Putin zostruje svoje vyjadrenia voči Západu
Číslo 3-4/2016 ·
·
Čítanosť článku: 2207
V čase, keď západný svet čaká na novú podobu americko-ruských vzťahov, sa konal Valdajský klub, kde sa prezident Putin vyjadroval ostro protizápadne.
Olympijské mesto Soči bolo aj v roku 2016 miestom zasadnutia medzinárodného diskusného klubu Valdaj. Vyviezli nás opäť do výšky 1400 metrov do hotela, ktorý slúžil na olympiáde zjazdárskym funkcionárom. Heslo zasadnutia znelo: „Budúcnosť začína dnes: črty zajtrajšieho sveta.“
Celková téma sa preberala v konkrétnejších podtémach a každá poskytovala inšpiráciu pre zaujímajú diskusiu asi 150 účastníkov z 35 krajín sveta. Stredná Európa bola tentoraz zastúpená slabšie. Boli sme len traja, maďarský novinár, rakúsky univerzitný profesor a autor týchto riadkov. Výnimočnosť Valdajského klubu spočíva v tom, že na ňom zaznievajú informácie a názory, ktoré sa inak nedostanú do médií, pretože pochádzajú od ľudí, ktorí buď rozhodujú v politických grémiách veľmocí, alebo majú k nim blízko. V Soči sme navštívili aj Stalinovu daču. Jeho pracovňa bola striedmo vybavená, naproti Stalinovi mal svoj pracovný stôl veliteľ jeho ochranky. V pracovni bola aj Stalinova posteľ . Matrac bol vyplnený konskou srsťou, pretože tá mení dráhu vystrelenej guľky.
Svetový poriadok: Quo vadis?
Prvá podtéma klubu, že dominancia USA – ako jedinej svetovej veľmoci – sa stratila, priviedla k zhode expertov z rôznych častí sveta. John Mearsheimer, profesor Chicagskej univerzity, povedal, že sa obnovila súťaž medzi svetovými mocnosťami. USA si zvykli žiť v jednopolárnom svete a teraz majú odrazu dvoch súperov: Čínu a Rusko. USA sa snažia dostať EÚ a NATO na Východ a odmietajú pochopiť, že to antagonizuje Rusko. Za antagonizmus ale vinia Rusko. Hlavným napätím 21. storočia však nebudú vzťahy USA -Rusko, ale vzťahy USA - Čína. USA by sa mali snažiť získať Rusko do aliancie proti Číne, a taká aliancia by bola aj v záujme Ruska. Profesor Mearsheimer povedal, že ak sa pozeráme posledných pätnásť rokov na politikov Západu, staneme sa pesimistami. Dejiny nepotvrdzujú, že politiku ovplyvňuje prosperita. Z dvadsiatich troch miliónov obyvateľov Sýrie je v súčasnosti jedenásť miliónov utečencov. Západ tiež nesie zodpovednosť za začiatok tohto konfliktu.Sergej Karaganov z Ruska povedal, že USA sa snažia zachrániť jednopolárny svet, ktorý už prehrali. Jadrové zbrane sú jediným faktorom, ktorý zachránil mier počas studenej vojny, a zachraňujú mier aj teraz. V súčasnosti ide zápas o Európu. Rusko má záujem, aby bola Čína vtiahnutá do siete medzinárodných vzťahov. Celkom optimisticky vyznel jeho názor, že za osem až desať rokov možno svet dosiahne usporiadanie, ktoré z dejín poznáme pod označením „koncert mocností“. Problémom Európy je neschopnosť európskych elít riešiť jej problémy.
Fu Ying, predsedníčka zahraničného výboru čínskeho parlamentu, povedala, že Čína vstúpila do mnohorakých vzťahov s USA, ale konflikt v Juhočínskom mori ukázal, že Čína a USA nie sú partneri. Čína podporuje svetový poriadok založený na Charte OSN. Svetový poriadok, ktorý navrhuje Rusko, ide v rovnakom smere. Ako príklad konštruktívneho prístupu Číny k medzinárodným vzťahom pani Fu uviedla Mongolsko. Čína považuje Mongolsko za historicky svoje územie, ale po rozpade ZSSR rešpektuje nezávislosť Mongolska, lebo nechce otráviť medzinárodné vzťahy. Podľa názoru pani Fu, EÚ nie je geopolitický hráč, EÚ je civilizačný hráč.
