Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Nádej v poézii Rainera Mariu Rilkeho

Číslo 3-4/2016 · Žofia Majdeková · Čítanosť článku: 2950
 

Rainer Maria Rilke (* 4. december 1875 - † 29. december 1926)1 patrí k najpozoruhodnejším zjavom nemeckej poézie a k básnikom svetového formátu, pričom nie je neznámym ani na Slovensku. 2 Jeho prínos svetovej literatúre by si vyžadoval samostatnú prácu, no Rilke bol predovšetkým človekom. Aj vďaka vrodenej vnímavosti umelca dokázal vidieť nádej práve tam, kde sa v danom momente zdala byť navždy stratená, a tak byť útechou pre každú bytosť, ktorá sedí „s bázňou pred oponou vlastného srdca“. 3 Práve takej je určený tento text, ktorý vznikol pri príležitosti deväťdesiateho výročia básnikovho prechodu do večnosti. Javí sa totiž, že Rilke svojou tvorbou do veľkej miery naplnil ambíciu zodpovedať nemenné otázky zmyslu ľudskej existencie, vrátane tajomstva utrpenia.

Na dôvažok, môže Rilke v sekulárnej kultúre predstavovať duchovnú oázu. Svojou rýdzosťou a univerzálnosťou je zrozumiteľný každému, špeciálne tým, ktorí principiálne odmietajú inštitucionalizované náboženstvo. Rilke síce bol vyznaním katolík, 4 ale nedá sa tvrdiť, že by bol náboženským autorom. 5 Rilke je prirodzene duchovným, pretože nie je povrchným. Fascinovaný hĺbkou, sa neuspokojil s ničím menším než tým, čo spoznal ako absolútnu pravdu. 6 Tam, kde je dielo syntézou autorových odpovedí na filozofické otázky a kde sa básnik rozdáva vo veršoch, objaví čitateľ dnes rovnakú blízkosť, akú nachádzali adresáti jeho listov pred storočím.

Aj keď v povedomí verejnosti rezonujú predovšetkým Listy mladému básnikovi, 7 Rilkeho listová korešpondencia sa týkala početných známejších (napr. Hugo von Hofmannsthal, Paul Valéry, André Gide, Stefan Zweig, Boris Pasternak, Marína Cvetajevová, ...), ale aj úplne neznámych ľudí. Z druhej skupiny uveďme príkladom Louise Heise, ktorá sa na Rilkeho obrátila po tom, čo ju aj s dvojročným synom opustil manžel. 8 Mladá žena našla jedinú potechu najprv v Rilkeho básnickej zbierke Obrázková kniha a neskôr v listoch, ktoré jej písal. Nikdy sa osobne nestretli, ale ich päťročná korešpondencia svedči o hrejivej blízkosti, o atmosfére dôvery a rešpektu.

Východiská

Pražský rodák žil ako nomád. Je takmer nemožné odsledovať počet destinácií a dĺžku pobytov v nich. Pre čitateľa môže byť zaujímavé, že v roku 1920 získal československé občianstvo. 9 Kočovník považoval za svoj intelektuálny domov Paríž, 10 ale jeho duchovnou vlasťou bolo Rusko, ktoré precestoval s priateľkou ruského pôvodu Lou Andreas-Salomé. Rilke sa učil po rusky, preložil S. D. Drožinu, I. P. Čechova, poviedky F. M. Dostojevského, M. J. Lermontova, aj staroruský hrdinský epos Slovo o pluku Igorovom. Navštívil L. N. Tolstého i maliara L. Pasternaka, ktorý ho portrétoval a ktorého syn Boris patril k Rilkeho obdivovateľom. 11 S ním, podobne ako aj s ruskou exilovou poetkou Marínou Cvetajevovou udržiaval listovú korešpondenciu. Maríne v júni 1926 venoval pôvabnú elégiu. Marína sa o Rilkem vyjadrovala ako o „prírodnom úkaze“ a „stelesnenej poézii“. 12

