Ján Čarnogurský

Číslo 2/2015 ·   · Čítanosť článku: 2500
 

V sobotu 24. októbra zomrel vo veku 91 rokov nitriansky emeritný biskup a kardinál Ján Chryzostom Korec. Prinášame nekrológy Jána Čarnogurského a Jaroslava Danišku.

V sobotu 24. októbra 2015 zomrel kardinál Ján Chryzostom Korec. Kardinál, predtým biskup, predtým tajný biskup, predtým rehoľník – jezuita. Na postave kardinála Korca sa najlepšie zobrazujú dejiny Katolíckej cirkvi v druhej polovici 20. storočia na Slovensku, aj vzťah Katolíckej cirkvi a slovenskej spoločnosti.

Narodil sa 22. januára 1924 v Bošanoch pri Bánovciach nad Bebravou. Ako študent sa rozhodol pre jezuitský rád, absolvoval vzdelanie v rámci jezuitského systému školstva a zdalo sa, že z neho bude zaujímavý jezuitský klerik. Ale medzitým sa skončila 2. svetová vojna a Slovensko v rámci Československa pripadlo do komunistického bloku.

Ján Chryzostom Korec prežil barbarskú noc 13. apríla 1950. Najskôr ho polícia zobrala do viacerých sústreďovacích kláštorov, naposledy bol v Podolínci. Rožňavský biskup Róbert Pobožný ho tajne vysvätil za kňaza 1. októbra 1950. Boli päťdesiate roky, komunizmus sa cítil najsilnejší a chystal sa na ovládnutie sveta. V rádiu vtedy vyhrávali pieseň, dnes by sme povedali hit: „Zítra už budou vlajky rudé na stožárech světa celého.“

Odpoveďou Katolíckej cirkvi v Československu bol projekt tajnej Cirkvi. Všetci biskupi boli zatknutí alebo pod dozorom, preto najskôr bolo potrebné obnoviť biskupský zbor. Bolo to možné iba tajne, a Jána Chryzostoma Korca vybrali ako kandidáta na tajného biskupa. Biskupské svätenie prijal 24. augusta 1951, keď mal 27 rokov. Korcovo biskupské svätenie sa pred komunistickou políciou nedalo dlhodobo utajiť. V roku 1960 Korca zatkli, tentoraz už do väzenia, a odsúdili na 12 rokov. Ako väzeň pochodil viaceré väznice vtedajšieho Československa, najdlhšie sa zdržal vo Valticiach.

Z väzenia vyšiel až na amnestiu v roku 1968. Vo vtedajších takmer slobodných pomeroch mohol vycestovať do Ríma. V júli 1969 ho prijal pápež Pavol VI. a na znak uznania mu venoval svoje biskupské insígnie. Ale miestom pôsobenia biskupa Korca bolo Slovensko. Vrátil sa domov, aj keď v podmienkach normalizácie už nemohol pôsobiť ako kňaz.

Pre Jána Chryzostoma Korca to nebol veľký problém. Začal pracovať ako robotník, opravár výťahov. Takto pracoval až do odchodu do penzie. Býval v Petržalke v panelovom byte a vtedy ho už Štátna bezpečnosť nemohla obmedziť v jeho duchovnom pôsobení. Režim nemal na neho žiadnu páku. Zavrieť ho už nemohol, bolo to pred a po Helsinskej konferencii, a uväznenie tajného biskupa by vyvolalo veľký pokrik v zahraničí. Tak došlo na Slovensku k ojedinelej symbióze. „Dolu“ pracovali aktívni veriaci, žiaci pátra Kolakoviča, a mali nad sebou tajného biskupa, Jána Chryzostoma Korca. Tajná Cirkev nespôsobovala problémy verejne pôsobiacej Cirkvi a verejne pôsobiaca Cirkev neprekážala v aktivitách tajnej Cirkvi. Vďaka tejto štruktúre sa tajná Cirkev stala najefektívnejším odporcom komunizmu.

