Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

ČAD – Čertova kovadlina

Číslo 3-4/2014 · Ondrej Močkor · Čítanosť článku: 1247
 

V ostatných mesiacoch na Slovensku rozpútala tvrdá hudba vášnivú spoločenskú diskusiu. Práve v tomto období, koncom leta, vydala metalová kapela ČAD zo Svätého Jura svoj šiesty štúdiový album.

V očiach religióznych ľudí vzbudzuje tvrdá gitarová hudba väčšinou pohŕdanie a strach. Mnohí si myslia, že agendou metalových kapiel je invokácia diabla, preklínanie a ktohovie čo ešte. Áno, istá pomerne subtílna množina metalových kapiel zosmiešňuje náboženstvo a provokuje veriacich ľudí. Ale hádzať všetkých metalistov do jedného vreca je zlá a nebezpečná generalizácia. Napríklad ČAD do tejto kategórie určite nepatria. Práve naopak. Spevák a gitarista Štefan Chrapa alias Pišta Vandal je dlhoročným spolupracovníkom Rádia Slovensko, kde pracuje ako redaktor náboženského vysielania, a otvorene sa hlási ku kresťanstvu. Mimochodom, týmto si v očiach mnohých metalistov vyslúžil pohŕdavé pohľady. Ale treba zdôrazniť, že ČAD nie je žiadna kresťanská kapela. Je to jednoducho kapela, ktorá už dlhé roky hrá skvelú hudbu.

A skvelý je aj ich najnovší album. Kapela ho nahrávala na Morave a o konečnú zvukovú stránku sa postarali majstri zvuku na Floride. Zvuk je prvotriedny. Keď sa dozviete, že albumy si kapela vydáva vlastným nákladom a predáva ich priateľsky za dobrovoľný príspevok, tak je priam nepochopiteľné, že zvuk dosahuje takú kvalitu. Ale je to tak. Vizuálne spracovanie albumu je na slovenské pomery na pomerne vysokej úrovni. Mimochodom, autorom ilustrácie na obale je bubeník a kapelu v temnom lese nafotil Sachtikus. Všetko je to také domácke, ale zároveň svetové!

Po vložení nosiča do prehrávača nasleduje necelá trištvrte hodina ťažkých gitarových riffov, burácania bubnov, ktoré skutočne pripomínajú udieranie kladiva pri kutí kovu vo vyhni, hutné basové linky a kvíliaci rev. Celkový dojem dotvárajú inteligentné texty napísané zemitým, ale krásnym slovenským jazykom. To všetko dotvára dojem, akoby hudba bola skutočne ukutá v srdci Karpát zo železnej rudy, ktorá bola vyťažená v pote tváre. Mimochodom, na obale albumu kapela Karpatom skutočne vyjadrila poďakovanie.

Album otvára intro Vyhňa pekiel, po ktorom nasleduje titulná skladba Čertova kovadlina. Zo skladby cítiť silné nefalšované emócie – hlavne pocit ťažko vydobytej slobody. „S vlkmi som na mesiac v noci/ Kričal, že nie sme otroci / Až sa odtrhla lavína/ Čertova kovadlina!/ Morom krvi som sa brodil/ Z okov som sa vyslobodil. [...] Z priepastí pekla stúpa dym/ A ja do ohňa položím/ Reťaz, čo roky škrtí ma/ Čertova kovadlina.“ Druhá skladba má názov Hroby našich predkov. V tomto kultúrnom teritóriu máme zvyk v istom období intenzívnejšie spomínať na našich predkov a uctievame si ich pamiatku. Oni sú tiež súčasťou našej identity. Upozorňuje na to dvojveršie: „Hroby našich predkov/ Sú našimi hrobmi“. Po nej nasleduje skladba Vyvrheľ. Vyvrheľ je človek, ktorý nikam nepatrí, ktorého odvšadiaľ vyháňajú. „Príliš veľké rohy do pekla/ príliš veľké krídla do raja/ vyhnaný zo všetkých sfér – vyvrheľ“ Kto sa nikdy takto necítil, môže byť skutočne šťastný, ale človek, ktorý sa v živote snaží žiť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, sa často stretáva s nepochopením ostatných ľudí a je vytláčaný do sfér nikoho. Azda najsilnejšou na albume je skladba Démon samoty. Skutočne ide o vyšperkovaný text a nefalšovanými emóciami nabitú hudbu. „Na odvrátenej strane hory/ Mám svoju jaskyňu / A v nej ma bolí všetko, čo som stratil/ A nočné mory oheň horí, oheň planie/ Plný strachu čakám na svitanie [...] A nemám človeka čo by sa ma zastal/ Keď ma trhajú na kusy/ Nemám človeka, čo by sa zastal/ Temno hlbín som zakúsil.“ [...] Moje túžby sú moje putá/ Ozrutná sila čo ma púta/ K tomuto svetu/ A čo k životu čo k smrti ma ťahá/ No umrieť sa zdráham/ Ale žiť je tak ťažko/ Tak Strašne ťažko/ Často myslím na smrť/ Lebo viem, že ona myslí na mňa/ A ja to cítim, a tak sa pýtam/ Vydržím do svitania?“ Ide o existenciálne ladenú skladbu, ktorej text by sme bez preháňania mohli nazvať poéziou. Na albume sa nachádza aj pieseň s číselným označením. Pravdepodobne by ste čakali, že pôjde o číslo šelmy z biblickej knihy Zjavenia apoštola Jána. Nie, ide o číslo 333 a pieseň je o tvrdej hudbe, tvorenej tromi akordmi. Posledná skladba je venovaná Dunaju. Áno, rieka dotvára plnosť živlov, ktoré sú z albumu cítiť. Pieseň pôsobí takmer staroslovansky. Jej počúvanie vo vás evokuje pocity mužov, ktorí stoja pred riekou a snažia sa ju zdolať. Nejde však o prázdninové splavovanie rieky, ale o boj s rozzúreným živlom. Najprv musíte zo stromov vytesať člny, aby ste na nich mohli dokázať rozbúrenej rieke, že sa jej nebojíte. Bojovú náladu vytvára napríklad dvojveršie: „Nezahynieme v krútňave bojov/ Znova ako víťazi vrátime sa domov.“

Mimochodom, texty z albumu Čertova kovadlina sa dostali aj do denného vysielania Rádia_FM, kde ich autor textov recitoval do podmazu klasickej hudby. Tento skutočne originálny počin sa dá voľne nájsť na internete, a preto ak vám metalová hudba vyslovene vadí, tak tvorbu kapely ČAD by ste mohli okúsiť aspoň v tejto forme. Autor textov je básnik, ktorý vydal niekoľko básnických zbierok.

Na albume sa okrem jedenástich skladieb, konceptuálne zapadajúcich do celku, nachádzajú aj štyri bonusy. Medzi bonusmi je napríklad pieseň Horiaca obloha, ktorá je vlastne metalovou koledou. Celý album rozhodne stojí za vypočutie. Všetky skladby sú nefalšovaním vyjadrením existenčného pocitu, pokusom vypovedať nevypovedateľné. A nejde v umení práve o toto? Len sa netreba nechať odradiť formou. I keď tú dokonale ocení asi len fanúšik tohto hudobného žánru.

Autor je absolvent Kolégia Antona Neuwirtha a počúva metal.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.