Ideály sv. Františka a dnešná Cirkev

Číslo 3-4/2015 · Tomáš Konc · Čítanosť článku: 1862
 

Voľbou pápeža Františka sa znovu dostáva do popredia svätec z 13. storočia a jeho ideály o Cirkvi, o vzťahu Boha a človeka, ako aj jeho predstava bratstva v pokore, láske a úcte. Jeho ideály žila nedávno aj skrytá Cirkev na Slovensku. Žilo sa bez kláštorov, bez nosenia cirkevných insígnií, bez štruktúr, ako sú semináre a formačné domy, bez vysokoškolských diplomov a mnohých iných samozrejmostí, ktoré dnes máme. Zvláštne bolo to, že nechýbali povolania, vzdelanie, radosť z evanjelia a mnohé hodnoty a veci, ktoré dnes opäť začínajú chýbať. Pozrime sa lepšie na postavu svätca z Assisi a na to, čo si z jeho života môže odniesť aj dnešný kresťan u nás na Slovensku.

Sloboda od naviazania na peniaze a moc je základnou črtou života svätého Františka. Rôzne cirkevné kauzy posledných rokov sa točili práve okolo sporov o moc a peniaze. František chcel byť jednoduchý, chudobný, pokorný a čistý. Majetky a úrady mu spôsobili v poslednom období života veľké trápenia. Chcel vidieť Cirkev chudobnú, pokornú – presne takú, ako žil Ježiš. Takmer všetko rozdal chudobným. Jeho radosť spočívala v dávaní a nie v hrabivosti. Aj strach má pôvod často v obave pred stratou moci a majetku. Jestvuje len dvojaký spôsob ako ho prekonať: vlastniť veci a prijať úrad so slobodným srdcom, alebo to úplne opustiť. František skúsil aj jedno, aj druhé.

Ďalšou črtou Františka je motív poslušnosti. Chápal ju ako poslušnosť z lásky. Iný motív môže viesť k vojenskému modelu poslušnosti, k pýche a k perfekcionizmu. Ak poslúchame z lásky, prichádza radosť z evanjelia.

Ďalším zdrojom františkánskej radosti je radosť z poznania pravdy. Vetvu františkánov, ktorá dávala dôraz na vzdelanie, reprezentuje svätý Anton Paduánsky a mnohí jeho nasledovníci vo vede. Mystickú vetvu poznania pravdy reprezentuje sám František a Klára z Assisi a mystici nasledujúcich storočí: cez Veroniku Giuliani, Leopolda Mandiča, Maximiliána Kolbeho až po pátra Pia z Pietrelciny. Poznanie radostnej zvesti evanjelia a radosť zo súladu s prírodou je najkrajšie vyspievaná v Piesni brata slnka zloženej Františkom pár rokov pred jeho smrťou. Uvediem tu jednu osobnú spomienku. Pred desaťročím ma oslovili s prosbou napísať základnú potrebu kresťana a Cirkvi na Slovensku. Moja odpoveď znela: bytostný vzťah k Bohu. Myslím, že to platí aj dnes. Pieseň brata slnka tento vzťah rozširuje na celú prírodu a celé ľudstvo.

V posledných rokoch začína pribúdať odchodov zrelých kňazov a rehoľníkov zo služby. Nevieme odstrániť mnohé príčiny, ako napríklad spory s predstaveným, vyhorenie, osamelosť. Nevieme ani nájsť pre tieto osoby nové miesto v Cirkvi. V Janove desaťročia pôsobil v kláštore kapucínov tím, ktorému sa podarilo polovicu týchto prípadov vyriešiť. Stačilo uviesť do praxe Františkovu túžbu po úcte ku kňazovi hriešnikovi, ktorú tak neopakovateľne opísal vo svojom testamente. Nechcel kňazov súdiť za ich hriechy a ani to svojím nasledovníkom neodporučil. Hľadal iné cesty, ktorých piliere sú tvorené milosrdenstvom, úctou a pokorou. Nájsť miesto v Cirkvi na Slovensku pre tieto osoby je nielen odborná záležitosť spojená s využitím psychológie a iných vied. Východiskom je práve evanjelium a radostný spôsob, ktorým ho František žil.

Na Slovensku žije niekoľko reholí a inštitútov mužov i žien, ktoré si zvolili ideál sv. Františka. Okrem nich je tu františkánska mládež a tretí rád. Niektoré školy nesú jeho meno a pracujú v nich ľudia zapálení za tento ideál. Premietajú sa filmy o sv. Františkovi, sestre Zdenke, sv. Antonovi, pátrovi Piovi a ďalších františkánskych vzoroch. Máme ich životopisy od Chestertona a iných autorov, ako aj literárne skvosty ako Manzoniho Snúbenci, zbierky básní, piesní a úchvatné svedectvá zo života.

Skúsme sa dnes zastaviť nad otázkou: Kde sa podela na Slovensku radosť z evanjelia v rodinách, v Cirkvi, v politike, v školstve, vo firmách a v nemocniciach? Pravdou je, že nie všade sa naozaj stratila. Stačí navštíviť spovednú miestnosť v kláštore, nemocničnú alebo školskú kaplnku, požičať si vhodnú knižku alebo film, alebo stretnúť človeka, ktorý nosí tento ideál v radostnom výraze na tvári. Mal som to šťastie, že mi životnú cestu prekrížili osoby a hodnoty, ktoré i dnes Františka z Assisi sprítomňujú.

Autor je katolícky kňaz a kapucín, pôsobí v kláštore v Pezinku.