Expremiér Austrálie Kevin Rudd uviedol, že v medzinárodných vzťahoch akoby vybuchlo množstvo neurčitostí. Jednou z nich je návrat Ruska späť do medzinárodných vzťahov, ale nikto nevie, čo to znamená. Európa sa stala problémom pre seba. USA stratili dominanciu. Sú štáty a spoločenské skupiny, ktoré z globalizácie výhody nemali. Tie sa teraz odcudzili. Podľa jeho názoru by svetový poriadok najlepšie fungoval, keby došlo k vytvoreniu vedúcej skupiny G3 (USA, Čína, Rusko), ktorá by fungovala prostredníctvom skupiny G20. Riaditeľ Carnegie India C. Raja Mohan povedal, že nové sú problémy s globalizáciou na Západe. V Ázii sa USA blížia k hraniciam Číny.
Blízky východ
Michael Bogdanov, námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie, povedal, že súčasný stav na Blízkom východe je výsledkom geopolitického inžinierstva západných mocností po prvej svetovej vojne. Rusko žiadalo Spojené štáty, aby dali koordináty umiernenej opozície v Sýrii, ale USA ich nedokázali poskytnúť. Radikálne sily na Blízkom východe boli obyčajne baranidlom pre odstránenie nepohodlných režimov. Tak sa stalo v Líbyi, Iraku, Egypte a pokus o to bol aj v Sýrii. V Líbyi odstránili Kaddáfího, ale za cenu úplného rozpadu Líbye ako štátu. V Egypte USA obetovali ich spojenca prezidenta Husní Mubáraka, ale nakoniec musel nastúpiť vlastne pôvodný režim, inak by Egypt taktiež skončil v chaose. V Sýrii sa Baššár Asad úspešne ubránil pokusu o svoje protiústavné odstránenie. Po bombardovaní okolia dediny Deir-ez-Zor USA vypovedali dohodu s Ruskom o spolupráci v Sýrii. Nakoniec sa im to môže vypomstiť. Iránsky vyslanec v Moskve Mehdi Sanaei upozornil, že medzi teroristami niet ani jedného Iránca. Taktiež povedal, že šiíti a sunniti existujú v islame dávno, a nemali medzi sebou vážne konflikty. Konflikty medzi nich vniesli až zvonka. Americký viceprezident Joe Biden pred dvoma rokmi na Harvardskej univerzite opísal genealógiu sýrskej krízy. Vraždenie vlastných ľudí sýrskym prezidentom sa v nej nenachádza. Humanitárny konvoj 19. septembra do Aleppa nesprevádzali sily OSN, hoci všetky takéto konvoje predtým sprevádzali. Práve tento konvoj prepadli teroristi. Sýrska armáda je najefektívnejšia sila proti teroristom. Vojnu proti ISIL nie je možné viesť bez sýrskej armády.V roku 2011 Organizácia africkej jednoty mala plán na uzmierenie bojujúcich strán v Líbyi. Západ tento plán znemožnil. O Líbyi bola rezolúcia OSN o embargu zbraní všetkým bojujúcim stranám, ale Francúzsko otvorene oznámilo, že dodávajú zbrane bojovníkom za slobodu.
