Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Kolaps katolíckej politiky v Írsku

Číslo 2/2016 · Vladimír Palko · Čítanosť článku: 3142

Bola to katolícka krajina.

Najznámejším Írom v histórii je katolícky svätec, svätý Patrick, patrón Írska. Deň svätého Patricka, 17. marec, je dňom, keď si Íri na celom svete pripomínajú príchod kresťanstva do Írska, kto sú, odkiaľ vyšli, že sú Írmi. Sú oblečení v zelenom a nosia zelené trojlístky, na ktorých svätý Patrick vysvetľoval pohanským Írom princíp Najsvätejšej Trojice. Christianizácia Írska prebehla v piatom storočí.

Írsko a kresťanstvo v Európe

Írsko je malá krajina na vzdialenom okraji Európy, ktorá sa už v dvanástom storočí dostala pod anglickú nadvládu, a samostatnosť potom dosiahli Íri až po prvej svetovej vojne. Írsko teda skutočne nikdy nepripomínalo politickú mocnosť. Málo sa však vie, že Írsko v istom období bolo mocnosťou kultúrnou. Pýchou írskych dejín je obdobie, ktoré začalo v siedmom storočí, asi sto rokov po pokresťančení Írska. V tomto ťažkom období Európy, keď na ňu zo severu útočili Vikingovia, z juhu moslimovia a z východu Avari, sa Írsko stalo duchovnou baštou kresťanskej civilizácie. Írski mnísi boli v ranom stredoveku misionármi, ktorí šírili evanjelium v Británii i v kontinentálnej Európe na severe Franskej ríše a ich vplyv siahal až do južnej Európy. Bolo to obdobie zakladania kláštorov a rozvoja písomníctva. V tom období pôsobilo mnoho írskych svätcov, z ktorých najznámejší je svätý Kolumbán. Tento príbeh írskeho vplyvu trval vyše pol tisícročia.

Kniha Thomasa Cahilla Ako Íri zachránili civilizáciu, ktorá vyšla v roku 1995, tvrdí, že úloha írskych misionárov bola kľúčovou pre prežitie európskej západnej civilizácie v temných storočiach po zániku Rímskej ríše. Či už autor ich zásluhy zveličuje alebo nie, ich príbeh je jedným z veľkých príbehov kresťanského ducha.

Tento príbeh prinášal pre Írsko ovocie. Preto bolo samozrejmé, že Írsko bolo s katolicizmom bytostne zrastené aj v moderných časoch. A kresťanskou zvykla byť i írska politika.

Katolícka politika v ére samostatnosti

Íri dosiahli samostatnosť po prvej svetovej vojne a nezaobišlo sa to bez krvi. V západoeurópskych krajinách sa v tom období začal rodiť politický systém, ktorý stál na rivalite dvoch dominantných strán, z ktorých jedna bola socialistická a druhá konzervatívno-kresťanská. Írsky katolicizmus však bol tak silný, že írska socialistická Labour Party sa spravidla umiestňovala v parlamentných voľbách až na treťom mieste, a na prvých dvoch miestach boli dve kresťanské strany, večne prvá Fianna Fáil – Vojaci slobody a večne druhá Fine Gael. Rozdiely medzi týmito dvomi vetvami kresťanskej politiky siahali do obdobia zápasu o samostatnosť a spočívali v rozdielnom názore na Anglicko-írsku zmluvu dohodnutú v roku 1921. Fianna Fáil sa neskôr zrodila z vetvy, ktorá zmluvu odmietala, zatiaľ čo Fine Gael zakladali obhajcovia zmluvy.

Írsku politiku v dvadsiatom storočí nemožno pochopiť bez spoznania legendárnej patriarchálnej postavy, ktorou bol Éamon de Valera, zakladateľ Fianna Fáil. Syn írskej matky a španielskeho otca, zbožný katolík, učiteľ matematiky milujúci rugby, politický vodca vo vojne za írsku nezávislosť, väzeň v britskom žalári. Otec súčasnej írskej ústavy z roku 1937, ktorá vychádzala z kresťanstva, uznávala osobitné postavenie Katolíckej cirkvi a hospodársky a sociálny život írskej spoločnosti organizovala podľa princípov jej sociálnej náuky. Na tvorbu textu ústavy dozeral osobne a zaujímalo ho, aký názor má na ňu Vatikán, konkrétne štátny sekretár Eugenio Pacelli, neskorší pápež Pius XII.

De Valera bol vo funkcii predsedu vlády spolu dvadsaťjeden rokov, po prvýkrát v roku 1932, poslednýkrát z nej odchádzal v roku 1959. Ani nie štyridsaťročný, v roku 1919, sa stal prezidentom revolučnej Írskej republiky. Po mnohých rokoch sa stal prezidentom Írska opäť, bol ním v rokoch 1959 - 1973. Z tejto funkcie odišiel ako deväťdesiatročný. Založil Fianna Fáil a stál v jej čele tretinu storočia.

