Editoriál

Číslo 2/2015 · redakcia · Čítanosť článku: 1723
 

Vážení čitatelia a priatelia revue Impulz!

V rukách máte ďalšie číslo časopisu, opäť nám jeho príprava trvala dlhšie, ako sme si predsavzali, ale opäť sme – pevne verím - neznížili latku a v čísle nájdete výber kvalitných textov o rôznych témach. Rád by som upriamil vašu pozornosť na štyri konkrétne texty. Na sympózium o nemeckom katolicizme, ktorým sa vraciame k októbrovej synode o rodine, ktorá sa ukázala byť – ako to vyjadril kardinál George Pell – sporom medzi nemeckými teológmi. Druhým textom je úvaha Juraja Šústa o encyklike pápeža Františka Laudato Si, o ktorej sa u nás – paradoxne – diskutuje menej, než v mnohých sekulárnejších krajinách. Tretím textom je prenikavá esej francúzskeho historika Alaina Besancona a protestantizme. Opäť téma, o ktorej sa píše a sporí menej, než je potrebné. A napokon najkratší text v čísle – báseň Andreja Sládkoviča, ktorá doteraz nebola publikovaná. Je nám potešením, že vďaka Egonovi Krákovi a Štefanovi Bučkovi môže Sládkovič svoju takmer stratenú báseň uverejniť v Impulze.

V čísle nájdete viacero ďalších skvelých textov a úvah o politike, geopolitike, náboženstve či dejinách. Želám vám príjemné čítanie.

Dovoľte však, aby som tento priestor využil aj na krátku úvahu. Slovenský katolicizmus pôsobí v ostatnom čase utrápeným a uboleným dojmom. Neplatí to absolútne, ale aj keď sa niečo podarí, ale nepodarí sa to úplne, akoby okamžite prevládla skepsa a trpiteľský étos. Bolo to tak pri referende, ktoré napriek volebnému neúspechu malo úspech politický, bolo to tak pri sporoch o arcibiskupa Bezáka, týka sa to marazmu v Ružomberku a podobne.

Myslím si, že je to neodôvodnený pocit. Iste, slovenský katolicizmus prechádza výraznou vnútornou transformáciou, nie všetko vyzerá tak, ako by malo, ale dejú sa aj veci, ktoré sa u nás nikdy nediali a ktoré nám môžu mnohí len závidieť. Uvediem pár príkladov. Pochod za život zaplnil Bratislavu tak, ako to nedokázali ani novembrové demonštrácie v roku 1989. A ešte dôležitejšie, ako počty, boli tváre tých ľudí. V čase, keď získava katolicizmus opäť raz imidž nerozumnej a vysmievanej doktríny, ukázali títo ľudia nielen sebavedomie, ale najmä radosť a vlastnú predstavu moderného života. V tejto krajine, ako ukázalo referendum, sme menšina, ale veľmi činorodá, nápaditá a sebavedomá menšina.

Po druhé, utečenecká kríza nás zastihla nepripravených. Médiami sa hrnie tvrdá kritika, často zameraná aj proti cirkvi a kresťanom. V skutočnosti ide však o trochu virtuálnu vojnu. Jednak sa najtvrdší kritici, ktorí volali po úplnom otvorení hraníc a prijímaní všetkých, aj ekonomických migrantov, dnes už k svojim názorom nehlásia a jednak sa mýlia, keď označujú za kresťanské niečo, čo tým nie je. Kresťania pritom preukázali nielen potrebný idealizmus, ale aj realizmus, či už Mísijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul, Slovenská katolícka charita či iniciatíva KtoPomôže.sk alebo aktivity bratislavskej univerzity sv. Alžbety. Myslím, že sa nepomýlim, ak poviem, že medzi kresťanmi práve vyrástlo niekoľko ľudí, ktorí našli svoju tému a v budúcnosti môžeme očakávať ešte viac vodcovstva a profesionality.

A po tretie, nestáva sa často, aby si pápež prečítal knihu slovenského autora a napísal mu list, kde mu za ňu poďakuje a ocení ho. Presne to urobil emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý napísal osobný list nášmu kolegovi a priateľovi Vladimírovi Palkovi, predsedovi redakčného kruhu tohto časopisu. Je to veľká pocta a radi ju Vladovi doprajeme, málokto si ju totiž zaslúži ako on. Ale je to aj dôkaz toho, že Slovensko a slovenskí autori dokážu svet zaujať svojimi ideami a uvažovaním, že dokážu pomenovať súvislosti, ktoré iným otvoria oči a o ktorých sa oplatí diskutovať. Ak ste doteraz nečítali knihu Vladimíra Palka Levy prichádzajú, je to azda dobrý dôvod, aby ste sa nechali inšpirovať pápežom a knihu si prečítali. Stojí to za to. Napokon, po nemeckom preklade, onedlho vyjde aj český preklad.

Na záver mi ešte dovoľte pogratulovať nášmu kolegovi Martinovi Leidenfrostovi, rakúskemu spisovateľovi, scenáristovi a cennému členovi redakčnej rady našej revue, k získaniu významnej novinárskej ceny „Writing For CEE“, ktorú získal za svoje fejtóny, ktoré vychádzajú vo viacerých európskych denníkoch a tiež v internetovom denníku Postoj.sk. Cenu udeľuje Bank Austria a Austria Presse Agentur. Sledovať, akú poklonu zložil vo Viedni nášmu kolegovi rakúsky intelektuál a rešpektovaný literárny kritik Karl-Markus Gauss, ale aj ďalší členovia medzinárodnej komisie, ktorá cenu udeľuje, bol mimoriadny zážitok. Martin Leidenfrost svojimi textami prepája naše krajiny spôsobom, ako žiaden iný intelektuál. Bolo to cítiť aj počas udelenia ceny vo Viedni a patrí mu za to naša vďaka.

Vážení priatelia, prajem vám príjemné čítanie revue – a k vás náš časopis stále baví, myslite na nás, ľahšie sa nám bude pripravovať ďalšie číslo.

Jaroslav Daniška