Naozaj, Rilkeho spôsobom vyjadrovania bola poézia, či písal list, poviedku, 13 drámu, 14 či román. 15 Všetky jeho básnické diela16 si zasluhujú väčšiu či menšiu mieru pozornosti, no syntézou života, názorov a svetonáhľadu sú jeho vrcholné diela Sonety Orfeovi a Duinské elégie. 17

Avšak akokoľvek cieľavedomému a poctivému pátraniu o esencii života muselo na pomoc prísť zjavenie. V Druhej elégii ozrejmuje dôvod: „...vlastné srdce nás ešte vždy / rovnako presahuje“, 18 svojím obsahom je „väčšie ako my sami“.

Skutočne, Rilke sa nepokladal za autora svojich vrcholných diel, ale za zapisovateľa, boli mu zjavené. 19 Čitateľovi najlepšie poslúži, ak bude k veršom pristupovať ako k proroctvu. Tým nemáme na mysli veštenie alebo vykladanie budúcnosti, myslíme službu proroka, ktorý ľuďom sprostredkuje transcendentné skutočnosti. Básnik ich odovzdáva, ale neozrejmuje význam zjavenia, a čitateľ neobsiahne jeho plný zmysel.

Premena

Spomedzi mnohých myšlienok hodných záujmu sa najprv venujme zdanlivo najťažšej – utrpeniu. Transformácia súženia na krásu je totiž refrénom celej Rilkeho tvorby. Utrpenie, ktoré v odlišnej intenzite stretá všetkých ľudí, je prechodným stavom, procesom premeny a predzvesťou pravdivejšieho života. „Takže sa nesmiete ľakať, milý pán Kappus, keď sa pred Vami zdvihne smútok tak veľký, aký ste doposiaľ nevideli, keď Vaše ruky a všetko Vaše konanie zastiera tieseň ako svetlo a tiene oblakov. Musíte myslieť na to, že sa s Vami niečo deje, že život na Vás nezabudol, ale drží Vás v rukách a nenechá Vás z nich vypadnúť. Prečo by ste chceli vyčleniť zo svojho života nejaké trápenie, keď neviete, ako vo Vás zapracuje? Prečo sa chcete hnať za otázkami, odkiaľ to všetko pochádza a kam chce ísť? Veď viete, že ste v dočasnom stupni a nič si neprajete tak vrúcne, ako sa prerodiť.“ 20

V Elégiách sa motív nepretržite vracia, príkladom sú verše odkazujúce na starú grécku povesť o vzniku hudby. Ochromujúca smrť mladíka Lina spôsobila, že prázdno a meravosť prešli do divu, ktorý „uchvacuje, utešuje a dáva silu“.

„Vari je zbytočná povesť, že kedysi pri náreku nad Linom
prenikli prvé váhavé tóny hudby suchou meravosťou;
že až v tom zdesenom priestore, odkiaľ náhle a navždy
mládenec-poloboh zmizol, sa prázdno rozochvelo
a toto chvenie nás teraz uchvacuje, utešuje a dáva silu.“ 21

Ani Sonety Orfeovi nie sú ukrátené o istotu „čo ťa ničí, to ťa pretvorí / od tej stravy zmohutnie a vyzrie.“ V nasledujúcom verši „vstávaj nový ako zrno z hrúd,“ vyzýva k dávno predtým žitej téze, že skúsenostné trýzne, 22 ktoré sa v danom momente zdajú byť zdrvujúcimi, sú v skutočnosti životodarným klíčením budúcnosti.

