Raul Castro, chlapec od oltára

Číslo 2/2015 · Yoani Sánchezová · Čítanosť článku: 1689
 

Kubánsky vodca Raul Castro sprevádzal pápeža Františka počas všetkých jeho omší v priebehu pápežovej cesty po ostrove. Od omše, ktorú pápež celebroval na havanskom Námestí Revolúcie, až po posledné slová, ktoré povedal v katedrále v Santiago de Cuba. Prezident cestoval v sprievode pápeža – od hlavného mesta po východné pobrežie – ako niekto, kto čaká na odpustenie za dlhý zoznam svojich hriechov.

Castro pôsobil dojmom, že chce – svojím spôsobom – splniť slovo, ktoré dal minulý rok v máji v Ríme. Povedal vtedy: „Ak bude pápež aj naďalej takto vystupovať, vrátim sa do Cirkvi a budem sa modliť. Nežartujem.“ Návrat k viere, zdá sa, sa netýka iba Raula Castra, ale aj časti jeho rodiny, ktorá ho počas pápežovej cesty sprevádzala, spolu s ministrami a vysokými úradníkmi zo štátneho tlačového odboru.

Kubánska televízia sa však, napriek náhlemu mystickému zápalu prezidenta krajiny, vyhýbala tomu, aby počas záberov vysielaných zo slávenia omší, ukazovala jeho prítomnosť, najmä keď si veriaci dávali znak pokoja alebo vyslovovali slová modlitieb. Kamery zachytili iba jeho príchod a odchod z chrámov a námestí.

Televízni hlásatelia a hlásateľky, ktorí počas týchto troch dní vystupovali v špeciálnych reláciách venovaných pápežovej návšteve, čelili obzvlášť nepríjemnej situácii. Niektorí z nich, dobre známi svojím horlivým ideologickým presvedčením, si museli teraz dávať pozor, zmierniť jazyk a okoreniť svoj prejav aj niekoľkými citátmi zo žalmov, biblických alúzií, či dokonca sa úctivo zmieniť o niektorých náboženských postavách.

Piruety, ktoré títo hlásatelia a novinári predvádzali, aby nepoužili slová ako „revolúcia“, „komunistický“ alebo „súdruh“, boli súčasťou cirkusu, ktorí sami reprezentujú. Jediné, čo v štúdiu chýbalo, bol kríž a Biblia, aj keď si vystačili aj bez nich.

Nadmerné používanie kadidla v týchto dňoch veľa Kubáncov neocenilo. Šesťdesiattri ročný komunistický bojovník, ktorý žije u nás v paneláku, mi povedal, že: „čo bolo kedysi posvätné, sa mení na smiešne“. A správanie kubánskych štátnych orgánov a médií, ktoré na celoštátnom okruhu vysielali kompletné slávenie svätých omší, označil tento komunista za premenu „ateizmu na náboženskú servilitu“.

Jediné, čo teraz potrebujeme počuť, je ďalší prejav Raula Castra, či nahradí bojovné zvolanie na jeho konci: „Vlasť alebo smrť!“ za kratšie: „Amen!“

Autorka je kubánska nekomunistická novinárka. Vedie internetový magazín 14yMedio.com, kde tento článok pôvodne vyšiel. Viackrát čelila štátnej perzekúcií, bola uväznená a vďaka blogu Generación Y sa stala známou za hranicami Kuby.