Igor Šuvalov – Alexej Kudrin
Igor Šuvalov je prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku Ruskej federácie, Alexej Kudrin je podpredsedom ekonomickej rady pri prezidentovi Ruskej federácie, v rokoch 2000 - 2011 bol ministrom financií, ale v roku 2011 ho vtedajší prezident Medvedev vyhodil z vlády pre jeho neústupčivosť pri zostavovaní rozpočtu. Kudrin má v Rusku povesť prvotriedneho ekonóma, skôr liberálnych názorov. Na jeho popud Rusko vyplatilo väčšinu svojich zahraničných dlhov. V ekonomickej rade pri prezidentovi je členom aj akademik Sergej Glazjev, ktorý zastáva skôr názory silných centrálnych zásahov do ekonomiky. Na moju otázku Šuvalovovi, ktorý z dvoch plánov pre ekonomický rozvoj Ruska, či Kudrinov alebo Glazjevov majú prednosť, Šuvalov bez váhania odpovedal, že Kudrinov. Kudrin je veľmi otvorený, pokiaľ ide o stav ruského hospodárstva. Uviedol, že do roku 2030 sa zníži počet práceschopného obyvateľstva o desať percent. Podiel nových výrobkov v roku 2015 bol pätnásť percent, bolo by však potrebné, aby bol dvadsaťpäťpercentný. Súkromný sektor v Rusku neinvestuje do inovácií. V Rusku štát investuje do inovácii viac než štát v Japonsku, v Británii alebo v Kanade. Tento rok by mal deficit štátneho rozpočtu Ruskej federácie dosiahnuť 3,7 percenta, ale reálne to bude až na úrovni 4,7 percenta. Výstražným znamením pre svetové hospodárstvo je údaj, že medzinárodný obchod je nižší, než je rast HDP vo svete.Migrácia
Najzaujímavejšie príspevky k problému migrácie predniesol ruský profesor Anatolij Vyšnievskij. Podľa jeho slov svet ešte len stojí pred skutočnou migráciou. Súčasná globálna situácia je tehotná migračným vzostupom. Začiatok je vždy vnútroštátny. Budúca migrácia nezávisí od toho, čo chcú prijímajúce krajiny, ale od toho, čo sa deje v krajinách pôvodu migrantov. V rokoch 1950 - 2015 obyvateľstvo miest vo svete vzrástlo desaťnásobne, v roku 2008 obyvateľstvo miest prvý krát prevýšilo na zemeguli vidiecke obyvateľstvo. V roku 2015 bol počet migrantov na svete 244 miliónov, to je viac ako pri sťahovaní národov. Podľa predpovede OSN do konca 21. storočia ešte príde do rozvinutých krajín 164 miliónov migrantov z nerozvinutých krajín. Masová migrácia môže nadobudnúť rôzne formy, aj ozbrojené. Masová migrácia nesie aj výhody, ale tie sú menej zrejmé ako nevýhody. Migranti sa dnes v krajine kam prídu, ako prvé pýtajú, či je tam zriadené wifi. Podľa generálneho riaditeľa Medzinárodného výboru Červeného kríža Yvesa Daccordu migrácia bude ovplyvňovať náš život, či sa nám to páči alebo nie. Pri riešení problému migrácie chýba lokálna úroveň rozhodovania. Podľa doterajších štatistík migranti zostávajú v priemere sedemnásť rokov tam, kam prídu.Svetová ekonomika
Globálny obchod sa zmenšuje. Krajiny s napnutými vzájomnými vzťahmi sa ľahšie integrujú viacstranne než dvojstranne. Obchod v rámci euroázijskej obchodnej organizácie je na 70 až 80 percent v rubľoch. Hongkonský dolár je stabilnejší než americký dolár. Lepšie by bolo najskôr prejsť z amerického dolára na hongkonský dolár, a potom, prípadne, ísť ďalej. Diskutuje sa o ekonomickej spolupráci Šanghajskej organizácie spolupráce, Eurázijskej ekonomickej únie, ASEAN a ďalších nezápadných ekonomických organizácií. Môže sa stať, že vývoj vyústi do vytvorenia euroatlantického ekonomického tábora a tábora všetkých hlavných nezápadných krajín.Európa
EÚ bol prvý postmoderný štátny útvar, ktorý chcel prekonať národy. Štáty, ktoré sa neskôr pripojili k EÚ, chceli obnoviť národnú identitu, nie sa jej vzdať. Diskurz EÚ bol technokratický, nerešpektoval národnú identitu. Migrácia postihla národnú identitu najviac nepripravených krajín. To je vysvetlenie, prečo sa najviac stavajú proti migrácii novoprijaté krajiny v strednej Európe. Spojené kráľovstvo je v EÚ potrebné pre udržanie finančnej disciplíny. Jeden z účastníkov zacitoval Jeana Monneta, zakladateľa EÚ: V politike má význam dynamika strachu a dynamika nádeje.Moderné technológie
