Učiteľka

Číslo 2/2016 · Jozef Haľko · Čítanosť článku: 2130
 

Učiteľka, réžia: Jan Hřebejk, scenár: Petr Jarchovský. Hrajú: Zuzana Mauréry, Csongor Kassai, Zuzana Konečná, Peter Bebjak.

Mám ešte v živej pamäti súdružku učiteľku hudobnej výchovy, ktorá nám niekoľkokrát opakovala ateizačnú mantru, že vraj „Bachovi sa podarilo vymaniť organ z područia Cirkvi.“ Škoda komentovať takúto hlúposť, len ilustruje, ako beztrestne mohli učitelia zavádzať žiakov, ak to bolo v súlade s politikou štátu. O takejto beztrestnosti, ale v podstatne vážnejšej rovine, vypovedá aj Hřebejkov film Učiteľka. Žiaci tejto komunistky, vdovy po armádnom generálovi boli jej rukojemníci na vymáhanie rôznych výhod a služieb zo strany rodičov, ktorí v záujme vlastných detí popierali vlastné ja. V podaní Zuzany Mauréry je učiteľka hysterická, vypočítavá, milá i krutá, výbušná i zákerná. Scenárista i režisér rozohrali vzťahový koncert triedy plnej žiakov počas vyučovania a triedy plnej otcov a matiek počas rodičovského združenia, premostený učiteľkou. Tieto dve základné platformy dopĺňajú, do zámerne stiesnených panelákových priestorov vsadené, učiteľkine – nikým netušené – zákulisné kontakty. Cez ne tvorcovia odhalili svet do strachuplnej dilemy zahnaných rodičov, verejne lojálnych a súkromne kritických. Škoda, že tvorca tak inšpiratívnych Kavasakiho ruží tentokrát znovu nezatiahol viac na hlbinu, či plytčinu ideologického, filozofického i psychologického pozadia drobnokresby vzťahov. V postavách akoby chýbala skutočná človečina, reakcie sú náznakové, bez dostatočne rozohranej motivácie ich konania. Film je mozaikou z príliš veľkých kamienkov na to, aby si divák odniesol nejaký základný ucelený dojem. Napriek tomu je ocenenia hodné, že sa tvorcovia odvážili chopiť témy, a tak trochu aspoň niekoľkým pomohli nezabudnúť na časy, keď sa deťom doma v kuchyni prízvukovalo: „ ... ale toto v škole nehovor.“