Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Čo sa skrýva za slovami Otec, Syn a Duch Svätý.

Číslo 3-4/2015 · Mária Svobodová · Čítanosť článku: 2282
 

Čo sa skrýva za slovami Otec, Syn a Duch Svätý.

Josef Wallner: Aký je Boh? Odpoveď kresťanskej viery. Post Scriptum, s.r.o., Bratislava 2015, s. 231.

Hneď na začiatku tejto recenzie vám chcem povedať, ako som sa k čítaniu a potom aj k recenzii tejto knihy dostala. Všetko to začalo mojou návštevou cisterciánskeho kláštora v Heiligenkreuzi.1 Pri návšteve kláštora a teologickej fakulty sa ukázalo, že za nadšením študentov i mladých mníchov sa znova a znova objavuje meno mnícha a súčasne profesora Karla Wallnera. Preto ma začalo zaujímať čím žije tento človek, že tak fascinuje týchto mladých ľudí.

Tesne po návrate, som sa z našich KN dozvedela, že jedna z jeho kníh práve vyšla v slovenčine. Kúpila som si ju a začala som ju s veľkým záujmom čítať. Dokonca som sa 15. decembra 2015 v Aule Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave zúčastnila na prezentácii tejto knihy.

Kniha Aký je Boh? Odpoveď kresťanskej viery vyšla pôvodne v roku 2013 v Nemecku a stala sa bestsellerom v nemecky hovoriacich krajinách. Jej autor páter Karl Josef Wallner OCist pôsobí v kláštore Heilegenkreuz neďaleko Viedne a je rektorom tamojšej Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. Vyučuje dogmatiku a teológiu sviatostí, a venuje sa tiež pastorácii mládeže.

Páter Wallner nám v rámci prezentácie svojej knihy predstavil i dôvody, prečo ju napísal. A tak sme sa dozvedeli niečo o tom, ako žije Katolícka cirkev v Rakúsku. My sme síce susedia Rakúska, ale vieme málo o živote tamojších kresťanov. Práve takéto stretnutia nám umožňujú dozvedieť sa o úplne iných problémoch, radostiach a starostiach, ktorými žije Cirkev len niekoľko kilometrov od našich hraníc.

Cirkev v Rakúsku starne (súvisí to aj s tým, že v Rakúsku, ako aj v iných európskych krajinách, sa rodí málo detí). Cirkev tam nemá vlastné masovokomunikačné prostriedky (potom sa v televízii riešia len problémy týkajúce sa celibátu, morálky, menovania biskupov a podobne) a dlhodobo je konfrontovaná s ateizmom, novšie aj s moderným pohodlným eklekticizmom hnutia New Age a ezoteriky, a v poslednom čase aj s islamom. A to až tak, že pre jednoduchosť tohto náboženstva je aj pre mladých ľudí v Rakúsku príťažlivé. A tak konverzie od katolíkov k moslimom sú častejšie ako konverzie moslimov na kresťanstvo.

Už v úvode knihy autor hovorí, že: „sme zabudli na podstatu našej viery. Sme zvnútra i zvonka ochromovaní, pretože sa príliš zaoberáme témami, ktoré sa netýkajú jadra veci. Čo však nemá pevné základy, tomu hrozí úpadok.“ Autor už ako dieťa pociťoval, že Boh, ku ktorému sa modlil, akokoľvek je tajomný, je milujúci a dobrý. Hovorí: „Zdá sa však, že tajomstvo Boha a nadprirodzená moc tejto fascinujúcej bytosti, ktorá sa volá Boh, pre nás kresťanov už nie je dôležité. Máme iné témy.“ Kresťanské náboženstvo, ktoré pred viac ako dvoma tisícmi rokov vstúpilo do sveta radostnou zvesťou anjela nad Betlehemom: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ...“ (Lk 2,10), akoby už neprinášalo dnešnému človeku radosť a životné šťastie.

