Reakcia na článok Jána Čarnogurského: Rusko v strednej Európe

Číslo 3-4/2014 · redakcia · Čítanosť článku: 3442
 

Text Jána Čarnogurského je taký kontroverzný, že je naňho potrebné reagovať. Je ale ťažké nebyť osobný, pretože Ján Čarnogurský nie je len ponovembrový politik (premiér, minister spravodlivosti či predseda KDH), ale aj prednovembrový disident (organizátor Sviečkovej demonštrácie a významná persóna nielen katolíckeho disentu).

Z doposiaľ vypovedaného je zrejmé, že musel mať v minulosti nielen mimoriadne schopnosti, ale aj veľkú odvahu. Preto jeho zmýšľanie z posledných rokov je absolútne nepochopiteľné. Text, na ktorý reagujem, by katolícky disident nikdy nenapísal.

Ján Čarnogurský otvorene píše, ako by sa Slovensko malo správať v súčasnej geopolitickej situácii. Spôsob, ktorý odporúča, je plný cynického pragmatizmu. Citujem: „Ak súčasná ukrajinská kríza je začiatkom zásadnejšej zmeny geopolitických pomerov v strednej Európe, potom kŕčovité pridržiavanie sa doterajších pomerov by Slovensku skôr poškodilo, pretože sa na konci ocitneme v tábore porazených.“

Bývalý slovenský premiér hovorí taktiež o súperení s Maďarskom o priazeň Ruska – pričom nie je možné sa automaticky spoliehať na slovanskú lojalitu.

V texte sa vykresľuje oslabené sovietske a postsovietske Rusko osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a jeho mocenský rozmach, ktorý vyústil aktuálne do ukrajinskej vojny. Pričom Západ (predovšetkým USA) bol ten, ktorý porušil medzinárodné dohody ako prvý, a aktuálne je taký bezmocný, že na aktivity Ruska nedokáže reagovať. S Ruskom máme údajne aj viac hodnotových prienikov ako so Západom.

Postoj Jána Čarnogurského k Rusku je poznačený nekritickým obdivom a dogmatickým schvaľovaním jeho krokov. Hoc by tie boli aj neobhájiteľné. Podobne sa správali komunistickí funkcionári v roku 1968 a v čase normalizácie. Iba takýmto spôsobom je možno nazerať na násilné správanie Putina ako na mocenskú politiku, ktorá odráža aktuálnu politickú silu Ruska.

Priam do očí bijúce je pritom vyjadrenie kyjevsko-haličského arcibiskupa a primasa Ukrajinskej grécko-katolíckej cirkvi Svjatoslava Ševčuka, ktoré bolo uverejnené v tom istom čísle Impulzu ako Čarnogurského text. Arcibiskup opisuje šokujúcu realitu na Ukrajine, rôzne zverstvá, ktoré vykonali proruskí separatisti. Na záver píše: „Ukrajina potrebuje účinnú pomoc celosvetového kresťanského spoločenstva a podporu všetkých ľudí dobrej vôle. Uprostred záplavy propagandistických správ z masovokomunikačných prostriedkov Vás prosíme, aby ste všetky informácie kriticky vyhodnocovali.“ Povedal by svoje „pragmatické“ proruské postoje Ján Čarnogurský Svjatoslavovi Ševčukovi a ďalším vojnou sužovaným Ukrajincom?

Ešte poznámka k spoločným hodnotám. Myslí autor azda na štátnu Pravoslávnu cirkev? Na prvé uzákonenie interrupcií na svete? Na „slobodu prejavu“, ktorá umožňuje zabíjať a väzniť novinárov a inak zmýšľajúcich ľudí? Na vysokú mieru korupcie a alkoholizmu? Azda myslí na postoje k homosexualite, ale aj tu Putin používa viac hrubú silu ako zdravý rozum.

Súčasné postavenie Slovenska ako člena EÚ a NATO nás zaväzuje k jasnému postoju rešpektovania suverenity Ukrajiny a odsúdenia vojenskej intervencie Ruska. Lavírovanie medzi Ruskom a Západom nie je možné. Pritom ma vo všeobecnosti súčasný postoj Slovenska vo vzťahu k EÚ veľmi neteší. Avšak od súčasných politikov – a je jedno či napravo alebo naľavo od stredu – sa iný prístup dá len ťažko očakávať. Práve konzervatívni politici typu Mikloška, Palka, Zajaca by boli nádejou na zmenu. Z tejto skupiny sa svojimi „zvláštnymi“ názormi Ján Čarnogurský sám vyčleňuje.

Marián Zimmermann