Rilke však nie je zďaleka nezúčastneným, odťažitým pozorovateľom. So skúsenosťou mystika, ktorý sám prežil agóniu aj extázu, 23 svojimi veršami osvetľuje cestu tým, ktorí v rôznych odstupoch kráčajú k rovnakému cieľu: „Neverte, že ten, ktorý sa Vás snaží utešiť, žije bez ťažkostí pod jednoduchými a pokojnými slovami, ktoré Vám občas tak dobre padnú. V živote mal veľa utrpenia a melanchólie ... keby to bolo bývalo inak, nikdy by nenašiel tie slová.“ 24

Láska

Ťažko si predstaviť, že by básnik takého formátu obišiel tému lásky a že by ju neuchopil triezvo, s inštinktívnou averziou voči pózam a afektu. Píše o láske ako o univerzálnom povolaní, napĺňanom skrz námahu a obety. „Láska je ťažká. Milovať bez rozdielu každého – to je možno najťažšia úloha, aká je nám uložená, tá najkrajnejšia, posledná skúška a preverenie; poslanie, pre ktoré sú všetky ostatné práce len prípravou.“ 25 Najmä mladí ľudia, netrpezliví a dychtiví milovať, sa láske potrebujú učiť. Lebo láska nielen napomáha, ale aj vyžaduje osobnú zrelosť a pokoru, čiže pravdivosť voči sebe aj iným. „Láska je jedinečná príležitosť dozrieť, nadobudnúť vlastnú tvár.“ 26

Život. Smrť

Intuíciou básnika spoznáva súvis života a smrti: „Smrť je odvrátená strana života, ktorú my sami neosvetľujeme,“27 je nevyhnutnou epizódou každého života.
„smrť, celú smrť, než začneš žiť,
obsiahnuť nežne v sebe, bez zloby,
je úžas nad úžas. 2829
O pozemskej etape života sa vyjadruje ako o predzvesti naplnenia potenciálu bytia. V requiem venovanom svojej manželke Clare Westhoff píše: „Život je iba časťou ...Čoho? / Život je iba tónom ... Čoho?“ a ďalej: „Život je teda snom uprostred sna, / lenže bdenie je kdesi inde.“30

Vďaka realite smrti si človek lepšie uvedomuje vlastnú existenciu a začne rozumieť viac životu, vo všeobecnosti, aj v konkrétnosti. V liste grófke Margot Sizzo píše: „Veľkým tajomstvom smrti a možno jej najhlbším spojivom s nami je toto: smrť od nás vezme bytosť, ktorú sme milovali a ctili, ale neporaní nás bez toho, aby nás v tom istom momente nepozdvihla do dokonalejšieho pochopenia onej bytosti a nás samých.“ 31

Pochopiteľne, dokonalejšie pochopenie života je prístupné tým, ktorí vedia načúvať.

„Počúvaj, srdce, ako len svätci
vedeli počúvať: že ich to veľké volanie
zodvihlo zo zeme; oni však naďalej kľačali,
neschopní pohybu, a na nič nedbali:
takto boli čujní. “ 32

Trpezlivosť

Späť k životu. Už vyššie sme uviedli, že Rilke chápe existenciu ako plynulý proces premeny, kde štádiá prechádzajú jedno do druhého aj vďaka utrpeniu. Rilke povzbudzuje tých, ktorí sa sužujú otázkami o pôvode a význame trápení: „Z úprimného srdca Vás prosím, trpezlivo znášajte všetko, čo je vo Vašom srdci nedoriešené, a skúste milovať otázky ako zamknuté komnaty, ako knihy napísané v celkom cudzom jazyku. Nehľadajte odpovede, ktoré Vám nie je súdené poznať, lebo by ste ich nevedeli prežiť. A zmyslom života je prežiť všetko. Žite teraz tie otázky. Možno jedného vzdialeného dňa, postupne, bez toho, aby ste si to všimli, budete už žiť odpovede.“ 33 Pozýva nevzpierať sa kráse ani hrôze, povzbudzuje k neprestajnému napredovaniu ku „krajine, ktorú volajú životom“.34 Pretože ten, kto sa naučí trpezlivo znášať životné lekcie, a nechá sa nimi obnovovať a premieňať, bude zocelený s odvahou35 napredovať k dokonalejšiemu životu.

