Keď sa sfarbia javory
Číslo 1/2014 ·
·
Čítanosť článku: 2966
Zuzana Burgerová-Cacciabue: Keď sa sfarbia javory. Porta Libri, 2013, 397 s.
Hoci umelecká literatúra tvorí dnes iba zlomok literárnej produkcie, čiže súboru všetkých textov, predsa je jej najdôležitejšou časťou, lebo ide o umenie s neobyčajným vplyvom. Ak hovoríme o literatúre bez bližšieho označenia, máme na mysli práve iba jej časť – literatúru krásnu – určenú dospelým čitateľom. Pritom zabúdame na literatúru pre mládež. Spočiatku sa pre jej nie príliš vysokú úroveň dostala na okraj literárnej tvorby. Cieľom bola totiž mravná výchova mládeže, a na umeleckú úroveň sa príliš nehľadelo. Postupom času si literatúru pre mládež začali všímať aj uznávaní umelci, ktorí zmenili jej kvalitu.
Najdôležitejším predstaviteľom krásnej literatúry epického žánru je román. Osobitným druhom je román určený pre dievčatá. Hlavnou postavou býva hrdinka s problémami dospievajúceho dievčaťa – vzťahy s rodičmi, problémy v škole, prvá láska, kamarátstvo, voľba životného partnera.
Témou dievčenského románu Keď sa sfarbia javory, je dievča, poznačené bolesťou mnohých dnešných rodín – ich rozpadom. Po odchode otca sa matka s tromi deťmi presťahovala z Francúzska do Kanady, kde začínajú odznova. Dve sestry – dvojčatá, ako aj ich starší brat navštevujú strednú školu. Športujú, zabávajú sa, venujú sa dobrovoľníckej práci, popri škole si privyrábajú. Hýbateľom – motívom celého deja je láska hlavnej hrdinky – spočiatku tajná – k chlapcovi „od susedov“. Ich tajný cit sa postupne zmení na „chodenie“, ktoré je najprv bezproblémové, ale ako sa viac spoznávajú, ich vzťah sa zamotáva, preruší, komplikuje nedorozumeniami a chybnými krokmi. Nakoniec sa všetko urovná a titulná postava kráča po červenom koberci, aby vyslovila svoje „áno“ vyvolenému mužovi. Nechceme naznačiť, že ide o tuctový príbeh zamilovaných dvojíc. Román má v sebe veľmi cennú informáciu vyjadrenú mottom týchto dvoch mladých ľudí: Láska počká. Myslí sa na mravnú stránku ich vzťahu, ktorý je založený na láske prehlbovanej vzájomným spoznávaním a rešpektovaním a je zakotvený v Bohu. Práve týmto vybočuje z chápania, na základe ktorého sa dakedy – s prejavom pohŕdania či znevažovania – pridáva románu adjektívum dievčenský.
Popri postave hlavnej hrdinky je román zaľudnený množstvom postáv, ktoré sa dotýkajú jej života. Takisto sa popri hlavnej téme rozvíjajú vedľajšie témy, ktoré sa spájajú a približujú, a robia hlavnú tému zrozumiteľnú. Románu nemožno uprieť pútavé rozprávanie, občas prekvapivo odbočujúce, vtipné repliky, neobyčajne úprimnú až odvážnu kresbu postáv a prostredia.
Názov románu sa pokladá za nositeľa obsahových častí celého textu. V našom prípade si nevieme predstaviť príťažlivejší a s nádychom apoziopézy priliehavejší názov, ako je tento.
Na záver máme pripomienku, ktorá sa týka mnohých dobrých kníh, a to jazyková stránka. Je škoda, že toto zadanie v redakciách podceňujú.
Autorka je spolupracovníčka revue Impulz.