Bol to prvý novodobý taoiseach, náčelník. Týmto starým írskym názvom de Valerova ústava z roku 1937 označovala funkciu predsedu vlády.

Takmer sto rokov sa v kresle írskeho predsedu vlády striedajú iba politici Fianna Fáil a Fine Gael. Tieto strany nikdy nevládli spolu, vždy bola jedna vo vláde, jedna v opozícii. Fianna Fáil občas vládla sama, Fine Gael vždy potrebovala koaličných partnerov. Keď začala po druhej svetovej vojne európska integrácia, Fine Gael sa profilovala ako výrazne prointegračná strana, bola zakladajúcou stranou Európskej ľudovej strany EPP, ktorej členom je doteraz, keďže sa vždy považovala za kresťanskodemokratickú stranu. Fianna Fáil je tiež v zásade prointegračnou, ale nie tak výrazne ako Fine Gael. Fianna Fáil sa považuje za národno-konzervatívnu stranu a v Európskom parlamente býva členom zoskupení, ktoré stále menia názov a zloženie, a sú mimo vládnuceho dvojbloku EPP a európskych socialistov.

Posledné vzopätie

Posledným vzopätím kresťanskej politiky v Írsku bol rok 1983, keď Íri v referende schválili 8. dodatok ústavy, v ktorom potvrdili nedotknuteľnosť života nenarodených detí, čiže ústavný zákaz potratov. Umelý potrat bol samozrejme nelegálny aj predtým, ale dodatok mal obrovský význam v čase, keď sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v mnohých štátoch západnej Európy prevalila vlna legalizácie potratov. Okrem toho mal tento výslovný zákaz zabrániť možnosti, že Najvyšší súd môže voľným výkladom ústavy vysloviť verdikt, že potrat je ľudským právom. Za dodatok hlasovali dve tretiny voličov.

Fianna Fáil dodatok podporovala, vo Fine Gael však už boli rôzne názory. V každom prípade bolo schválenie 8. dodatku veľkým víťazstvom katolíckej kultúry, ktoré by vtedy už nebolo možné v žiadnej inej európskej krajine.

To bolo vtedy. Dnes je to iná krajina.

Ján Pavol II. a dve slávne írske speváčky

Kultúra vám vždy spoľahlivo povie, ako na tom ste. Írsku zmenu možno ilustrovať na epizódach v živote dvoch najznámejších írskych speváčok. Prvou je Dana Rosemary Scallon. Moja generácia si ešte pamätá, ako sa mladučká, 19-ročná Dana stala v roku 1970 víťazkou Veľkej ceny Eurovízie. Spievala milú baladu „ All Kinds of Everything “ a pôsobila neuveriteľne skromne a nevinne. Neskôr bola i političkou, v roku 1997 bola kandidátkou na funkciu prezidenta Írska, so štrnástimi percentami hlasov skončila na treťom mieste. O rok nato sa na jedno obdobie stala poslankyňou Európskeho parlamentu. A bola vždy neochvejnou ochrankyňou kresťanských hodnôt. Ako speváčka sa nevyhýbala ani náboženským piesňam. V roku 1987 počas návštevy pápeža Jána Pavla II. v neworleanskom Superdome spievala pred pápežom a osemdesiattisíc ľuďmi svoju pieseň „ Totus Tuus “, ktorej názov bol pápežovým mottom. Pápež prišiel na pódium, aby jej poďakoval.

Druhou speváčkou je o pätnásť rokov mladšia Sinead O'Connor. Kto by nepoznal jej megahit „ Nothing Compares to U “. O'Connor v roku 1992 v show Saturday Night Live v americkej televízii NBC v priamom prenose roztrhala fotografiu toho istého pápeža Jána Pavla II. „Poznajte svojho nepriateľa,“ povedala Sinead O'Connor. Mimochodom, matka dala malej Sinead krstné meno podľa Sinead de Valera, manželky Éamona de Valeru.

Porovnanie týchto dvoch epizód vám povie o írskom kultúrnom posune všetko.

Pád

Opustenie kresťanských princípov kresťanskými politikmi sa rodilo niekedy v sedemdesiatych rokoch. Líder Fine Gael v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch Garrett Fitzgerald mal pomerne liberálne názory na antikoncepciu a rozvod. V marci 1977 mu na audiencii pápež Pavol VI povedal: „Írsko bolo katolíckou krajinou, možno poslednou v Európe. Malo by to tak ostať. Nemali by byť prijímané zákony, ktoré by ju robili menej katolíckou.“ Pápežove obavy sa ukázali opodstatnené o desiatky rokov neskôr.