Páter Wallner, ktorý je poverený aj pastoráciou mládeže, zisťuje, že náboženská ľahostajnosť a duchovná otupenosť sú často len fasádou, za ktorou sa skrýva neutíšiteľné vákuum. O tom, že ľudia sú nábožensky založení, svedčí aj rozmach postmodernej ezoteriky. Hľadajú cestu do večnej vlasti, lebo takéto hľadanie je naprogramované v našej ľudskej existencii. Náboženstvá sú takými cestami a „cesta, ktorou kráčame my kresťania, je cestou k Bohu, ktorú nám otvoril Kristus.“

Autor sa v knihe nezaoberá Božou existenciou, pretože predpokladá, že to nie je potrebné – odpoveď dáva človeku rozum. Asi základné tvrdenie tejto knihy je zhrnuté v nasledujúcej vete:

„Kresťanská viera je úžas nad tým, že Boh nám zjavil svoju najvnútornejšiu podstatu, ktorou je trojičná láska.“

A potom toto tvrdenie autor postupne premieňa na drobné v desiatich kapitolách tejto viac ako dvestostranovej knihy, pretože on sám pri uvažovaní o Bohu dostal jasnú odpoveď na otázku: Prečo je Boh láskavý? A tá znela: „Boh je láskavý preto, lebo je láska, lebo je láskou od večnosti, lebo v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom sa zjavil svetu ako láska, ako trojjediný Boh.“

V dnešnej dobe – na akomsi jarmoku náboženstiev – znamená kresťanstvo iba jednu z ponúk. Pritom ani mnohí kresťania už sami nevedia, v čom spočíva výnimočnosť nášho náboženstva. Podľa autora Cirkev málo alebo vôbec nezdôrazňuje vnútornú potrebu Boha. Kresťanstvo vie dať na otázku, aký je Boh, jedinečnú odpoveď. A to preto, že viera v Krista je viera v Boha, ktorý odhalil sám seba.

Ľudský duch sa chce zamerať na Boha, a tak môže prísť k poznaniu, že Boh je, ale nemôže sám od seba poznať, aký je Boh. Už v Starom zákone bol prísny zákaz vytvoriť si obraz Boha, pretože človekom vytvorený obraz Boha nedokáže vyjadriť Božiu vznešenosť, nepochopiteľnosť a podstatu.

Na znázornenie podstaty nekresťanských náboženstiev, teológ Hans Urs von Balthasar2 použil obraz symfónie. Každé náboženstvo alebo filozofia zachytí z večných sfér len jeden hlas, jeden takt Božej symfónie. Melódie náboženstiev sú len fragmenty. Ľudstvo s množstvom náboženstiev sa podobá orchestru na skúške. Jednotlivé nástroje sa rozohrávajú, skúšajú rýchlo svoje melódie, tam to zaškrípe, tam ticho zaznie bas, počuť iba spleť zvukov bez poriadku, chaos. Predsa však v celej atmosfére, v tom virvare existuje vzrušujúce napätie, tušenie udalosti, ktorá všetko usporiada, keď sa na javisku objaví božský dirigent.

Podstatou náboženstiev je obrátenie sa k Bohu. Medzi ostatnými náboženstvami a kresťanstvom je zásadný rozdiel, pretože podstatou kresťanstva je niečo iné – a to vstup Boha do tohto sveta.

Kresťanstvo je síce zjaveným náboženstvom (to však o sebe tvrdia i iné náboženstvá), charakter zjavenia je však špecifický. Iniciatíva patrí Bohu a jeho rozhodnutie osloviť človeka prichádza ako nepredvídateľný vpád. Boh prichádza k človeku sám od seba, slobodne, suverénne a neočakávane. V Božom zjavení je vždy aj pozvanie na slobodnú spoluprácu. Primárna je však Božia iniciatíva.

V starozákonných dejinách zjavil Boh prostredníctvom prorokov veľa. To, čo však veria kresťania, prevyšuje neopísateľným spôsobom starozákonné zjavenie. V Kristovi sa Boh zjavil nielen prostredníctvom ľudí, ale zjavil sa ako človek, nielen slovami, ale ako Slovo, ktoré sa stalo telom. Syn sa stal človekom, aby cez svoje človečenstvo svojím ľudským konaním a ľudským osudom zjavil Božou podstatu. Vrcholom Božieho zjavenia je Kríž. To, čo píše sv. Pavol v Gal 2,20, je kľúčom k poznaniu Boha – Božia podstata spočíva v tom, že Boh miluje svet, že ma celkom konkrétne miluje, že za mňa berie na seba smrť. Tu máme odpoveď na otázku: Kto je Boh? A tá znie: Boh je láska.