Záverom

Rilkeho mnohovýznamové verše môžu, pri správnom zaobchádzaní, priniesť čitateľovi potrebné slová do akokoľvek náročného rozpoloženia. Obzvlášť tým, ktorí sú ponorení v premene, môžu priniesť potrebnú útechu.

Tak budú môcť jedného dňa s Rilkem zvolať:
„Kiežby som na konci krutého poznania
vyspieval jasot a chválu pritakávajúcim anjelom.
Kiežby mi z kladiviek srdca, do jasu vykovaných,
ani jediné nezlyhalo na mäkkých, váhavých či
trhajúcich sa strunách. Kiež moja plynúca tvár
mi dodá väčší lesk; kiež tichý plač
rozkvitá. Ó, ako si vás potom zamilujem, vy utrápené
noci. Kiežby som vás, bezútešné sestry, bol vo väčšom
pokľaku prijal, kiežby som sa vám uvoľnenejšie
bol oddal do uvoľnených vlasov. My, mrhači bolesťami,
ako ich zvažujeme po celej smutnej dĺžke trvania
či sa už neskončia. No ony zostávajú
naším celoročným lístím, temnou zmyslozeleňou,
jedným z období tajomného roka – nie sú len čas,
sú miesto, osada, tábor, pôda a obydlie.“ 36

Autorka moderuje seminár o umení a seminár o kultúre pre frekventantov kurzov Spoločenstva Ladislava Hanusa. Pracuje ako personalistka. Vo voľnom čase píše o inšpiratívnych osobnostiach, hrá na priečnej flaute, navštevuje koncerty a kultúrne ustanovizne.