Súčasným taoiseachom Írska je od roku 2011 Enda Kenny, líder Fine Gael. Kenny a jeho Fine Gael presadili v roku 2013 zákon „Protection of Life During Pregnancy Act“, ktorý umožňuje potrat aj za nejasného predpokladu, že matke hrozí samovražda. Poslancom Fine Gael, ktorí kvôli svedomiu nechceli za to hlasovať, Kenny uprel právo na výhradu vo svedomí. Poslanci Fine Gael Terence Flanagan, Peter Matthews, Billy Timmins, Brian Walsh a ministerka pre európske záležitosti Lucinda Creighton, ktorí hlasovali proti, boli vylúčení z poslaneckého klubu Fine Gael a Lucinda Creighton prišla o ministerské kreslo. Všetci z Fine Gael odišli a založili politickú stranu Renua Ireland, ale táto sa do parlamentu v roku 2016 nedostala. Dnes sú už všetci mimo politiky. Enda Kenny proliferov vo Fine Gael vykynožil. Takým dnešná doba nesvedčí. Naopak, Kennymu to neškodí. Je prvým lídrom v storočnej histórii Fine Gael, ktorý priviedol stranu k volebnému víťazstvu a to v roku 2011 aj 2016.

Lekári majú možnosť odmietnuť vykonať potrat, ale majú povinnosť žiadateľke o potrat odporučiť iného lekára. Inštitúcie ako katolícke nemocnice nemajú právo odmietnuť vykonať potrat.

Kenny a Fine Gael pred pár rokmi podporili zákon o registrovanom partnerstve a v roku 2015 podporili v referende uzákonenie „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia.

V diskusii o potratovom zákone v roku 2013 Enda Kenny povedal: „Taoiseach sa neobmedzuje iba na určitú skupinu ľudí, je tu pre všetkých ľudí. Preto tu hrdo stojím ako zástupca verejnosti, ktorý je katolík, ale nie je katolícky taoiseach. Som taoiseach pre všetkých ľudí a to je moja práca.“ Ozaj, a akým taoiseachom je Enda Kenny pre tie nenarodené deti?

Enda Kenny sa tak zaradil do dlhého zoznamu katolíckych politikov, ktorí vyznávajú iné zásady ako súkromné osoby a iné ako verejní činitelia. Kenny je v tom zozname zatiaľ posledný. Prvým v zozname bol americký prezident John Fitzgerald Kennedy, ktorý sa k tejto rozpoltenosti prihlásil v roku 1960 v Houstone vo svojom slávnom prejave, ktorým chcel získať na svoju stranu hlasy protestantov. Ako kuriozitu uveďme, že Kennedy bol z írskej rodiny. A priezvisko „Kenny“ dostaneme z „Kennedy“ vypustením dvoch písmen. To nevymyslíš, to je život ...

Podľa katolíckeho novinára Davida Quinna Enda Kenny s veľkým gustom prevzal agendu socialistickej Labour Party. „Fine Gael bola kedysi kresťanskodemokratickou stranou. Pod Endom Kennym však zanechala aj posledné zvyšky tohto dedičstva,“ píše Quinn v roku 2015 v denníku Independent.

Tento pád sa ešte nezastavil. Bývalý podpredseda strany James Reilly sa dokonca prihovára za referendum, ktorým by sa celkom zrušil 8. dodatok ústavy, ktorý, v porovnaní s inými krajinami Európy, stále ešte predstavuje relatívne vysoký stupeň ochrany nenarodeného života.

A čo De Valerova Fianna Fáil? Za potratový zákon v roku 2013 hlasovala tretina jej poslancov. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia Fianna Fáil tiež podporovala, i keď nie s takou chuťou ako Fine Gael. V prezidentských voľbách 1997 Danu Rosemary Scallon porazila Mary McAleese, kandidátka Fianna Fáil. McAleese sa ako prezidentka postupne stále viac profilovala ako zástankyňa agendy LGBT.

Fianna Fáil ešte nie je tam, kde je Fine Gael, ale ponáhľa sa tam tiež. Vojaci osudu dezertujú.

Príbeh odkresťančovania írskej politiky je podobný príbehu pôvodne kresťanských strán v ostatných krajinách Európy. Určite existujú i špecificky írske príčiny tohto zvratu, ale v zásade je to európsky príbeh. To, čo je na ňom udivujúce, je rýchlosť odkresťančenia. Odohralo sa v priebehu jedinej generácie.

Pomôžu ešte svätý Patrick a svätý Kolumbán?