Pre porovnanie: po roku 1968 vylúčili z komunistickej strany desaťtisíce komunistov, zväčša ich vyhodili zo zamestnania, a režim ich podrobil rôznej diskriminácii. Tieto desaťtisíce komunistov neboli schopní viesť organizovaný zápas za zrušenie svojej diskriminácie a za oslobodenie spoločnosti. Mnohí písali siahodlhé žiadosti o rehabilitáciu, ktoré nikto nečítal.

Okolo biskupa Korca sa sústredila slovenská katolícka inteligencia zo všetkých oblastí. Dodnes mám pred očami rúru z plastickej hmoty, ktorú mal v obývačke a čelil ňou odpočúvaniu. Kto prišiel k biskupovi Korcovi na návštevu, sedel na jednej strane stolíka, biskup Korec na druhej strane stolíka. Na podstavci medzi nimi sa nachádzala plastová trubka priemeru asi 5 - 8 cm. Biskup Korec aj jeho návštevník hovorili do plastovej rúry, rozumeli sa dobre, ale plastická hmota rušila zvukové vlnenie, takže odpočúvacie prístroje nemohli nič zachytiť. Zariadenie musel navrhnúť inžinier akustik, ktorý poznal všetky detaily zvukového vlnenia.

Z času na čas biskup Korec napísal list komunistickej verchuške, jeho text sme dopravili do zahraničia, odvysielala ho Slobodná Európa, Rádio Vatikán, Hlas Ameriky a publikovali ho zahraničné časopisy. Biskup Korec sa stal známou postavou odporu proti komunizmu v Československu.

Potom prišiel November 1989. Ako prvý podpredseda federálnej vlády som navštívil všetkých katolíckych a evanjelických biskupov, medzi nimi aj biskupa Korca v jeho panelovom byte v Petržalke. Pápež vo februári 1990 menoval biskupa Korca diecéznym biskupom v Nitre. Komunizmus bol porazený, začali iné problémy. Zomknutosť katolíckej inteligencie okolo biskupa Korca sa postupne uvoľňovala.

Zároveň dochádza k novému javu. Politická korektnosť čoraz viac spútavala Slovensko, ale na biskupa Korca neplatila. V júli 1990 posvätil pamätnú tabuľu na budove v Bánovciach nad Bebravou pripomínajúcu prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisu. Vysielal pozitívne signály pri vyjadreniach predsedu HZDS Vladimíra Mečiara o samostatnosti Slovenska. Vedenie KDH muselo rešpektovať „posvätné kravy“ politického procesu, napr. požiadavku referenda pre rozdelenie republiky.

Biskup Korec vedel, že historická voľba národa sa uskutočňuje v rôznych formách. Biskup Korec akoby sa pridržiaval nedávneho výroku pápeža Františka, že každý národ má právo mať svoj samostatný štát. Od roku 1994 medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom republiky Michalom Kováčom zúril politický zápas. Zo strany premiéra sa zápas viedol nekultúrnym spôsobom, únosom prezidentovho syna, vystavením elektronických hodín naproti prezidentskému palácu, ktoré odpočítavali dni do konca prezidentovho funkčného obdobia, a podobne. Štyria katolícki biskupi (Baláž, Sokol, Tkáč, Tondra) podpísali list na podporu prezidenta. Podpis biskupa Korca na liste nenachádzame.

Liberálna tlač zahalila biskupa Korca do mediálneho ticha. Sem-tam v tichu zaznela kritika biskupa. Hrdinský tajný biskup Korec z komunistického obdobia sa stal zamlčiavanou verejnou postavou. V roku 1991 pápež Ján Pavol II. menoval biskupa Korca za kardinála. Nitra sa priblížila k svojim zlatým časom z ďalekej minulosti. Kardinál Korec napísal viac kníh, v ktorých opísal hrdinské komunistické obdobie Cirkvi na Slovensku.

Teraz nás opustil, ale jeho životné osudy, ako nový typ hrdinstva, vojdú do slovenských dejín.

Autor je advokát, bývalý slovenský premiér a disident.