Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Podnikateľ či politický mesiáš?

Číslo 2/2014 · Pavol Minárik ml. · Čítanosť článku: 1250
 

Posledné dve desaťročia sme mohli sledovať Andreja Babiša ako úspešného podnikateľa. Časopis Forbes odhaduje jeho majetok na 2,4 miliardy amerických dolárov, čo ho radí na druhé miesto v pomyselnej súťaži o najbohatšieho českého občana. Neskôr sme mohli počúvať jeho stále častejšiu kritiku fungovania štátu, ktorá od bežných ad hoc vyjadrení prešla k systematickému budovaniu popularity medzi nespokojnými občanmi Českej republiky. Z Babiša podnikateľa sa v priebehu niekoľkých rokov stal Babiš politik, a to politik veľmi úspešný – v prvých voľbách, ktorých sa jeho strana ANO zúčastnila, získala skoro pätinu hlasov a v dolnej komore českého parlamentu takmer štvrtinu mandátov. Andrej Babiš sa stal ministrom financií a – napriek tomu, že zastáva túto obvykle nepopulárnu funkciu – podľa prieskumov zostáva najpopulárnejším českým politikom. Čo však môže Babišov nástup znamenať pre českú politiku?

Nejsme politici, makáme

Hoci je Babiš pomerne unikátnym zjavom, jeho vstup do politiky je pokračovaním vlny, ktorá sa (nielen) českou politickou scénou prelieva už niekoľko období, a ktorú charakterizuje nespokojnosť voličov s etablovanými politickými stranami. Základným prvkom nových strán často nie je alternatívny program, ale samotný fakt, že sú alternatívou. V predchádzajúcom volebnom období to boli v Česku Věci veřejné. V posledných voľbách uspeli strany ANO a Úsvit přímé demokracie.

Zaujímavým spoločným prvkom českých protestných strán je, že za nimi, viac či menej otvorene, stoja podnikatelia – Vít Bárta za VV, Andrej Babiš na čele ANO, Tomio Okamura na čele strany Úsvit. Slovenskou paralelou môže byť ANO Pavla Ruska, a najmä Obyčajní ľudia, ktorí podobne stavajú na svojej alternatívnosti voči profesionálnym politikom.

Babišovo politické hnutie sa explicitne snaží deklarovať rozdiel medzi politikmi a odborníkmi. Zatiaľ čo v ostatných stranách sú politici, oni politikmi nie sú. Výroky typu: „nejsme politici, makáme“ alebo „stát je zadlužená firma se špatným managementem“ (a teda jeho riadenie je otázka odborná, nie politická), sú zrejmou snahou vymedziť sa na inom základe než je politický program. Babiš si do svojej strany vybral ľudí, ktorí majú často za sebou zaujímavú kariéru. Naozaj však chcel ponúknuť najlepších odborníkov na riadenie štátu alebo skôr apeluje na typický omyl voliča, ktorý podvedome predpokladá, že človek úspešný v svojom obore bude i dobrým správcom verejných vecí?

Samotný politický program je typický pre alternatívne strany: výzvy proti korupcii, obmedzenie moci politikov, pravidlá musia platiť pre všetkých. A potom sľúbiť všetkým všetko – menej nezamestnaných, viac peňazí na školstvo a vedu, investície do infraštruktúry, nižšie ceny energií a pritom nižšie dane. Samozrejme, nezvyšovať zadlženie. Ako to dosiahneme? Efektívnejšie fungovanie štátu a lepší výber daní. Jednoducho generický program, ktorý by z veľkej časti podpísala ktorákoľvek strana.

Makáme?

Babišov volebný úspech a jeho nástup do vlády vzbudil oprávnené obavy. Jednak, napriek svojim podnikateľským úspechom, nemá žiadne politické skúsenosti, jednak je minister Babiš priam stelesnením potenciálneho konfliktu záujmov. Problémom je však skôr sústavné pokračovanie predvolebnej taktiky – spory s politickými oponentmi a vyhýbanie sa prípadným nepopulárnym opatreniam.

Zatiaľ čo u opozície je pochopiteľné, že útočí na predstaviteľov vlády všetkými možnými spôsobmi, vláda by sa mala prezentovať najmä reálnymi opatreniami. Babiš sa však často zapája do málo významných sporov. Jednak mu prinášajú možnosť mediálnej prezentácie, jednak odvádzajú pozornosť od skutočného vládnutia. A nejde len o kauzu Babišovej spolupráce s bývalou Štátnou bezpečnosťou.

V oblasti hospodárskej politiky je ťažké hodnotiť, ktoré opatrenia sú z Babišovej hlavy a ktoré sú výsledkom tlaku koaličných partnerov. Zdá sa, že politika súčasnej vlády počíta s nezvyšovaním daní prípadne z ich miernym znížením. Na strane výdavkov však počíta s rastom. V oboch týchto aspektoch sa vláda a minister financií tvrdo vymedzujú voči svojim pravicovým predchodcom. Babiš pritom tvrdí, že vládny dlh sa zvyšovať nebude. Zjavne teda počíta s hospodárskym rastom, ktorý mu umožní expanziu výdavkov, akú si predchádzajúca vláda nemohla počas krízy dovoliť.