S týmto poznaním rozposlal zmŕtvychvstalý Pán učeníkov do sveta a Cirkev má toto poslanie dosvedčovať až do dnešných čias.

Autor sa ďalej pýta, aká je kresťanská odpoveď Bohu. Hovorí, že Boh je tá téma, ktorej sa má Cirkev v prvom rade venovať.3 Božia Trojica bola od začiatkov hlavnou súčasťou teológie a viera v Trojjediného Boha by nemala byť len recitovaná na nedeľných bohoslužbách, ale živá v našom vedomí.

Boh je rozhodujúca téma, je stále dôležitá a stále moderná. Človek v sebe otvorene alebo skryte nosí otázku o poslednom zmysle, teda o Bohu. Aj pre pozemskú budúcnosť ľudstva, je dôležité, či človek otázku o Bohu ateisticky odmietne, alebo ju bude vedieť položiť s náboženským nadšením. Tiež nie je jedno, či to bude odpoveď kresťanská, moslimská alebo východognostická.

Kresťanstvo bolo vždy vtedy silné a podmanivé, keď bolo pevne zakorenené v podstate viery v Boha. Uvažovanie o trojičnom základe viery je dôležité preto, aby si kresťanstvo – uprostred vzrastajúceho pluralizmu – uvedomovalo svoju identitu, a bolo schopné prežiť a mať budúcnosť.

Svet (najmä Európa) sa nachádza v období postmoderny, ktorú charakterizuje fenomén návratu k mýtom, k niečomu iracionálnemu, náboženskému. Odklon od moderny a náhly záujem o novú religiozitu nás kresťanov dosť prekvapil. Táto situácia zastihla teológov nepripravených. Kým akademická teológia bojuje proti schémam moderny (najmä proti racionalisticky argumentujúcemu ateizmu a agnosticizmu), teda témam vhodným pre šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia, o našu pozornosť sa uchádza celá škála náboženských ponúk, ako je novognostické myslenie, sekty s dobrodružnými ideológiami, špiritizmus a okultizmus.4

Postmoderná a najmä postkresťanská mládež je zjavne fascinovaná zážitkom. Oslovujú ju charizmatické, alebo aj iné mládežnícke udalosti, príťažlivá sila súkromných zjavení alebo elán nových duchovných spoločenstiev. Tieto znamenia si oficiálna teológia ešte príliš málo všíma.

V recenzovanej knihe som objavila mnohé nové pohľady, a tak to bolo pre mňa veľmi obohacujúce čítanie, pri ktorom sa mi často vyjasňovali otázky, ktoré si v dnešnej dobe kladieme. Napriek niektorým technickým a štylistickým nedostatkom, na ktoré však v úvode upozorňuje aj sám autor,5 ma kniha zaujala, a preto ju odporúčam ako dobré a podnetné dielo i pre čitateľov nášho časopisu.



1 - O tejto návšteve píše viac Mária Lucká v Impulze 2/2015.
2 - Hans Urs von Balthasar (1905 - 1988) je významný teológ 20. storočia. Základom jeho teológie a jeho srdcovou záležitosťou je Najsvätejšia Trojica. Kniha K. J. Wallnera je inšpirovaná dielom tohto veľkého teológa.
3 - Dnešná spoločnosť ponúka v súvise s Katolíckou cirkvou iné témy – celibát, sexuálna morálka, znovuzosobášení rozvedení, kňazstvo žien. Tie nás blokujú zvonka (stále sa nimi treba zaoberať) a zvnútra (vedú sa o nich nekonečné diskusie a narieka sa nad nimi).
4 - Typické v tejto oblasti sú napríklad knihy Paula Coelha alebo iných šíriteľov myšlienok New Age.
5 - Hneď v úvode sám autor priznáva, že sa niekedy opakuje a že niektoré veci by si žiadali dôkladnejšiu argumentáciu.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.