Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Referendum o ochrane rodiny môže byť dobrý nápad

Číslo 2/2014 · Patrik Daniška · Čítanosť článku: 1214
 

Najskôr krátko k obsahu referendových otázok: je dobré, ak je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. Len tak môžeme zachovať jeho jedinečný účel, ktorým je založenie rodiny, odovzdávanie života a riadna výchova detí. Manželstvo nie je len „papier“ potvrdzujúci, že sa máme radi, ani to nie je „papier“ na uľahčenie spoločného života (aj keď láska a výhody s manželstvom súvisia). Ak pravidlo „jeden muž a jedna žena“ opustíme, prispeje to k rozrastaniu zástupov tých, ktorí nebudú chápať skutočný význam manželstva, a preto po ňom nebudú túžiť, ani ho nebudú vedieť žiť.

Pri adopcii by mal štát zohľadňovať záujem dieťaťa dostať sa do dobrej rodiny, ktorá zabezpečí jeho riadnu výchovu. Kritérií na takúto rodinu je veľa, okrem iného aj to, aby dieťa vyrastalo v kompletnej rodine, teda s novou mamou aj otcom. Tvrdenie – radšej pár rovnakého pohlavia ako detský domov – neobstojí. Deti, ktoré by boli adoptované párom rovnakého pohlavia (ak by sa taká možnosť zaviedla), by nezostali v detskom domove, ale neprišli by do rodiny s mamou a otcom. Adopciou párom rovnakého pohlavia by teda boli ochudobnené buď o mamu, alebo o otca.

Súhlasím, aby sme neuzákoňovali žiadne životné spoločenstvá okrem manželstva. Na nátlak európskych súdov by sme im museli priznať postavenie a výhody, ako má manželstvo, a to bez ohľadu na to, či by sme to chceli, alebo nie. Tým by sa manželstvo ocitlo na úrovni so vzťahmi, ktoré majú inú podstatu a účel. Manželstvo je ideál, ktorý by sme mali vyzdvihovať – toto by bol presný opak.

A napokon súhlasím, aby deti nemuseli absolvovať sexuálnu výchovu, ktorá sa prieči ich hodnotám alebo hodnotám ich rodičov. Škola by nemala byť miestom, kam sa rodičia budú báť posielať svoje deti.

Je ale referendum tým správnym prostriedkom, ako toto všetko dosiahnuť? V nasledujúcom texte sa pokúsim vyjadriť pár útržkovitých myšlienok na túto tému, aby som dospel k záveru, že referendum môže byť dobrý nápad.

Právny efekt

Právne normy majú rôznu silu, hovoríme aj o hierarchii právnych noriem. Niektoré môže zmeniť minister, niektoré vláda, niektoré parlament jednoduchou väčšinou, niektoré parlament ústavnou väčšinou. Výsledky referenda majú podobnú silu ako ústavný zákon – môže ich zmeniť len parlament, a to ústavnou väčšinou alebo iné referendum, aj to najskôr po troch rokoch. Zamýšľané referendum o rodine by nemenilo súčasný právny stav čo do obsahu noriem. Zmena by sa však týkala sily týchto noriem – úspešným referendom by sa tieto normy dostali na vrchol hierarchie, a nebolo by ich jednoduché zmeniť. Preto z pohľadu upevnenia týchto noriem je referendum dobrým prostriedkom.

Úspešné referendum by nám navyše pomohlo aj pred tlakom zo Západu – či už zo strany Bruselu, Štrasburgu alebo Luxemburgu.

Spoločenský efekt

Referendové otázky nie sú primárne o homosexuáloch. Toto slovo sa v otázkach ani nenachádza. Referendum je predovšetkým o manželstve, oprávnených záujmoch detí, prípadne ich rodičov. Kauzu o „diskriminácii homosexuálov“ z referenda spravili ľudia, ktorí aspekt homosexuality kladú pred ostatné, a súčasne majú prehnane extenzívne chápanie toho, čo je to diskriminácia.

Som presvedčený, že existuje niečo také ako diskriminácia homosexuálov a že k nej v praxi môže dochádzať. Napríklad vtedy, ak niekto fyzicky napadne človeka len pre jeho homosexuálne cítenie. Alebo mu odmietne predať lístok na vlak. Alebo mu zhabe pre tento dôvod majetok. Alebo ho vyhodí na škole zo skúšky, aj keď odpovedal správne. Skutočných foriem diskriminácie homosexuálov môže byť naozaj veľa.