Nejasný program vedie k zaujímavej časovej nekonzistentnosti v Babišových postojoch. To nahráva sociálnym demokratom, ktorí dokážu presadiť svoje priority v kľúčových otázkach. Minimálne v troch dôležitých otázkach Babiš spätne hodnotí opatrenia dohodnuté v rámci vládnej koalície ako chybné – ide o otázky regulačných poplatkov v zdravotníctve, zrušenie druhého piliera dôchodkového zabezpečenia a zavedenie tretej sadzby dane z pridanej hodnoty.

Kauza zdravotníckych regulačných poplatkov je zvlášť ilustratívna. Sociálni demokrati do koaličnej dohody presadili zrušenie týchto poplatkov (s výnimkou poplatku za pohotovosť). Využili navyše situáciu, keď Ústavný súd zrušil predpis, ktorý stanovoval poplatky za pobyt v nemocnici – v takejto situácii stačilo už len zákon opäť neprijať. Ústavný súd pritom za protiústavné neoznačil samotné poplatky, ale len spôsob ich stanovania. Babiš sa v nasledujúcich mesiacoch opakovane vyjadril, že zrušenie poplatkov je chybou. K tomuto záveru ho možno priviedla i požiadavka ministra zdravotníctva na dorovnanie výpadku príjmov v zdravotníctve vo výške dvoch miliárd korún. Poplatky však znovu zavedené zrejme nebudú, hoci túto možnosť podporuje aj KDU-ČSL ako tretia koaličná strana. Sociálna demokracia nemá dôvod Babišovi ustúpiť.

Popularita ako cieľ

Napriek absencii výrazných opatrení alebo úspechov si Babiš udržuje vysokú popularitu. Podľa prieskumu verejnej mienky o dôvere politikov, z júna 2014, Babiš jednoznačne zvíťazil – dôverovalo mu 58 percent respondentov. Takú podporu nemal za posledné dve desaťročia žiaden minister financií. Lepší výsledok dosiahol na začiatku deväťdesiatych rokov len Václav Klaus. Dôvera ľudí v porevolučných politikov však vtedy všeobecne dosahovala výrazne vyššiu úroveň. Tento výsledok nie je náhodný. Prispieva k nemu celková ekonomická situácia, no najmä cieľavedomá mediálna práca.

Babiš nastúpil do vlády v podstatne lepšej situácii než jeho predchodcovia. Hoci nemôže počítať s raketovým rastom ekonomiky, stále má dostatočný priestor pre zvyšovanie výdavkov. Ekonomická kríza už nie je – aspoň nie mediálnou – témou dňa a vnímané (ak nie skutočné) zlepšenie situácie si ľudia, prirodzene, spoja s novou vládou. Sociálna demokracia, navyše, presadzuje populistické opatrenia, ktoré Babiš neblokuje, maximálne ak kritizuje. Tým môže získať obľubu na oboch stranách.

Babiš však nie je pasívnym hráčom. Jeho imidž je zjavne výsledkom profesionálnej kampane. Expanzia podnikateľských aktivít do mediálnej oblasti zrejme nie je náhodná. Na populistickú strunu hrá tiež vykazovaná činnosť ministra a jeho spolupracovníkov. Tí sa namiesto riešenia podstatných vecí venujú auditom na ministerstvách, kde odhaľujú problémy, ako je niekoľko desiatok nevyužívaných tlačiarní na sklade. Rozpočtové položky v rádoch desiatok či stoviek miliónov sú pre väčšinu ľudí nepredstaviteľné, zbytočný počítač si vie predstaviť každý. Podobnou „stávkou na istotu“ je aj kritika cirkevných reštitúcií.

Ešte pred vstupom do politiky Babiš sľuboval, že bude štát riadiť ako firmu. Tento koncept je, samozrejme, nezmyselný. Firma má stanovené jasné kritérium, podľa ktorého poznáme kvalitu jej riadenia. Týmto kritériom je zisk. Štát žiadne takéto kritérium nemá, maximálne môžeme predpokladať, že kritériá hľadáme v politickej diskusii. Nemožno sa preto čudovať, že jednotliví politici sledujú vlastné kritériá, viac či menej zamerané na vlastné dobro. To platí aj pre Andreja Babiša.

Je zrejmé, že istá časť ľudí vidí v Babišovi politického mesiáša. Pri súčasnom trende je možné, že o pár rokov zostaví vládu jednej strany. Rovnako je možné, že sklame nerealistické očakávania, ktoré si do neho protestní voliči projektovali. Ak pripustíme prvú možnosť, otázkou zostáva, aký program Babiš – bohatší o skúsenosť vládnutia – pre seba a svoju stranu zvolí. Protest a populizmus nemusia pre ďalšie volebné obdobia stačiť.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.