1 - Narodený René Karl Wilhelm Johann Jozef Maria Rilke. Meno si zmenil po odchode z rodnej Prahy na podnet priateľky Lou Andreas-Salomé.
2 - Pre jeho vytrvalé hľadanie Boha ho prekladali príslušníci katolíckej moderny (Janko Silan, Mikuláš Šprinc, Karol Strmeň), tiež Miroslav Válek (Piesne o láske a smrti, 1968), Perla Bžochová (Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho, Esej o Rodinovi a Výber z korešpondencie, 1989), Teodor Križka (Sonety Orfeovi, 1999), Milan Richter (Vysadený na vrchoch srdca, 1999; Elégie a rekviem, 2003), Ladislav Šimon (O umení, Eseje).
3 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Štvrtá elégia. Dunajská Lužná : MilaniuM. 2003, s. 53
4 - V tvorbe štedro narába s pojmom Boh a odkazuje na Písmo či biblické obrazy a postavy. Kniha hodiniek (Das Stundenbuch) je zveršovaný dialóg pravoslávneho mnícha s Bohom, ku ktorému existuje aj akýsi úvod, próza Historky o milom Pánubohu (1904). Z výsostne katolíckych tém možno spomenúť cyklus básní o živote Panny Márie Máriin život (Das Marien-Leben), ktorý publikoval v druhej dekáde dvadsiateho storočia. V liste Franzovi Kappusovi sa vyznal, že neprestajne so sebou nosil dve knihy, jednou z nich bola Biblia, druhou tvorba dánskeho básnika Jens Peter Jacobsena.
5 - Na spôsob Jána od Kríža alebo slovenskej katolíckej moderny. Rilkeho rané dielo Kristove vízie (ChristusVisionen) možno označiť prívlastkom blasfemické.
6 - RILKE, R. M. 1967. Zápisky Malta Lauridse Brigga. Praha : Mladá Fronta. 1967. s. 206
7 - Mladý básnik je v tom čase devätnásťročný kadet a zaćínajúci poet Franz Xaver Kappus.
8 - Korešpondencia neskôr vyšla knižne, pod názvom Listy mladej žene (Briefe an eine junge Frau).
9 - Stalo sa to po tom, čo polícia niekoľkokrát prehľadávala jeho mníchovský byt, keďže predtým v ňom skrýval vodcov Bavorskej republiky rád.
10 - Istý čas bol Rodinovým sekretátom, okrem rodnej nemčiny písal aj po francúzsky, prekladal P. Valéryho, udržiaval kontakt s P. Claudelom, H. von Hofmansthallom a i..
11 - PASTERNAK, B. 1991. Sestra moja – život, Listy. Tatran. 1991, s. 590
12 - RILKE, R. M. 2005. O umení. Bratislava : Kalligram. 2005. s. 221
13 - Prvý veľký úspech mu priniesol poviedkový cyklus z roku 1906 Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho (Die Weise von Liebe und Tod des Cornets Christoph Rilke), ktorá sa na nasledujúce storočie stala najvydávanejším dielom svojho druhu v Nemecku. Z ďalšej prózy možno spomenúť Poslední (1902) Historky o milom Pánubohu (1904).
14 - V roku 1898 mala v Prahe premiéru jeho hra Teraz i v hodinu smrti našej, rok predtým hra V rannom mraze.
15 - Rilkeho jediný román Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho (Die Aufzeichnungen des Malte Laurids Brigge), je fiktívny denník mladého dánskeho umelca v Paríži; poézia v próze má autobiografické črty, Rilke začal na románe pracovať v roku 1904, dokončil ho v roku 1910.
16 - Básnické zbierky: Životy a piesne (Leben und Lieder, 1894); Obety domácim bôžikom (Larenopfer, 1895); Korunovaná snom (Traumgekrönt, 1897); Advent (1898), Kniha obrazov (Das Buch der Bilder, 1902 - 1906,); Kniha hodiniek (Das Stundenbuch, 1904); Requiem (1908); Nové básne (Neue Gedichte, (1907); Der neuen Gedichte anderer Teil (1908)); Život Márie /Das Marien-Leben, 1912).
17 - V origináli Duineser Elegien (do slovenčiny preložil M. Šprinc, 1942, M. Válek, 1969 a M. Richter, 2003 a 2012). Sú venované najvernejšej mecenáške, kňažnej Marie von Thurn und Taxis-Hohenlohe, vlastníčke zámku Duino, kde vznikli v priebehu desaťročia.
18 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Prvá elégia. Dunajská Lužná: MilaniuM. 2003, s. 48
19 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Dunajská Lužná: MilaniuM. 2003, s. 39
20 - http://www.rilke.de/briefe/120804.htm
21 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Prvá elégia. Dunajská Lužná : MilaniuM. 2003, s. 45
22 - RILKE, R. M. 1999. Sonety Orfeovi, Sonet II, 29. Bratislava: DAKA. 1999. s. 121
23 - http://www.rilke.de/briefe/120804.htm
24 - Ibidem.
25 - http://www.rilke.de/briefe/140504.htm .
26 - Ibidem.
27 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Dunajská Lužná : MilaniuM. 2003, s. 91
28 - Rilke v nemeckom origináli používa adjektívum „unbeschreiblich“ – nepopísateľné, nevypovedateľné.
29 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Prvá elégia. Dunajská Lužná : MilaniuM. 2003, s. 43
30 - Ibidem, s. 9
31 - http://www.marschler.at/worte-rilke-briefe-graefin-sizzo.htm
32 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Prvá elégia. Dunajská Lužná : MilaniuM. 2003, s. 43
33 - http://www.alphavillle.com/avillle/wp-content/uploads/2012/07/Rilke-Briefe-an-einen-jungen-Dichter.pdf
34 - http://rainer-maria-rilke.de/05a059gottsprichtnur.html
35 - RILKE, R. M. 1999. Sonety Orfeovi, Sonet II, 13. Bratislava: DAKA. 1999. s. 89
36 - RILKE, R. M. 2003. Elégie a rekviem. Desiata elégia. Dunajská Lužná : MilaniuM. 2003, s. 75

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.