No nemyslím si, že je diskrimináciou to, keď niekto označí homosexuálne správanie za nemorálne. (Rovnako nie je diskrimináciou to, ak niekto označí za nemorálnu promiskuitu alebo neveru, alebo predmanželský sex.) Nie je diskrimináciou, ak niekto povie, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. Ani to, ak niekto nepovažuje za správne dávať manželské výhody a spoločenské uznanie zväzkom, ktoré nedosahujú kvality manželstva. Pozrite si, čo sa v dnešnom diskurze označuje za diskrimináciu homosexuálov – takmer všetko sú to takéto formy akože diskriminácie. Slovo diskriminácia sa používa ako kladivo na názory, ktoré odmietajú požiadavky LGBTI hnutia na revolúciu v rodinnom práve.

To, čo LGBTI aktivisti nesprávne označujú za „diskrimináciu“, predstavuje pre množstvo ľudí hodnoty, ktoré sú im „sväté“ – výnimočnosť manželstva, záujem detí vyrastať v úplnej rodine, ochrana pred sexualizovaním detí v školách.

Ak by bolo referendum úspešné, ľudia sa už nebudú musieť obávať, že nejaká budúca vláda jednoduchou väčšinou zo dňa na deň obráti kľúčové spoločenské inštitúcie na hlavu len preto, aby získala pár červených bodíkov navyše. Pre konzervatívne zmýšľajúcich ľudí (u nás sú to hlavne pravoverní kresťania) by homosexuáli prestali predstavovať nepriateľa a bezprostredné ohrozenie pre ich posvätné témy. Všimnite si, ako pozitívne vplýva zakotvenie definície manželstva do Ústavy – požiadavky na redefiníciu manželstva zrazu ochabli. Podobný efekt sa dá očakávať aj v prípade úspešného referenda. LGBTI aktivisti by sa zase mohli zamerať na skutočnú diskrimináciu homosexuálov a neriešiť donekonečna listy KBS, alebo vyjadrenia bratov Kuffovcov. Úspešné referendum by pomohlo pristrihnúť krídla umelej, zbytočnej a nebezpečnej agende, trochu upokojiť znepokojenú väčšinu a nasmerovať pozornosť LGBTI aktivistov na skutočné problémy komunity, ktorú chcú reprezentovať. Toto všetko by prispelo aj k väčšiemu pokoju v spoločnosti. Možno by sa dalo nadnesene povedať, že aj k istému zmiereniu národa. To stojí za pokus.

Dozrel čas

Otázka tiež je, či prišiel čas na referendum. Myslím si, že áno, a to z dvoch dôvodov, aj keď predsa len mám jednu malú výhradu. Po prvé, čas dozrel preto, že sa s podstatnejším pokusom o „zakonzervovanie“ súčasného stavu musíme poponáhľať. Európske inštitúcie tlačia, nebezpečné sú hlavne súdy. Zatiaľ akceptujú, že manželstvo môže byť vyhradené len mužovi a žene, a nenútia ani členské štáty zavádzať registrované partnerstvá. Vo svojich odôvodneniach sa však neštítia prezentovať názor, že z pohľadu dieťaťa je jedno, či bude adoptované otcom a mamou, alebo osobami rovnakého pohlavia. Manželstvo rešpektujú skôr z akéhosi historického hľadiska, aj keď už v jeho osobitnom postavení nevidia veľký zmysel. Môže byť teda len otázkou času, kedy pristúpia k ďalšej vlne „zrovnoprávňovania“ rovnako-pohlavných párov. Plus, čas hrá proti nám aj preto, že každá ďalšia generácia je stále viac indoktrinovaná súčasnými megatrendami. O dvadsať rokov budú prieskumy verejnej mienky na Slovensku vyzerať oveľa horšie ako dnes (tak ako tie dnešné vyzerajú oveľa horšie, ako tie spred dvadsať rokov).

