Svedok slovenského povstania

Číslo 1/2014 · Ján Čarnogurský · Čítanosť článku: 2234
 

Uplynulo 20 rokov od smrti Ladislava Hanusa, katolíckeho kňaza, teológa a špirituála v spišskom seminári, a tiež publicistu k otázkam kultúry a umenia. Koncom tridsiatych rokov a v rokoch vojnového Slovenského štátu, slovenská spoločnosť bola konfrontovaná s geopolitickými premenami historického významu a zároveň s potrebou na ne reagovať. Ladislav Hanus svojou publicistikou o kultúre v spoločnosti tlmil radikalizmus a pripomínal nadčasové kultúrne kritériá. Jeho kniha Rozprava o kultúrnosti z roku 1943 bola jednou tehličkou proti rozširovaniu sa nemeckého nacistického nekultúrneho vplyvu na Slovensku. Jeho kniha Kostol ako symbol vyšla až po novembri ´89. Vyjadruje v nej (spolu s Jánom Magom) skryté rozmery kostola, ktoré si ľudia bežne neuvedomujú, ale ich aspoň tušia. Ladislav Hanus bol svedkom storočia (1907 - 1994) a jeho pamäti rovnakého názvu sú noblesným svedectvom o konci štyridsiatych rokov a začiatku päťdesiatych rokov na Slovensku a o tom, ako ich ľudia prežívali. Po zrušení spišského seminára sa Hanus dva roky skrýval, zväčša na Kysuciach a na Orave. Ukrývali ho jednoduchí ľudia vo svojich domoch. Je obdivuhodné, ako vedeli vytušiť pravidlá konšpirácie. V jednom dome ho ukrývali vždy iba niekoľko mesiacov a potom ho presťahovali do iného domu. Takúto konšpiráciu proti komunistickej bezpečnosti v amatérskych podmienkach sa, samozrejme, nedalo robiť dlho. V roku 1952 Hanusa zatkli a odsúdili na 15 rokov väzenia. Na slobodu sa dostal po trinástich rokoch. Najskôr pracoval vo výrobe a od roku 1968 opäť v pastorácii po liptovských dedinách. Čoskoro sa okolo neho združila skupina mladých katolíckych kňazov. Hanusove idey sa mohli opäť šíriť – najskôr v podobe samizdatov a po Novembri už aj knižne.

V osemdesiatych rokoch sme Hanusa, spolu s Františkom Mikloškom, asi dvakrát navštívili v Ružomberku. Bol už mimo pastorácie, žil na penzii a prichýlili ho jeho príbuzní. Návšteva Ladislava Hanusa a rozhovor s ním vždy smeroval do vyšších ideí. V otázkach filozofie, dejín aj vtedajších aktuálnych spoločenských problémov sa na veci pozeral akoby z výšky. Komunistický režim bol pre neho iba jedným z večných poblúdení ľudstva na ceste dejinami. Momentálne to bol komunizmus, a keby to nebol komunizmus, bolo by to niečo iné, a vždy by bolo potrebné pripomínať večnú kultúru a jej blahodarný účinok na človeka. V roku 1992 udelila Univerzita Komenského v Bratislave Hanusovi čestný doktorát filozofie. Odovzdanie doktorátu sa uskutočnilo na Bratislavskom hrade. Udelenie doktorátu na Bratislavskom hrade vnieslo večnú kultúru do starobylých múrov tohto hradu a zmysluplnosť slovenských dejín sa – cez dielo Ladislava Hanusa aj cez jeho životné osudy – odrazu dala pochopiť.

Ladislav Hanus patrí do generácie slovenských ľudí, ktorí napriek nepriazni doby vytyčovali kritéria a hodnoty pre náš ďalší duchovný rozvoj. Po obnovení slobody mali sme na čo nadviazať a v súčasných nástrahách sa máme podľa čoho orientovať.

Autor je bývalý slovenský premiér.