sa na vašu počesť skladajú básne, ste velikán, František by povedal veľká postava slovenského národa. František, chceme sa ti poďakovať. Toto číslo je aspoň malou poklonou tvojej službe pre našu spoločnosť a Cirkev, kultúru a politiku.

Určite nebudeš namietať, že na samom závere spomeniem iného dôležitého človeka, ktorý bol celé roky dôležitý pre teba, ale aj pre Impulz a pre mnohých z nás. V čase, keď konečne dokončujeme toto číslo, bojuje náš spoločný priateľ Pavol Minárik o život v nemocnici. Pavol bol tvojím verným priateľom a tiež častým kritikom, aj táto informácia dokresľuje tvoju osobnosť, aj Pavlov význam.

Od tej hroznej nehody je po ňom v našom svete prázdno, strašné prázdno. Tomuto číslu veľmi prial a tešil sa naň. Dúfame a prosím Boha, aby si ho mohol prečítať.

Milí priatelia, ďakujeme za vašu vernosť a priazeň, ďakujeme aj za vaše predplatné, bez ktorého nedokážeme vychádzať. V mene celej redakcie vám želám príjemne strávený čas s Impulzom v rukách.

Jaroslav Daniška
šéfredaktor