Ten správny čas dozrel ešte z jedného dôvodu – konzervatívne Slovensko (aj keď sa postupne zmenšuje) sa teraz akosi prebudilo – intenzívne sa začala vyjadrovať Cirkev, v Košiciach sa zišla masa ľudí, ktorá vzbudila rešpekt, do toho prišla Stratégia ľudských práv so svojím extrémistickým obsahom, ktorá naštvala angažovanú časť pro-life komunity. K tomu sa rozšírila obava z tlaku Západu, ktorý môže vyústiť do celkom nedemokratického nanútenia postojov, na ktoré naša spoločnosť nie je pripravená. Prehnaná agresivita LGBTI aktivistov pri nastoľovaní svojej radikálnej agendy, ako aj ich pochybná snaha posielať do väzenia celkom normálnych ľudí, pomohli viacerým ľuďom pochopiť, že tu už nejde o pomoc utláčaným, ale o niečo celkom iné. Skrátka, ľudia pochopili, že sa to s touto témou preháňa, a začalo im to vadiť. A do toho prišli prieskumy verejnej mienky, ktoré tieto trendy potvrdili aj na celkom presvedčivých číslach. Za takýchto okolností bolo len otázkou času, kedy sa niekto rozhodne zorganizovať referendum. A otázkou bolo, kto to bude.

Tak vznikla Aliancia za rodinu – pokus o inteligentný, nestranícky a nadkonfesný občiansky hlas podporovaný Cirkvou, ktorý má šancu túto tému potiahnuť lepšie ako politické strany, či aktívni exoti. Ak by Aliancia prišla možno len o pár mesiacov neskôr, podpisy pod podobnú petíciu by dnes zbieral niekto úplne iný, a je otázne, či by sa mu to vôbec podarilo.

Riziká spojené s referendom

Situácia však zďaleka nie je bezproblémová a s referendom súvisí veľa otvorených otázok aj rizík. Jedna obava, ktorú som už avizoval, súvisí s tým, či naozaj dozrel čas. Mám na mysli najmä to, či je konzervatívne Slovensko natoľko nabudené, aby naozaj prišlo k urnám. Zozbierať 400 000 podpisov je veľké umenie – ale väčšina z nich sa dá získať v kruhu aktívnych veriacich, ktorí sú osloviteľní cez kazateľnice a alternatívne médiá. Navyše, tisíce dobrovoľníkov za nimi prišli sami, im stačilo len podpísať. Na úspešné referendum je však potrebné, aby prišlo zhruba dva a pol milióna oprávnených voličov. Toto číslo ďaleko presahuje čísla veriacich, ktorí pravidelne chodia do kostola. Týchto ľudí bude treba mobilizovať cez serióznu kampaň a mainstreamové médiá. Tie sú však nastavené voči referendu skôr negatívne. A treba počítať s tým, že k urnám neprídu tí, čo sa nestotožňujú s referendovými otázkami, aby nezvyšovali potrebné päťdesiatpercentné kvórum. Toto je naozajstná výzva pre Alianciu a pre konzervatívne Slovensko. Ak nebude vložený dostatok síl a prostriedkov na masívnu kampaň, referendum bude len ťažko úspešné.

S tým súvisí aj riziko, že neúspešné referendum sa obráti proti téme, ktorú chcelo posilniť. Liberálne médiá budú veľmi radi neplatnosť referenda vydávať za víťazstvo odporcov referenda. To môže znechutiť konzervatívnych ľudí, posilniť druhú stranu a nepriaznivo ovplyvniť váhajúcich.

Ďalším rizikom je Ústavný súd. Vždy sa vedelo, že sa vyvinie silný tlak na prezidenta, aby dal otázky posúdiť Ústavnému súdu. Aliancia spravila chybu, ak sa spoliehala, že prezident referendum vyhlási bez odobrenia Ústavným súdom. Čo s touto príležitosťou spravia sudcovia, netuším. Možností je viac – budú politikárčiť, možno naťahovať čas, možno nájdu v Ústave nejaké nové práva, a možno referendum umožnia – o všetkých alebo aspoň niektorých otázkach. Veď už v minulosti sa konali referendá, ktoré mali nejaký súvis so základnými právami a slobodami (napríklad o priamej voľbe prezidenta), a nebol s tým problém, ani zo strany Ústavného súdu. Pravidlo, že referendum nesmie byť o základných právach a slobodách, umožňuje široký aj úzky výklad a Ústavný súd bude musieť brať ohľad na svoje skoršie rozhodnutia, ale aj na potenciálne ďalšie podobné situácie. Asi nie je cieľom, aby sa kvôli jednému referendu ujal taký výklad Ústavy, ktorý reálne znemožní výkon priamej demokracie na Slovensku. Veď skoro všetko nejakým spôsobom súvisí so základnými právami a slobodami, rozpočtom či daňami.

