Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Kniha na povinné čítanie

Číslo 3-4/2015 · Jaroslav Daniška · Čítanosť článku: 1785
 

Martin Pollack: Americký císař, Větrné mlýny 2014

V našej národnej literatúre existuje niekoľko tém, ktoré buď ešte neboli reflektované, resp. reflexia nemá potrebnú úroveň. Jednou z takýchto tém je masová emigrácia Slovákov a obyvateľov východného Uhorska na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia do Ameriky.

Niekoľko pokusov o spracovanie tejto témy, samozrejme, bolo. Posledným bol román amerického spisovateľa slovenského pôvodu Andrewa Krivaka Dlouhý návrat, ktorý pred tromi rokmi vyšiel v českom preklade (Odeon, 2013). Emigranti tvoria úvodnú zápletku románového deja, ale ten sa napokon posunie iným smerom. Sústredený a neuveriteľne informačne bohatý príbeh emigrácie zo strednej Európy do Ameriky podáva až kniha rakúskeho novinára a spisovateľa Martina Pollacka.

Pollack je oceňovaný aj ako prekladateľ z poľštiny do nemčiny. Jeho najslávnejšou knihou je Mrtvý v bunkru. Správa o mém otci (Host, 2007). Táto kniha je dôležitá najmä pre rakúsku a nemeckú národnú pamäť. Americký císař má však zásadný význam pre krajiny bývalého Uhorska a rakúskej Haliče, najmä Slovensko, Ukrajinu a Poľsko. Ukazuje totiž nielen nepredstaviteľnú chudobu a strádanie Rusínov, Poliakov, Slovákov či Židov, príčiny rastu ich vzájomného napätia (najmä medzi Slovanmi a Židmi), ale najmä podmienky v akých odchádzali do Ameriky. Pollack zrekonštruoval každodenné okrádanie týchto chudákov, doslova na každom kroku, ich sociálnu biedu, nevzdelanosť (to slovo v opise reality pôsobí až nepatrične, akoby nevzdelanosť bola vyšším štádiom toho, v akom stave boli) a zúfalé podmienky.

Hoci opisuje – ak už je reč o Slovákoch – najmä východ Slovenska, chudoba sa podobným spôsobom týkala aj iných častí Slovenska. Keďže ide o opis historických reálií cca 130 rokov starých, človeka tá priepastná bieda šokuje. Vidiecke rodiny mali v domácnosti často iba jeden zimný kabát, ktorý na konci zimy, aby mali na soľ alebo cukor, predávali miestnemu židovskému obchodníkovi, ktorý ho do jesene opravil a s malým ziskom opäť predal dotyčnej rodine. Ak sa podarilo dochovať a zabiť prasa, všetko cennejšie z neho sa predalo, a podobne.

Pollack opisuje, ako sa chudobní ľudia zadlžovali, ako ich hneď v ich obci, prípadne po ceste, dlho predtým, než sa dostali do vysnívanej Ameriky, okrádali tunajšie mafie. Ako im často predali neplatný lístok na zaoceánsku loď, všetko predávali predražené, nútili ich kúpiť si oblek (tiež predražený), ostrihať sa u dohodnutého holiča a podobne. Mafie pôsobili operatívne – dokázali sa adaptovať, zaplatiť si služby úradníkov c. k. monarchie, aby tak dosiahli vyššiu dôveryhodnosť. A samozrejme, okrádanie neskončilo ani v Amerike.

Pollack napísal skôr štúdiu, ako román. Dej neplynie románovo ľahko, zaujímavejšie sú faktografické údaje ako samotný príbeh. Povedzme so sugestívne silným románom o osude haličských Židov od Josepha Rotha Jób. Román prostého člověka (Vyšehrad, 1991), ho nemožno porovnať. V niečom inom a podstatnom však Pollack všetkých prekonal: jeho kniha prináša dnes neuveriteľné príbehy o obchode s bielym mäsom, organizovaní prostitúcie až do Indie, neskutočne kruté pôsobenie anjeličkárok alebo zúfalstvo, keď emigranti, ktorí odišli do Brazílie, našli v novom svete ešte väčšiu chudobu a väčšie otroctvo, pred akým ušli z Rakúsko-Uhorska.

A v tomto zmysle je to vynikajúca a cenná kniha. Zapĺňa medzeru v našich vedomostiach nielen o tom, v akej chudobe žili naši predkovia, ale ako bezbranní boli zoči-voči okolitému svetu. A ako my dnes – napriek tomu – vieme, že masová emigrácia do USA pomohla našim predkom nielen k pozdvihnutiu sa, ale svojím spôsobom aj k vzniku československého štátu. Práve to je chýbajúci prvok knihy – rakúsky autor nedokázal doceniť pozitívne dopady tejto emigrácie a jej miesto v našich dejinách. Žiaľ. Alebo našťastie. Táto téma možno čaká na slovenského autora.

Jaroslav Daniška

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.