Stopy v snehu

Číslo 2/2015 · Lukáš Obšitník · Čítanosť článku: 1745
 

Stopy v snehu, dokumentárny film, réžia Slavomír Zrebný, Ústav pamäti národa, Slovensko, 2015, 52 minút.

Dokumentárne filmy o dobe komunizmu nebývajú príliš zaujímavé. Ich zmienka nám v pamäti často môže vyvolať falošný národno-budovateľský pátos, ktorý do tých starších filmov zakomponoval minulý režim. Tohto roku sa však podaril jeden dokument, ktorý, hoci sa tiež týka slovenského národa v období socializmu, ide na to z opačného pohľadu, a súčasne veľmi živým a nápaditým spôsobom.

Kamaráti Tomáš Konc, Branislav Borovský a Alojz Gabaj v osemdesiatych rokoch chodili po horách na severe Slovenska. V rámci tajnej siete spolupracovníkov zo Slovenska, Poľska a Západu boli jednými z tých, ktorí do našej krajiny pašovali zakázanú, väčšinou náboženskú, literatúru. Začiatkom zimy roku 1983 ich však v horách prezradili šľapaje, ktoré zanechali v prvom snehu. Pohraničná stráž ich našla, zatkla a po niekoľkomesačnej samotke boli neskôr odsúdení, a skončili vo väzení.

Film Stopy v snehu však tento príbeh používa iba na dokreslenie širšieho kontextu pašovania literatúry. Jeho tvorcovia pozbierali svedectvá viacerých ľudí zo Slovenska aj zo zahraničia, ktorí boli do tejto siete zapojení. A veľmi plasticky ich poprepájali aj s archívnymi zábermi do živého obrazu tejto časti našej minulosti. Divák sa dozvie, ako myšlienka pašovania kníh vznikala, akými rôznymi konšpiračnými metódami sa realizovala, akými zahraničnými cestami sem knihy prúdili, či kto všetko sa na tom podieľal. Takýchto svedectiev je dodnes veľmi málo, a aj preto je film veľmi cenným dielom.

Okrem unikátneho obsahu a veľmi dobrého grafického spracovania má film ešte jeden výborný prvok. Tí, ktorí sa pred tridsiatimi rokmi podujali pašovať knihy, sú dnes moderní a rozhľadení ľudia. No keď vidíte pokoru, tichú hrdosť na dobre vykonané dielo a vtip, s akým o svojej činnosti – na pozadí krásne zobrazených Tatier – hovoria, uvedomíte si, na akých skromných a slušných ľuďoch stojí naša minulosť. Film tak ponad ponurý minulý režim sprostredkúva radosť a nádej, uvedomenie si, že každá doba má svojich hrdinov, o ktorých sa dá oprieť.

Na prvom slávnostnom premietaní filmu v bratislavskom Kine Lumière mal pekný príhovor český profesor Vilém Prečan, ktorý z nemeckej emigrácie podporoval československý disent. Svoju reč s vtipom zakončil slovami, že dúfa, že film bude premietaný aj v Českej televízii, aby „neveriaci“ Česi spoznali vieru Slovákov, a fakt, že súčasné pomery, akokoľvek sú zlé, tu nie sú navždy. Slovensko má okolitému svetu čo ponúknuť, a príbehy tajných kníh sú toho dobrým príkladom.

Autor pracuje v Ústave pamäti národa a v denníku Postoj.sk.