No riziko tu je v každom prípade, pretože posunutím otázok na Ústavný súd prezident Kiska stráca kontrolu nad svojím sľubom, že spojí referendum s voľbami. Nespojenie referenda s voľbami bude znamenať nižšiu účasť.

Príležitosti spojené s referendom

Referendum prináša aj viacero príležitostí, napríklad, aby ľudia o téme hovorili a rozmýšľali. To môže pomôcť Slovensku zamyslieť sa nad tým, čo je to vlastne manželstvo, a prečo (ak vôbec) je dôležité. Kampaň spojená s referendom môže národu odkomunikovať myšlienky, ktoré nejaký čas budú predmetom debát pri káve či pive. Vďaka referendu sa môže Slovensko trochu spamätať a prehodnotiť, či sa chce nechať pasívne unášať pochybnými modernými prúdmi niekam do neznáma, alebo radšej nie.

O situácii, ak by referendum bolo úspešné, som už písal vyššie. Čo sa však týka rizika neúspešného referenda, veľké médiá by takúto príležitosť iste radi využili na presviedčanie národa, že nastala nová doba. Lenže politici takúto interpretáciu len tak nezhltnú, zvlášť ak by bolo referendum neúspešné so cťou. Už zozbieranie podpisov je signál, ktorý politici nebudú ignorovať. Myslím, že petíciu so 400 000 podpismi ešte nikto z nich na stôl nedostal. A čo sa týka účasti, verím, že bude výrazne vyššia ako pri voľbách do europarlamentu. Ak by aj referendum nebolo úspešné, ale uhralo by výsledok blížiaci sa k päťdesiatim percentám, bude to apel, s ktorým sa dá ďalej pracovať, a tlačiť politikov k ďalším pro-rodinným zmenám. Referendum tak môže slúžiť ako odrazový mostík k iným dobrým iniciatívam.

Ďalšou príležitosťou je oživenie diskusie o rodine vo všeobecnosti. Mám pocit, akoby v týchto mesiacoch médiá oveľa častejšie otvárali rôzne rodinné témy. Ľudia nesúhlasiaci s referendom radi vyčítajú organizátorom referenda, že sa nevenujú aj iným problémom, ktoré trápia rodinu – alkoholizmu, nezamestnanosti, situácii slobodných mamičiek, nedostatku škôlok a podobne. Aj toto je zrejme jeden z pozitívnych efektov referenda – o rodine začínajú hovoriť ľudia, ktorí doteraz o tieto témy nejavili veľký záujem.

Je referendum dobrý nápad?

Keď zhodnotím všetky pre a proti, referendum sa mi javí ako dobrý nápad. Je to však podmienené tým, že sa dobre využijú možnosti, ktoré organizovanie petície či samotné referendum ponúkajú, a nespravia sa pri tom zásadnejšie chyby. To znamená, že sa spraví seriózna kampaň, že sa téma nesprofanuje, že sa využije mediálny priestor na rozumnú komunikáciu myšlienok, že napokon národ uvidí zmysel takejto iniciatívy, a to bez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu alebo účasť v referende. Skrátka, referendum je dobrá príležitosť, ktorú treba využiť, a nie zahodiť. Z doterajšieho priebehu kampane sa mi zdá, že sa v tomto treba zlepšovať.

Tento článok je písaný v čase, keď referendové otázky ležia na stole Ústavného súdu. Dúfam, že referendum sa bude konať a že ľudia dostanú priestor vyjadriť svoj názor. Dôležité však bude, aby sme túto šancu všetci využili, lebo je neopakovateľná. A tak mi nezostáva nič iné, len zaželať Aliancii a nám všetkým veľa múdrosti a sily, aby sme z tohto referenda spravili prostriedok pozdvihnutia národa, na ktorý raz budeme radi spomínať.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.