Ľúbosť

Číslo 2/2015 · Andrej Sládkovič Braxatoris · Čítanosť článku: 1808
 

Sladká je ľúbosť, sladká, ó, šuhaju,
veď čistá túžba do duše ju vleje,
ale nebeský plameň ten zadusí 
ľahkomyseľnosť a pud zhovädilý
a vdýchne v prsia mladistvé jed divý,
čo svätú cnosť a cit šľachetný hubí.
Zaľúb si devu, čo na lícach krásu
mladistvej ruže nosí a čo v duši
podobne rose perlovej za rána,
city pre národ, pre Boha, pre svet má.
Zaľúb si devu, čo v objatí tvojom
oblaží, teba, seba, človečenstvo;
čo s tebou rovno sladké a osudné
žiť bude chvíle a horúcu vernosť
v nevinnej duši až za hrob zanesie;
zaľúb si devu, čo v svätom plameni
s tebou za pravdu, za ducha, za voľnosť
zná aj trpieť a v čas nebezpečenstva
tam nad hviezdami nádeju si zloží. –
Tisíc a tisíc slastí je v živote, 
ale všetkým svetlo dáva ľúbosť čistá.
Zaľúb si otca drahého a mater,
zaľúb i vernú, zaľúb sestry, bratov, zaľúb i v dievčej podobe anjela:
Ale nad všetko zaľúb Boha, ľudstvo,
národ, vlasť, pravdu, cnosť, poklady ducha.
Ľúbosť je božská, dôstojná, veliká,
keď veci božské, dôstojné, veliké
objíma a v nich tvorí raj zemský:
Ľúbosť je večná, keď po veciach večných
túži: sen klamný je ona, keď predmet
márny a malý za cieľ si vystaví.
So svetom, s vlastným svedomím sa zmieriť
je samo šťastie pod slncom: zaľúbiť
svet celý a v ňom dušu svoju objať 
je blaženosť, je pozyv nebešťanov.
Zaľúb si Boha, zaľúbi si ťa Boh,
dávaj sa svetu a svet sa dá tebe. –
Tak, čo si smutná, duša moja mladá? 
Pozri len oknom čistým, bezpredsudným,
do jarnej knihy života, tam vidíš,
že nenávisť je len slúžka ľúbosti
a že poriadok je zákon života.
Nájdu sa duše, čo ohlas úprimný
dajú túžbam a citom tvojím krásnym:
Ľúbosť všeobecná je anjel strážca
tvoj, a ten verné priateľstvo tu nájde 
u tých, čo s tebou rovnako cítia; ten
nakloní ti aj dive srdcia zlostných, 
alebo strely ich zatupí.
Tak bratia drahí, v objatí láskavom
nesme sa krátkym životom k večnosti;
ľúbosť ku kráse, ku veciam posvätným
nech bude dušou čistých duší našich.
Vrúcne ku prsiam zmužilým nevinie 
ňadrá panenské pritiskni viac a v tom
objatí srdečnom padnime verní
do človečenstva posvätnej ľúbosti.

Dosiaľ nepublikovaná báseň. Vyskytuje sa v zložke spolu s básňou Drotár. Možno predpokladať, že ju Sládkovič vytvoril bezprostredne po návrate z Halle.