Andrej Fursenko, poradca ruského prezidenta, povedal, že došlo k výmene prvenstva medzi vojenskou a civilnou technologickou sférou. V minulosti dochádzalo k technologickým objavom najskôr vo vojenskej, prípadne kozmickej, sfére, a táto technológia neskôr postúpila do civilnej sféry. Momentálne je to opačne. K technologickému pokroku dochádza najskôr v civilnej sfére a odtiaľ prechádza do vojenskej sféry. Ako príklad uviedol, že vojenské lietadlá sa inovujú približne každých desať rokov, ale iphony každé dva roky. Za 10 až 15 rokov nastane koniec antibiotík. Čo bude potom, nevieme, ale nemôžeme sa vrátiť do predantibiotického veku. Je potrebné vypracovať globálne etické pravidlá pre genetickú technológiu. Jevgenij Kuznecov, člen Výboru poradcov ruskej vlády, vystríhal, že ak technologický pokrok využijú rozvinuté štáty na uvrhnutie iných štátov späť (ako napríklad západné štáty uvrhli Čínu v dobe priemyselnej revolúcie späť a vyústilo to do ópiových vojen), môže to mať nebezpečné následky.Prezidenti na Klube
Prezident Putin vystupuje na Valdajskom klube pravidelne, pričom najmä v posledných troch až piatich rokoch možno konštatovať, že tón jeho reči sa vyostruje. Tento rok bol jeho prejav vlastne sústavnou obžalobou západných štátov, predovšetkým USA. Z jeho reči vyplynulo, že západným politikom sa na slovo jednoducho nedá veriť. Na stretnutí G20 sa dohodol s americkým prezidentom Obamom, a to na Obamovu žiadosť, že Rusko a Sýria budú dodržiavať štrnásť dní prímerie v Sýrii, aby USA mohli určiť miesta dislokácie tzv. umiernenej opozície. Po piatich dňoch trvania prímeria však amerického letectvo zaútočilo 17. septembra 2016 na sýrsku armádu neďaleko dediny Deir-ez-Zor. Pri útoku padlo 62 sýrskych vojakov a asi stovka bola zranená. Okamžite po útoku amerických lietadiel zaútočili na pozície sýrskych síl islamisti z organizácie al-Nusra. Taký útok by nebolo možné uskutočniť okamžite po náletoch amerických lietadiel. Útočníci sa museli predtým pripravovať na útok aj niekoľko dní, zhromažďovať vojakov, privážať zbrane. Číže museli vedieť, že k útoku amerických lietadiel na sýrsku armádu príde. USA sami zrušili prímerie, na ktorom sa prezidenti dohodli.V USA teraz obviňujú Rusko, že svojimi hackermi ovplyvňuje americké voľby. Putin sa ironicky pýtal: Sú azda Spojené štáty banánovou republikou, že iný štát môže ovplyvňovať ich prezidentské voľby? Rusko a USA dávnejšie uzavreli dohodu o zničení plutónia, ktoré možno použiť na výrobu atómových bômb. Spojené štáty však namiesto toho, aby sa technologicky pripravovali na zničenie plutónia, plutónium umiestňovali do špeciálnych nádob, ktoré mali byť zakopané v zemi. Také nádoby by však bolo možné zo zeme vybrať a plutónium použiť na výroby atómových bômb.
Rusko za ten čas postavilo závod na likvidáciu plutónia. Po takomto odhalení Rusko odstúpilo od dohody o plutóniu. Je však ochotné dohodu obnoviť, ale len za podmienky, ak sa Spojené štáty zaviažu ku konkrétnym krokom na ničenie plutónia.
V tej súvislosti Putin vyslovil aj podmienky obnovy partnerských vzťahov medzi Ruskom a USA. Sú to tieto podmienky: Odstránenie infraštruktúry NATO z krajín, kde bola vybudovaná po roku 2000, čiže prakticky anulovanie rozšírenia NATO na Východ, ďalej zrušenie tzv. Magnického zákona v USA o zákaze vstupu niektorých občanov Ruska do USA a ďalších protiruských opatreniach, zrušenie protiruských ekonomických sankcií a nahradenie škôd, ktoré protiruské sankcie Rusku spôsobili, ako aj škôd, ktoré spôsobili Rusku protisankcie Ruska.
Tieto podmienky sa javia na prvý pohľad až nereálne. Ale samotné ich vyslovenie hovorí niečo o zmenenom pomere síl medzi Ruskom a USA. Exprezidenti Heinz Fischer z Rakúska a Tarja Halonenová z Fínska sa snažili vo svojich príspevkoch vystupovať obojstranne vyvážene. Azda v dôsledku toho ich prejavy vyzneli nepresvedčivo, a vlastne odtrhnute od reality. Juhoafrický prezident Thabo Mbeki hovoril protizápadne, takmer tak ako Putin.
Po predchádzajúcich Valdajských kluboch medzinárodný vývoj spravidla potvrdil tón diskusií na klube. Tón diskusie na tohoročnom Valdajskom klube bol ostrejší ako v minulých rokoch. Potvrdí medzinárodný vývoj, že tón diskusie na Valdajskom klube bol aj tentoraz predvídavý?
Autor je bývalý slovenský premiér.