Úvod

Číslo 1/2014 · redakcia · Čítanosť článku: 2197
 

Ladislav Hanus (1907-1994) prežil úctyhodný život plný utrpenia, ponižovania, ale aj triumfu, pozornosti a nádeje. V mnohom to bol príbeh slovenského katolicizmu v dvadsiatom storočí. Hanus zaujal rôznorodých ľudí, od Milana Hamadu cez Júliusa Paštéku až po Rudolfa Chmela. Hanus mal svoj význam pre slovenských ľudákov koncom tridsiatych a najmä v štyridsiatych rokoch. Jeho význam nebol určujúci, skôr doplňujúci a neskôr korigujúci. Po páde jednej totality a nástupe druhej bol uväznený a po prepustení na slobodu zohral istú úlohu aj pre slovenský disent. Hanus bol však dôležitý skôr pre niektorých jednotlivcov, než pre hnutie ako také. Bol dôležitý aj pre Antona Neuwirtha, ktorý niekedy v deväťdesiatych rokoch inšpiroval mladých slovenských študentov k založeniu spolku, ktorý nesie Hanusovo meno.

Ladislav Hanus patrí k slovenskému dvadsiatemu storočiu, bol jeho svedkom, ako to nazval Paštéka, ale najmä intelektuálnym aktérom. Rozhodli sme sa preto pri dvadsiatom výročí jeho smrti pripraviť malé kolokvium názorov, ktoré sa pokúsia zhodnotiť jeho význam pre moderné slovenské dejiny. Účasť v našom sympóziu prijali Ján Čarnogurský, Juraj Šúst, Michal Čop a Jaroslav Daniška.