Editoriál

Číslo 2/2016 · redakcia · Čítanosť článku: 2115
 

Vážení čitatelia a priatelia,

dovoľte, aby som vám predstavil nové číslo našej revue. Jeho príprava bola dlhá, výsledok tomu – pevne verím – zodpovedá. Rozhodli sme sa pristúpiť k jednej z najťažších otázok, akú si katolícky intelektuál kladie: V čom je povaha a aké sú príčiny krízy súčasného katolicizmu?

Tá otázka je náročná nielen na poctivosť a znalosti, testuje aj motívy, s akými si ju kladieme. Ak je motívom len vymedzenie a kritika, veľmi rýchlo to vidieť a význam klesá. Poctivý a pravdivý motív musí byť vážnejší, cieľ vznešenejší. Keďže si túto otázku nekladieme sami, tak okrem našich textov publikujeme aj reprezentatívne preklady.

Vladimír Palko píše o írskej Cirkvi, historicky neprehliadnuteľnej, pre Európu aj svet dôležitej. Dnes, žiaľ, treba písať o príčinách jej úpadku, o jej kríze. Ján Krupa píše o ťažkých skúškach, ktorým čelia kresťania v Iraku. Urobil to ako doteraz nikto v našej tlači, na problém sa pozerá očami chaldejského katolíckeho patriarchu Louisa Raphaëla Sako. Tento patriarcha je jedným z najpozoruhodnejších hlasov dnešného kresťanstva.

Juraj Šúst podrobne rozoberá exhortáciu Amoris laetitia. Je to text, ktorý vyvolal veľké kontroverzie a diskusiu medzi kardinálmi, štyria z nich sa, kvôli nejasnostiam s ním spojenými, obrátili na pápeža a prefekta Kongregácie pre náuku viery. Text Juraja Šústa, ktorý bol napísaný ešte pred týmto listom, ukazuje, že o globálnych témach uvažujeme aj na Slovensku.

Popredný slovenský teológ Mons. Ľubomír Žák v rozhovore odpovedá na otázky, ktoré sa týkajú primárne islamu, ale tiež Katolíckej cirkvi, našich nedostatkov a rezerv, a najmä spôsobu, ako máme s islamom viesť rozhovor. Profesor Žák navrhuje, aby sme do dialógu viac zapojili kresťanov, ktorí žijú v islamských krajinách, aby sme lepšie spoznali Korán, a nebáli sa pomenovať hranicu, ktorú v dialógu nemožno prekročiť. Málokde nájdete problém tak jasne definovaný a otvorene pomenovaný.

Ross Douthat je brilantným americkým komentátorom a zaujímavo mysliacim katolíckym intelektuálom. Je konvertitom, tak treba rozumieť aj jeho nástojčivosti, keď píše o kríze, ktorú podľa neho ukázala nedávna Synoda o rodine. Ide o jeden z najdiskutovanejších textov v americkej konzervatívnej esejistike.

Ešte odvážnejšiu otázku preskúmal francúzsky historik Alain Besançon. Všimol si, aké príčiny a dôsledky malo pre katolicizmus aj svet, keď Cirkev zanedbávala svoje helenistické korene a rozum hral menšiu rolu, než by mal. Index a zakazovanie kníh neznamenali len „paternalistickú“ ochranu, ale viedli aj k slabosti a neschopnosti autoritatívne reagovať na krízu západnej filozofie. Opäť ide o jedinečný a mimoriadne silný text.

V čísle nájdete aj viacero ďalších podnetných úvah a esejí, najmä o kultúre, dejinách a politike. Prajem vám pri čítaní príjemné chvenie z poznania, že práve zažívate niečo mimoriadne. Presne s takým cieľom sme číslo pripravili.

Príjemné čítanie!

Jaroslav Daniška
šéfredaktor